Zliechov je malá dedinka učupená pod majestátnym Strážovom. Z Ilavy sa do hôr veru „škriabete“ aj autom dlho. Jedna zákruta strieda druhú, lesy sú stále hustejšie a nakoniec vykuknú aj skaly. Príroda je krásna, ale drsná. Názvy tradičných jedál však znejú mäkko a lahodne.
Kapustnica s melencami
Na Štedrý deň bol pôst, tak sa v Zliechove varievala kapustnica bez mäsa. Nebolo v nej ani zemiakov. Nesmeli však chýbať melence. „Kapustnica sa dala najprv uvariť s hríbami. Keď bola hotová, tak sa len zapražila so smotanou a maslom. Ani masti ste do nej nemohli dať, bol pôst,“ vysvetľuje Emília Vašková. Jej kamarátka Emília Ševčíková dodáva, že hríby sa dávali michalky, májovky či masliaky. Cesto na melence robili z vajíčka, hrubej múky a trošky vody. Nesmelo byť veľmi tuhé ani príliš mäkké. Keď voda zovrela, gazdinky ho melili medzi prstami a sádzali do vody. Preto melence. Pri štedrej večeri sa dávali melence zvlášť na stôl. Každý si z nich potom nabral do svojho taniera, koľko chcel a zalial kaustovou polievkou.
Varenie melencov. (zdroj: BERKO)
Pupáčky
Piekli sa aj pupáčky. „Boli malinké ako nochty. U nás však trochu väčšie, lebo mama dávala dovnútra slivkový lekvár. Upiekla aj dva plechy,“ hovorí pani Vašková. Pupáčky sa jedávali potom aj na Božie narodenie. „Ale to už sa piekla aj kačka, či hus. Z nich bol aj vývar,“ dodáva pani Emília.
Púčky
Emília Ševčíková pripomína, že sa zvykli robievať aj púčky. Cesto miesili z hladkej múky a vody, nešlo doň ani vajíčko. „Boli to akoby také hrubšie slovenské špagety. Pokiaľ sme čakali, že zovrie voda, mama ich poprehadzovala cez vahan (väčšia misa – poznámka redakcie). Museli byť dlhé. Dostatočná dĺžka mala zabezpečiť, aby sa dobre urodilo žita, aby malo dlhé klasy,“ vysvetľuje pani Vašková s tým, že narobili púčkov vždy poriadnu kopu. „Na ne sa dával slaný usušený kravský syr, ktorý sa postrúhal. Voľakedy nebolo bryndze a toto bola náhrada. Všetko sa ešte polialo domácim maslom. Mútievalo sa tesne pred sviatkami,“ spomína si teta. Na stole nechýbali v ošitke (košíku) jabĺčka, hrušky, suché ovocie alebo orechy. „Piekavali sme 9 chlebov. Som totiž z desiatich detí. Na stôl sa vždy dával aj celý chleba, aby sme mali hojnosť po celý rok,“ dozvedáme sa od pani Vaškovej. Tiež sa vinšovalo, ale robil to vždy otec.
