V živote som veľa šťastia nemala

Redakcia Považského Obzoru a obchodný dom Prior sa rozhodli pomôcť im. Osudy rodín, ktoré sa denno-denne pasujú s existenčnými problémami, budeme postupne prinášať i na stránkach našich novín. Dnes uverejňujeme prvý príbeh.
Považská Bystrica - Je málo takých žien, ktoré by sa dokázali samé postarať o štyri deti. Jana Mokrá zo sídliska SNP si statočne plní všetky rodičovské povinnosti a je deťom matkou aj otcom. „Som rozvedená matka štyroch detí vo veku šestnásť, štrnásť, jedenásť a šesť rokov. Najstaršia dcéra Monika denne dochádza na strednú školu v Žiline. Náklady na školu spolu s cestovným predstavujú okolo troch tisíc korún mesačne. Syn Michal a druhá dcéra Katka navštevujú siedmy a piaty ročník základnej školy. Deti chodia do jazykových tried, často reprezentujú svoju školu v pytagoriáde a iných súťažiach. Najmenšia Kristínka navštevuje zatiaľ materskú školu, ale od septembra nastupuje do prvého ročníka základnej školy. Aj náklady na materskú školu zaťažujú náš skromný rodinný rozpočet,“ hovorí Jana Mokrá.
Predtým pracovala v administratíve, ale prišla o miesto a už nejaký čas pracuje ako robotníčka. Nemá na výber, musí uživiť svoju rodinu. Bývalý manžel, ani druh si neplnia vyživovaciu povinnosť. „Poriadne sa natrápim, aby som zarobila aspoň minimálnu mzdu. To mi často stačí len na zaplatenie nájmu, inkasa a škôlky. Sú aj také situácie, že si dobre rozmyslím, či občas nezaplatím nájom alebo dám deťom jesť. A to už nehovorím o neočakávaných situáciách, ako sú choroby detí, alebo vyúčtovanie plynu, elektriny a podobne. Vtedy prežívam skutočne infarktové stavy,“ hovorí osamelá matka. Keď je sama, nemôže si dovoliť byť chorá. Deň, dva ostane doma, a potom si to musí nadrobiť. Keď ochorie dieťa, je s ním dopoludnia doma, keď prídu ostatné zo školy uteká do roboty. Niekedy chodí do roboty aj počas víkendov.
Niekoľkokrát sa informovala, či by deti nemali nárok na štipendium, alebo stravu za minimálny poplatok. Žiadosť jej zamietli s tým, že podľa platnej legislatívy im takéto výhody neprináležia, lebo matka zarobí aspoň minimálnu mzdu. „Výživné na moje tri najstaršie deti, ktoré bolo určené pri rozvode v roku 1997, činí 1500 korún mesačne. Otec detí ho neplatí, je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky. O deti sa vôbec nezaujíma, ani sa k nim nehlási.“ Z tohto dôvodu podala na neho trestné oznámenie za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Požiadala o náhradné výživné, ale celý proces je zdĺhavý a zdá sa, že v nedohľadne. Na najmladšiu dcérku Kristínku bývalý druh takisto za celých šesť rokov ničím neprispel napriek tomu, že aj on mal súdom určené výživné. Teraz sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe a aj na neho musela pani Mokrá podať trestné oznámenie za neplnenie si vyživovacej povinnosti a žiadosť o náhradné výživné. „Neviem, kedy z toho uvidíme nejaké peniaze,“ dodáva.
Napriek všetkým životným peripetiám celá rodina žije v útulnom dvojizbovom byte. Všade je čisto a poriadok. Obetavá matka chváli svoje deti, že sú pracovité a poriadne. Zvládnu všetky domáce práce a dievčatá vedia aj variť. Najväčšiu radosť jej robí to, že sa dobre učia. Obáva sa len, že keby chceli ísť študovať ďalej, nevie, ako by to finančne utiahla. Po rozvode prišla o ubytovanie aj o všetok spoločne nadobudnutý majetok. S malými deťmi ju prichýlila kamarátka, lebo byt dostal bývalý manžel ešte pred sobášom. Horko-ťažko vyprosila od mesta náhradný byt a zariaďovala ho odznova. „Musela som si požičať peniaze, aby som deťom zabezpečila aspoň to najnutnejšie. Veď sme nemali ani na čom spať. Preto budem ešte niekoľko rokov mesačne splácať tisícpäťstokorunovú pôžičku. Je toho na mňa skutočne veľa, ale kým mi zdravie ako-tak slúži, nedám sa,“ odvážne tvrdí mladá žena.
Existujú aj rodiny s väčším počtom detí, ale tie majú aj otcov. Aby sama žena dokázala uživiť štyri deti a vychovávať ich tak, že sú slušné a dosahujú výborný prospech, to je chvályhodné.