PRUSKÉ. V pruštianskej farnosti nechýbajú oblátky ani na jednom vianočnom stole. Určite sú súčasťou aj inde, ale u nich sú výnimočné. Už niekoľko rokov ich pečú dobrovoľníci a roznášajú do každej domácnosti v ôsmich obciach.
Vznikla tradícia
S myšlienkou piecť oblátky prišiel kňaz Ivan Kňaze. Nebola mu cudzia. „Keď som bol dieťa, piekli sme ich doma pre celú rodinu a chodili predávať aj do Korytnice, a tak sme si za komunizmu privyrábali. Forma bola domácka, vtedy si chlapi dokázali všeličo vyrobiť. Cesto vždy robila babka,“ zaspomínal si.
(zdroj: VŽ)Kukučínova poviedka
Inšpirovala ho aj poviedka od Martina Kukučína Vianočné oblátky. „Zaujalo ma, ako to všetko s oblátkami u nás bolo. Príjemné je preniesť sa do minulých čias, do malebných slovenských dedín, ktoré mali svoje čaro najmä počas Vianoc. Sneh, tvrdá práca, chudoba, ťažký život, zachovávanie zvykov. V rodinách však nechýbala veselosť,“ povedal. V tých časoch pečenie oblátok bolo úlohou kňaza alebo učiteľa, ktorý to mal dokonca v zmluve na učiteľské miesto. Piekli ich na otvorenom ohnisku buď na fare, alebo v škole v ťažkej železnej forme. Jedna sa zachovala aj na fare v Bolešove, kde počas pôsobenia Ivana Kňazeho ako správcu farnosti, tiež piekli oblátky. Keď prešiel do Pruského, zaviedol túto predvianočnú tradíciu aj tam. „Do našej farnosti patria obce Mikušovce, Tuchyňa, Pruské, Krivoklát, Dulov, Horovce, Bohunice a Vršatské Podhradie. Je to zhruba 2500 domácností, do každej zanesieme jeden balíček,“ informoval.
Mierku už majú ženy v oku, aby cesto nevytieklo. (zdroj: VŽ)Doobeda aj poobede
Napiecť oblátky pre toľko domácností, si vyžaduje veľa času, veď v každom balíčku je desať kusov. Šnúra pečenia trvá tri týždne a formy sú zapnuté od rána do večera. Počas celého dňa sa pri nich striedajú dobrovoľníci. „Doobeda chodia starší, poobede mladší. Doobeda klebetia, poobede sa modlia,“ zažartoval Ivan Kňaze. Pochválil farníkov, že s dobrovoľníkmi nie je problém. V dopoludňajších hodinách sú pri formách najmä tamojšie „Cecilky“, poobede prichádzajú aj z iných obcí. „Za tri týždne napečú vyše tridsaťtisíc oblátok,“ povedal.Formy sú farské, vyriešené majú aj suroviny. „Mlieko nám dáva družstvo, maslo Agrofarma a múku mlynár z Bohuníc. Cesto zarábajú kuchárky z centra, každý deň sú ho desiatky litrov,“ vysvetlil.
(zdroj: TASR)Všetko ide bokom
Pri formách sa striedajú najmä ženy. Hoci je predvianočné obdobie a roboty majú doma dosť, keď je treba, neváhajú pomôcť. „Chodím ich piecť už sedem rokov. Už ma ani ruky nebolia, zvykla som si,“ usmiala sa Marcela Jakúbková.Od začiatku sa zapája do pečenia Milada Vavrincová. „Chodila som už vtedy, keď sa pieklo v garáži. Tam bola riadna zima. Vtedy chodilo viac chlapov, dokonca jeden deň bol vyhradený len pre nich. Ale už to vzdali, občas príde piecť len jeden,“ zasmiala sa.„Ja chodím len poobede. Ale vždy je tu dosť ľudí, dokážeme sa dohodnúť,“ pripojila sa Jozefína Gajdošová. „Nováčikom“ medzi dobrovoľníčkami je Helena Košíková. Začala chodiť len prednedávnom, ale jej zručnosť pri pečení hovorila o inom. „Pravdaže ich viem piecť, formu mám aj doma,“ vysvetlila. Viaceré neváhajú merať cestu do Pruského aj z iných obcí. Alena Remšíková každý rok prichádza z Bohuníc, Mária Gašparová a Mária Piatriková z Mikušoviec.
Ivan Kňaze ukazuje staré železá na pečenie oblátok.Je veru veselo
Ani jedna z nich neľutuje čas strávený pri pečení oblátok. „Aj sa porozprávame, aj sa zasmejeme, sem-tam zaspievame. Aspoň nám čas rýchlejšie ujde,“ zhodli sa šikovné ženičky. Pri pečení zažili veľa príhod. Dnes sa na jednej schuti smejú. „Raz sa nám podarilo vyhodiť poistky. Nevideli sme si ani na koniec nosa. Akosi sa nám podarilo dostať von, aby sme pozháňali nejakého chlapa, nech nám ich opraví. Nebolo nám veru vtedy všetko jedno. A asi ani na fare nie, lebo poistky vyrazilo aj tam.“Ani pri rozhovore sa ich ruky nezastavili. Oblátok pribúdalo na stole i vo vreckách. Veď pečenie chceli skončiť ešte pred posledným predvianočným víkendom, aby ich domáce oblátky boli naozaj na každom sviatočnom stole.
