Väčšina úprav je na novom CD z autorského pera Dobroslava Kortmana. Dramaturgiu zostavoval v spolupráci s manželkou Zuzkou a, samozrejme, s prispením ostatných muzikantov. „Išlo o to, aby sme zachytili čo najviac piesní z nášho regiónu. Zastúpené sú Papradnianska a Marikovská dolina, Prečín, Praznov, Štiavnik, Čičmany, tiež Horná Poruba a Mikušovce, čo je už ilavský región. Ale asi najviac piesní je z Púchovskej doliny,“ hovorí Dobroslav Kortman.
Pestrá paleta
Tematicky je CD tiež pestré. V prvej jeho časti sú ľúbostné a svadobné piesne, v druhej piesne s témou vojny. „Naša oblasť je bohatá práve na výskyt regrútskych piesní. Aby však nebol obsah príliš smutný, lebo vojna je predsa len smutná téma, tak sme sa ho snažili odľahčiť veselými piesňami z Marikovej. Ľudia z tejto doliny si vedeli spraviť žarty aj z vojny. Takže poslucháč nájde aj žartovné a tanečné piesne,“ dodáva Kortman s tým, že CD stavali tak, aby v piesňach zachytili život na dedine naozaj z každej stránky. „Chýbajú možno ešte kršteniarske piesne. Lenže sú veľmi skromne zaznamenané, preto budeme musieť ešte popátrať a pridať aj obradové zvykoslovie. Na ďalšom CD sa potom objaví možno práve toto,“ hovorí o plánoch do budúcnosti Kortman.

Aj typické hudobné nástroje z regiónu
Na CD sa snažili používať aj hudobné nástroje typické pre tento región. „Zastúpená je rífová píšťala v jednom čísle a tiež fujara trombita, teda pastiersky roh,“ prezrádza Kortman. Z ostatných nástrojov sú to cimbal, husle, akordeon, basa, šesťdierková píšťalka, jednoducho nástroje, na ktorých Považanci zvyčajne hrajú aj na koncertoch. K marikovskej oblasti však patrí aj ozembuch a heligónka. Nezabudli ani na ne.

Výber a perličky
Výber piesní sa podľa Dobra nerobil len tematicky. „Určite sme zohľadňovali, ako ktoré piesne vnímalo počas vystúpení publikum. Bola by škoda, keby veci, ktoré sa osvedčili, neboli zaznamenané. Takže sú na nosiči určite aj kúsky, ktoré si ľudia pýtajú,“ vysvetľuje Kortman. Hlavný zámer však bol zaznamenať z každej oblasti niečo. „Keď si človek kúpi CD, dostane pestrý prierez z toho, čo sa v regióne spievalo. Veľa ľudí si napríklad myslí, že v našej oblasti sa hlavne spievalo a málo tancovalo a že máme len samé ťahavé pesničky. Je však aj veľa piesní, ktoré sa robili s muzikou, a tie sú rytmickejšie,“ hovorí Kortman. Obdivovateľom ľudovej piesne sa tak pri treťom pokuse Považancov dostáva do rúk naozaj pestrá paleta. Krásne sú viachlasé, miestami až päťhlasé piesne, hlavne z Púchovskej doliny. Ale aj jednohlasé, aké sa spievali hlavne na ilavskej strane, napríklad pri Porube. Celkom inú melodiku majú zase dve čičmanské piesne.
Pekná gradácia
Dobrova srdcovka sú svadobné piesne. „Je tam prekáračka mužov a žien. Je v nej na jednej strane smútok, že dievča opúšťa svoju rodinu, ale aj veselá časť, tanečná pieseň, keď už sa nevesta vykrútila v kole a smútok prechádza do šťastnej nálady. Toto je moja srdcovka, lebo je tam pekná gradácia a prierez svadobnou tematikou,“ prezradil Dobro.
Doba nahrávania a uvádzanie do života
Na CD je 80 minút hudby. Považanci nahrávali tri dni od siedmej ráno do deviatej večer. Nové CD uvádzali do života počas vianočného koncertu Mestského folklórneho štúdia v kine Mier. Krstnými otcami boli dlhoročný člen súboru a folklorista telom aj dušou Vladko Hluchý a primátor mesta Karol Janas. Nový nosič pokropili vodou z troch potokov nášho regiónu.
Ako si sľúbili, tak aj urobili
Primáš Marek Gabriš hovorí, že po rokoch hrania v jednej zostave, keď už sa rozhodli nahrávať, naozaj makali. „Trvalo to jeden víkend. V čase, ako sme si sľúbili, sme CD aj urobili,“ hovorí Gabriš. Priebežne o zámere hovorili a vzájomne si schvaľovali, čo by bolo dobré, aby sa na CD objavilo. Jemu osobne imponujú chlapské pesničky. „Ide o regrútsku tematiku. Mne sú práve tieto muzikantsky aj obsahom najbližšie,“ prezrádza Marek.
Veľa prežili, bolo načase
Pavol Baška si myslí, že po vydaní dvoch predošlých CD, uplynula už dostatočne dlhá doba, aby sa rozhýbali. „Asi bola priaznivá konštelácia hviezd. Museli sme sa jednoducho zísť, spraviť kus práce, a tú potom pretaviť do CD,“ hovorí Baška. Atmosféra bola pri nahrávaní výborná. „Nezabudnem hlavne na v nedeľu ráno, keď napriek tomu, že sme mali zhrubnuté hlasy, natáčali sme kostolecké čardáše. Oplatilo sa to robiť, možno už len pre túto fantastickú chvíľu,“ usmieva sa Pavol. Keď sa pýtame, ktorá pesnička je pre neho taká naj, najprv špekuluje a nakoniec priznáva, že Išiel starý na záhradu. „Tam som trošku minimálne autorsky prispel. Upravoval som ju hudobne s tým, že sa mi páčila,“ hovorí Pavol, ktorý vníma vždy veľmi pozitívne energiu, ktorá z nej ide. To vraj musí v pesničke byť, aby sa mu páčila. „Fajnová je aj dramaturgia. Nezačíname ju hrať všetci naraz, ale hudobné nástroje nastupujú postupne. Je tak trošku prehliadkou jednotlivých muzikantov, ktorí vtedy hrávali v Považane a jedna z prvých pesničiek, ktorú hrala táto zostava,“ hovorí Pavol Baška s tým, že s ňou išli aj na súťaž a zviditeľnili ich. Zostava Považanu, ktorá teraz vydáva CD, hrá spolu veľa rokov. „Veľa sme prežili, muzicírovali naozaj kade-tade, ľudia si už aj veľa pamätali z našich vystúpení, ale nič nebolo zdokumentované. Po zmene v MFŠ prišiel veľký reštart, kedy sa našla energia, životná sila, aby sa prelomila letargia a ľudia sa opäť naštartovali. CD je na svete a ja sa veľmi teším, že necháme svoj podpis na folklórnej scéne,“ hovorí Pavol.
Super sú aj pijácke
Speváčka Iveta Dávidová tiež hovorí, že bol najvyšší čas vydať CD. „Tie pesničky spievame naozaj už niekoľko rokov. Niektoré sú novšie, iné staršie. Nahrávalo sa fajn. Bol to jeden víkend, aspoň pre nás speváčky. Potom ešte v jednu sobotu a nedeľu sme chceli niečo máličko opraviť, ale vraj ani nebolo treba,“ spomína si na nahrávanie. Ona osobne má najradšej pijácke piesne z Prečína. „Tými sme tak celkom známe, a keď vidíme, že si ich s nami ľudia spievajú, je to príjemné. Keď sme s nimi začali na súťaži, aj z ostatných dedín ich povyťahovali, no a potom prišlo dohadovanie sa, čie vlastne sú,“ usmieva sa Ivetka.
Robili ho s radosťou a chcú ju podať ďalej
Bibiana Pretáková hovorí, že výber pesničiek riešili Považanci asi rok. Ona vraj nemá nejakú najobľúbenejšiu. „Pokiaľ spievame s radosťou, je úplne jedno, čo si zanôtim. A všetky na CD sme spievali v dobrom naladení a chceli sme cez ne odovzdať ľuďom radosť,“ vysvetľuje. Podľa Daniely Gabrišovej sú veľmi pekne naspievané kmotrovské piesne. „Keď som išla dnes do štúdia na skúšku, mala som jednu pesničku pustenú aj v aute a spievala som si ju,“ priznala sa Danka. Dodala, že kto chodí na vystúpenia Považancov, určite si na CD nájde tú svoju obľúbenú. „Na stretnutiach s rodinou či priateľmi, v dobrej nálade a pri dobrom jedle môže potom popočúvať, prípadne si aj zaspievať,“ odporučila so smiechom Danka.
Plány
V budúcom roku by chceli pripraviť Považanci aj samostatný koncert, kde odprezentujú väčšinu vecí, ktoré sú na CD. Ľudia si ho môžu kúpiť v Turistickej informačnej kancelárii v kine Mier, prípadne sa informovať na webových stránkach Mestského folklórneho štúdia.DETA PITOŇÁKOVÁ