Detská zvedavosť sa zmenila na veľkú záľubu

Mladých ľudí skôr zaujímajú iné veci ako náročná astronómia, fyzika či matematika. Kedy sa u Vás zrodila táto záľuba?

– Neviem, asi som bol od narodenia zvedavý (smiech). Ako šesťročný som dostal encyklopédiu Malý vševed. Na prvých stranách boli planéty. Veľmi sa mi páčili, a tak som začal hľadať informácie aj v iných encyklopédiách a ďalších dostupných zdrojoch. Keď som bol tretiak na púchovskej cirkevnej základnej škole, prvýkrát som išiel na astronomickú súťaž „Čo vieš o hviezdach?“, aj keď vtedy ešte nesúťažne, lebo som nespĺňal vekovú podmienku. Súťaž sa mi však veľmi zapáčila a od štvrtého ročníka som sa začal naplno pripravovať. Darilo sa mi, dostal som sa do krajského, neskôr i celoštátneho kola. Veľmi mi pomáhali pani riaditeľka Veronika Pobežalová a učiteľka Janka Hrenáková. Aj ich zásluhou som sa začal viac venovať nielen recitovaniu, ale tiež matematike a fyzike.

To nie sú práve najobľúbenejšie predmety v škole...

– Záleží od toho, ako ich vnímame. Či ako povinné predmety, ktoré si treba v škole odsedieť, alebo ako úžasné nástoje, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť prečo veci fungujú tak, ako fungujú. U mňa prevážila druhá možnosť, pretože ma otázky o fungovaní sveta vždy fascinovali. Nuž, a postupne som získal pocit, že fyzika a astronómia môžu poskytnúť odpoveď na tieto otázky. Práve astronómia hľadá odpovede na otázky o podstate vesmíru. A pýtať sa takéto otázky, je predsa vzrušujúce! Netreba však zabúdať, že základom pre astronómiu je fyzika, pretože fyzikálnymi zákonmi sa riadí všetko vo vesmíre, bez výnimky. No vďaka fyzike dokážeme tvoriť nielen úžasné veci, ako sú atómové reaktory, elektrárne, vesmírne lode; fyzika riadi aj náš každodenný život. Avšak veľmi ma zaujíma, samozrejme, aj matematika, bez ktorej sa nedá robiť fyzika či akákoľvek moderná veda. Fascinuje ma, že číslami a rovnicami dokážeme popísať proces, o ktorom by sme to nikdy nepovedali, napríklad vznik chorôb, rast nádorov či spánkové cykly.

Slovenský tím na súťaži v Thajsku.

Ako tento záujem vnímali spolužiaci?

– Nebolo to vždy jednoduché, aj keď som sa snažil ku každému správať slušne. Ale zvykli si. Najviac ma podpichovali v druhom ročníku na základnej škole, lebo som nevedel hrať futbal. Ale ako vždy, zaťal som zuby, naučil som sa ho hrať a bolo dobre. Aj na bilingválnom Súkromnom gymnáziu v Žiline, si zvykli, že vytŕčam z radu. Spočiatku si asi mysleli, že sa chcem ulievať, lebo som si z vlastnej iniciatívy vybavil individuálne štúdium. Ale keď videli, že v učení nezaostávam, naopak, učím sa ešte oveľa viac ako oni, pochopili, že ma to jednoducho baví, rovnako ako učitelia, ktorých sme v Žiline mali naozaj veľmi kvalifikovaných. Keď to teraz spätne hodnotím, môžem povedať, že sme boli dobrý kolektív.

Počas strednej školy som bol aj v Anglicku, pôvodne na ročnom študijnom pobyte. Vrátil som sa už o pol roka. Nie preto, že by som to nezvládal, ale nevyhovoval mi systém. Študovať som mohol len štyri predmety, tak som si vybral matematiku, vyššiu matematiku, fyziku a chémiu. Aj keď Briti majú štúdium riadne prepracované, stále mi niečo chýbalo, asi možnosť väčšej sebarealizácie. Svoju rolu tiež zohralo prostredie. V Británii som študoval na najstaršej katolíckej škole. Miesto, kde bola, vyzeralo skoro ako Rokfort v Harry Potterovi. Lúka, na nej škola a široko-ďaleko nič. Neustále som bol v škole, pretože internát bol v areáli školy. Niečo také, ako popoludňajšia prechádzka do najbližšej dediny bolo nepredstaviteľné. Najviac mi však prekážal stereotyp – napríklad v pondelok ráno som vedel, čo budem robiť o tri týždne vo štvrtok večer. Presvedčil som preto vedenie školy, aby mi umožnili záverečné skúšky urobiť o pol roka skôr, už v januári. Na Slovensku som si potom dorobil individuálne oba polroky tretieho ročníka, takže mám vysvedčenie aj z Anglicka, aj zo Slovenska. Štúdium v Británii však celkovo bolo veľmi užitočnou skúsenosťou.

Individuálne štúdium na gymnáziu? Prečo?

– Asi to bolo zas tou mojou zvedavosťou a túžbou vzdelávať sa. Humanitné predmety boli na Súkromnom gymnáziu super, ale na matematike a fyzike som sa beznádejne nudil. Už po prvom polroku v prvom ročníku som presvedčil vedenie, aby mi umožnilo mať individuálny študijný plán. Vďaka jeho ústretovosti som mal známky uzatvorené už na konci mája, a tak mi zostalo viac času na prípravu na medzinárodné olympiády. Na prvú z astronómie a astrofyziky som išiel ako pätnásťročný. Bola v Poľsku a ja som bol jedným z najmladších účastníkov v histórii.

Z otváracieho ceremoniálu v Indonézii.

A s akým výsledkom?

– Moje ambície boli pravdepodobne väčšie, ako moje skutočné schopnosti (smiech). Dostal som len účastnícky certifikát. Niekoho by to možno odradilo, ale na mňa to zapôsobilo naopak. Chcel som všetkým dokázať, že mám na viac a ešte s väčšou vervou som sa vrhol na štúdium. O rok bola olympiáda v Brazílii. Mal som o rok viac a získal som o stupienok vyššie ocenenie (úsmev). Tentoraz to bolo čestné uznanie. Skončil som druhý pod bronzovým pásmom. Bol som sklamaný, že bronz mi ušiel o vlások. V duchu som si hovoril, že o rok to bude určite lepšie.

Podarilo sa?

– Podarilo. V roku 2013 bola medzinárodná olympiáda z astronómie a astrofyziky v Grécku. Z viac ako dvesto účastníkov som sa umiestnil na 6. mieste, čiže v zlatom pásme. Vlani bola olympiáda v Rumunsku, tam som získal bronzové pásmo. Mal som šancu na lepšie umiestnenie, ale večer pred začiatkom súťažnej časti olympiády som ochorel. Už som myslel, že to aj vzdám, ale nadopovali ma liekmi a akosi som to zvládol. No a tento rok sa moja zbierka kovov doplnila o ďalší, z Indonézie som si priviezol strieborné pásmo. Stal som sa tak študentom s najvyšším počtom účastí v histórii tejto olympiády a tiež jediným študentom v histórii, ktorý získal všetky možné ocenenia (účastnícky certifikát, čestné uznanie, bronzovú, striebornú, aj zlatú medailu). Tu sa však moja „súťažná kariéra“ končí. Maximálny vek súťažiaceho môže byť dvadsať rokov, pričom súťažiaci nemôže byť študentom univerzity.

Čo riešite na olympiáde z astronómie a astrofyziky?

– Nie je o tom, kto sa koľko naučí o hviezdičkách. Súťaž je založená na riešení príkladov, tvrdých astrofyzikálnych problémov, s ktorými sa nestretne študent strednej školy, ba ani univerzitný študent prvého ročníka astrofyziky. Ja som sa to musel učiť ako pätnásťročný. Olympiáda sa skladá z troch častí. V teoretickej je riešenie pätnástich krátkych a troch dlhých príkladov počas piatich hodín. Len pre spresnenie, o krátkom príklade sa v tomto prípade hovorí, že ak máte šťastie, tak ho vyrátate na dve A4. Druhá časť je pozorovacia, čiže pozorovanie skutočnej oblohy či oblohy v planetáriu. Treťou časťou je dátová analýza, kde pracujeme s nameranými dátami a analyzujeme ich.

Vyzerá to zložito...

– Pre toho, kto sa tomu poctivo venuje, to zase také hrozivé nie je (smiech).

 Astronómia či astrofyzika sú odbory, ktoré sa v základnej ani na strednej škole bežne nevyučujú...

– To je pravda. Ja som v podstate samouk. Snažil som sa učiť najmä z britskej a americkej literatúry, pretože v slovenčine nie je veľa relevantných učebníc a aj kvalita tých zahraničných je neporovnateľná. Veľkú podporu som tiež vždy mal u Dr. Ladislava Hrica, predsedu Slovenskej astronomickej spoločnosti a predsedu výkonného výboru astronomickej olympiády, či u Dr. Znášika zo žilinskej hvezdárne. Tiež musím povedať, že obrovskú podporu som vždy cítil aj v mojej rodine, či už morálnu alebo materiálnu. Bez nej by sa to nedalo zvládnuť. A, samozrejme, denne ďakujem Bohu za talent, ktorý mi dal, pretože je to kombinácia talentu a tvrdej práce, ktorá prináša výsledky. Dôležité je aj to, že neúspechy ma skôr posúvajú dopredu ako odrádzajú a úspechy zas motivujú k ešte lepším výsledkom.

V indonézii už aj s medailami. Miro druhý zľava.

A čo súťaže z fyziky?

– Tie priši akosi prirodzene s tými astronomickými. Fyzikálnu olympiádu som riešil už na základnej škole. Na strednej škole som sa štyrikrát dostal do celoštátneho kola, avšak až v poslednom ročníku sa mi podarilo prebojovať na výberové sústredenie a na medzinárodnú fyzikálnu olympiádu v Indii, kde som získal čestné uznanie tesne pod bronzom. Spolu s olympiádou z astronómie a astrofyziky som mal doslova cestovateľskú šnúru, pretože som išiel z jednej olympiády na druhú bez návratu na Slovensko.

Minulý rok som sa po prvýkrát zapojil do turnaja mladých fyzikov. Je to tímová súťaž, ktorá spočíva v tom, že v auguste sa zverejní sedemnásť úloh, ktoré sú založené na skúmaní zaujímavých, no náročných fyzikálnych problémov. Treba ich vyriešiť teoreticky aj experimentálne a nakoniec ich odprezentovať pred odbornou porotou. Tu sa to však nekončí, svoje riešenie si musíte ešte obhájiť v diskusii so súperiacimi tímami. Ja som si svoj tím našiel v Bratislave na prípravnom sústredení. Dostali sme sa do celoštátneho kola, kde sme skončili štvrtí. Postup do medzinárodného tímu mi prvý raz ušiel o vlások, ale tento rok sa to už podarilo. Reprezentovali sme Slovensko na medzinárodnom turnaji mladých fyzikov v Thajsku, kde sa nám podarilo získať štvrté miesto a striebornú medailu. Je to jeden z najlepších doterajších výsledkov Slovákov na tejto súťaži.

Celkovo som tento rok absolvoval súťažnú cestu po Ázii. Bolo to náročné, pretože medzinárodný turnaj mladých fyzikov končil v prvý deň medzinárodnej Fyzikálnej olympiády, takže som musel letieť z Thajska priamo do Indie. To sa mi podarilo vďaka prezidentovi medzinárodného Turnaja mladých fyzikov, doc. Pleschovi z Fyzikálneho ústavu SAV a predsedovi výkonného výboru Fyzikálnej olympiády na Slovensku, Prof. Čápovi zo Žilinskej univerzity.

Aký cieľ máte teraz pred sebou?

– V prvom rade štúdium na univerzite. Študujem biomedicínske inžinierstvo na jednej z najlepších svetových univerzít Imperial College of Science, Technology and Medicine v Londýne. Je to vlastne fascinujúci obor, ktorý aplikuje poznatky matematiky a fyziky v medicíne. Umožňuje mi teda využiť svoje znalosti na to, aby som mohol pomáhať ľuďom. Imperial College London poskytuje takmer nekonečné možnosti, aj keď štúdium je náročné. Veď kde inde by vám už v prvom ročníku umožnili pracovať na skutočnom vlastnom výskumnom projekte? Tiež momentálne s niekoľkými slovenskými kolegami vytvárame istý komerčný produkt, ktorý by mohol značne zlepšiť zdravie množstva ľudí. Každopádne, rozprávanie o Imperiali by vystačilo na samostatný rozhovor (smiech).

Súťaže teraz musia ísť bokom, aj keď sa ich nechcem úplne vzdať. Chcem pomáhať s prípravou mladých slovenských astroolympionikov a snáď by som mohol ísť na medzinárodnú olympiádu z astronómie a astrofyziky ako pozorovateľ, ktorý asistuje vedúcim pri prekladoch či moderáciách. Musel by som si však zaplatiť letenku a účastnícky poplatok. Navyše, aj keď školné mi pokrýva študentská pôžička, život v Londýne je veľmi nákladný, takže finančná situácia je momentálne trošku náročná. Preto sa snažím zadovážiť si finančné prostriedky ako sa len dá, keďže nechcem rodičov zaťažovať viac, ako treba.

A čo po skončení školy?         

– Ak to bude možné, chcel by som sa po štúdiu vrátiť na Slovensko a začať podnikať alebo pracovať pre nejakú väčšiu spoločnosť. Chcem pomáhať Slovensku, verím, že študenti by mali ísť von, získať vedomosti a schopnosti, a potom sa vrátiť naspäť a posúvať túto krajinu dopredu. Niektorí takíto Slováci, napríklad z organizácie LEAF, sú toho skvelým príkladom. No nech budem kdekoľvek, chcel by som svoje talenty a schopnosti využívať na pomoc druhým!