Kaša je z dediny ležiacej medzi horami

Na ochutnávku hríbovej kaše s krúpami, ktorá sa kládla odjakživa na štedrovečerný stôl hlavne v Priedhorí, nás pozvali do Pizzérie pod orechom.

Aj namiesto šalátu

Emília Sádecká, ktorá kašu navarila, má manžela z Domanižskej doliny a hovorí, že u nich sa veru nič podobné nepripravuje. Na tradičnú kašu si zvykol. „U nás doma sa vždy robila a dodnes sa robí. Jesť ju môžete samotnú, ale kto chce, môže si k nej dať aj rybu. Namiesto šalátu,“ hovorí kuchárka.

Pripravila ju pre nás v predstihu a jej chuť je naozaj neopakovateľná. Príjemne hríbová a jemne pikantná. Tiež dokáže poriadne zasýtiť, no je ľahko stráviteľná. „Jedávame ju aj počas ďalších dní na sviatky, keď odstojí. Trochu však zhustne, tak pri zohrievaní treba doliať mliečka,“ vysvetľuje pani Emília.

Učila sa od mamy

Hríbovú kašu sa naučila pani Sádecká variť od svojej mamy. „Je to u nás tradícia. Aj moje deti a synovci si odniesli tento charakteristický zvyk a kaša sa varieva aj u nich,“ hovorí. Hríby môžu ísť do kaše akékoľvek, najlepšia je však podľa kuchárky zmes.

Posväcovanie

Pri štedrovečernom stole v Pružine-Priedhorí majú aj jeden špeciálny zvyk. „U nás sa posväcuje pri večeri každý člen domácnosti jedličkou namočenou v svätenej vode. Niekde robia krížiky na čelo, u nás máme toto,“ hovorí Ján Janiga zo združenia Pamäť a úcta, ktoré sa snaží v doline aj o udržiavanie tradícií.

Pamätá si, že u nich doma, keď bol chlapec, sa chodilo s vetvičkou a svätenou vodou aj do maštale k dobytku a domácim zvieratám.

„Len teraz už chová málokto, tak by nebolo ani čo svätiť,“ dodáva Janiga.