Utorok, 22. august, 2017 | Meniny má Tichomír
Pridajte si svoje mesto

Alino obúva kopačky už štyri desaťročia

Pre Dubničana Alexandra Homéra je futbal nielen vášňou, ale aj zamestnaním. Možno ak by futbal neexistoval, tak by ho musel vymyslieť.

Športová rodina

Futbal hrával dlhé roky aj môj otec, tiež Alexander, ktorý pôsobil v Dubnici po príchode z ČH Bratislava a s kariérou končil ako 38-ročný v Ľuborči. Hráva aj môj syn Alexander v nižšej súťaži popri štúdiu na vysokej škole. Brat Ján sa dal na iné chodníčky, učaroval mu hokej, ktorý ešte stále hráva v Žiline. Manželka ani dcéra aktívne nešportujú, no dcéra má pohybu dosť, pretože tancuje vo folklórnom súbore.  

Post nebol problém

Keď som išiel do školy, prípravky neboli, tak som začínal ako šesťročný u mladších žiakov v Dubnici. Kde ma tréner postavil, tam som hral, keď bolo zle tak ma poslal aj do útoku. Podobné to bolo aj v doraste, kde sme hrali striedavo v 1. a 2. lige. Potom som začal študovať na vysokej škole v Prešove, ale z rôznych dôvodov som nepokračoval a nasledovala vojenčina v Martine, kam ma prevelili z Humenného. Hrával som za VTJ Martin a z nášho okolia boli v súťaži Beluša a Ilava. Vtedy bola vojenská služba ešte dvojročná, no došlo k skráteniu, a tak po osemnástich mesiacoch ma znova uvítali v Dubnici.  

Vo vlastnom drese

Zamestnal som sa v ZTS a hrával za mužov. Problém bol nedostatok hráčov, peňazí nebolo nazvyš, hrali sme v dresoch, ktoré klub dostal za Bohuša Murárika, ktorý odišiel do Rakúska. Každý sa staral o vlastný. Spoluhráčmi boli pod vedením Ludvíka Baduru Dušan Kopačka, Jaro Vojtek, Ľubo Múčka, Fero Poliak, Paľo Kapko, Peter Ondrejík, Ľubo Hornák, V. Suchý či R. Suchý. Bola to éra, keď starší hráči využili možnosť odísť do nižších súťaží v Rakúsku a mužstve zostali mladší chalani až na pár skúsenejších.

Ako na hojdačke

Potom prišli aj veselšie časy, keď sme v sezóne 95/96 postúpili do prvej ligy, ale radosť o rok vystriedal smútok zo zostupu. To sa v ďalších dvoch sezónach zopakovalo a po postupe do I. ligy v roku 2001, keď Dubnica v poslednom kole zdolala Nitru 1:0, som už v klube nebol.

Viac kariet ako gólov

Prvý zápas v najvyššej súťaži si pamätám, proti Rimavskej Sobote a Košiciam som hrať nemohol pre kartový trest, ale v Trnave pred 13 000 divákmi som v 32 min. striedal Kapka za stavu 2:0 pre Trnavu, konečný rezultát bol 4:1. Strelec som nebol nikdy, pretože mojou prácou bolo gólom zabraňovať. Na konte mám tri prvoligové góly. Dva presné zásahy boli v Dunajskej Strede, jeden z penalty a druhý hlavičkou po rohu. Tretí gól som dal proti Žiline opäť z jedenástky. Viac som mal v štatistikách zapísaných kariet, žltých bolo dosť, našli sa aj červené karty, ale všetko väčšinou do tridsiatky. Potom ich bolo oveľa menej, nesilil som to už tak veľmi. 

Zahraničné angažmá

Prvou zahraničnou zastávkou bol Synot Staré Město, ktoré bolo nováčikom českej najvyššej súťaže. V zimne prestávke prišiel za mnou už nebohý Viliam Šimko a oznámil, že sa kluby dohodli na mojom prestupe. Nik sa ma nepýtal, tak som išiel a zahral som si v kvalitnom tíme. Hoci zmluva bola na štyri roky, bol som tam iba poldruha roka, počas ktorých sa v klube vystriedali traja tréneri – Komňacký, Radolský, Bokša. Mal som smolu na zranenia, každého polroka jedno nezavinené. Káder bol široký a neustále prichádzali noví hráči. Výhodou bola krátka vzdialenosť dennodenne sme dochádzali domov s Paľom Kopačkom, Poláchom, Lysáčkom a Ondruškom domov. Spomienky sú pekné, zahral som si proti Slavii, Sparte, Baníku Ostrava a ďalším.

Škrteľov spoluhráč

Po návrate do Dubnice prišlo hneď v prvom zápase so Slovanom zranenie, a keďže Dubnica mala silnú kabínu, skomplikovalo to môj návrat na ihrisko. Stále som však bol hráčom Synotu, ktorého majitelia vstúpili do AS Trenčín, a tak som po roku opäť menil pôsobisko. Zahral som si opäť s Paľom Kopačkom, ale aj Hankom, Buchtom, či začínajúcimi Volešákom a súčasným kapitánom reprezentácie Škrteľom.

Koniec v Čechách

Na polroka si ma opäť stiahlo Slovácko, kde trénoval Karel Jarolím, no tím kvôli korupčnej afére nastupoval s dvanásťbodovým mankom do súťaže. V kabíne som sa stretol hráčov ako - Nezmar, Rajnoch, Kolář, Petržela či Kadlec postupne odchádzali a mňa opäť čakala zmena dresu. Novým pôsobisko a posledným za hranicami bol neďaleký Brumov. Pôsobil som tam dva roky, z divízie klub postúpil do 3. ligy, ale po roku nasledoval zostup. Ďalšie dva roky som pôsobil v treťoligovom AFC Nové Mesto.

Piatoligová opora

Od roku 2009 pôsobím v piatej lige v Ladcoch, kde som v tomto zavŕšil jubilejný štyridsiaty rok aktívnej futbalovej kariéry. Pre trénerské povinnosti chodím iba na zápasy, ktoré si stále užívam. Viacerí sa ma už pýtali, dokedy chcem hrať a či sa nechystám do dôchodku. Snažím sa hrať tak, aby to nebolo poznať.  Niečo mám za sebou, tak je načase zúročovať dlhoročné skúsenosti. Aj v Ladcoch som nezmenil svoj štýl, stále je to defenzíva. K dlhej kariére prispelo aj to, že aj napriek viacerým zraneniam, sa mi vážnejšie vyhýbali, ak nerátam zlomený nos, prsty či svalové zranenia.

Hráč a tréner

Pred desiatimi rokmi v Dubnici v ére trénera Jankecha chceli, aby mládež trénovali domáci tréneri. Trénerská práca ma lákala, tak som si urobil postupne potrebné kvalifikácie až po dnešnú Euro A. Začal som pri mladšom doraste v roku 2005, kde sme spolu s Dušanom Kopačkom mali v mužstve chlapcov, z ktorých viacerí o štyri roky vyhrali súťaž staršieho dorastu (Kučera, Chmelík, Vavrík, Lorenc, Augustini). Práca ma veľmi baví, pretože na tých najmenších je najlepšie vidieť pokroky. Niektorý hráč urobí veľký posun za polroka, ďalšiemu to trvá aj dva roky. Z bývalých zverencov spomínam na Šatku, ktorý je anglickom Newcastle a Valjenta, hrávajúceho za taliansku Ternanu a Slovensko U 21. Neboli to hráči, ktorí by vo svojom ročníku mimoriadne vynikali, ale vlastnou ctižiadosťou a srdcom, keď nepoznali porazeneckú náladu, sa dostali do slovenských reprezentačných výberov a neskôr do zahraničných klubov. Kuriozitou je, že z jedným z mojich prvých zverencov Augustinim, som sa stretol znovu v už druholigových Borčiciach.

Lákavá ponuka

V Dubnici som robil asistenta trénerom Gergelymu a Bútorovi, no po minulej sezóne sa mi ozval vtedajší tréner Borčíc Štefan Grendel, či  by som nemal záujem prísť do klubu. Po stretnutí s pánom Antonom Fabušom som ponuku prijal. Po príchode Jozefa Majoroša som sa stal jeho asistentom. V Borčiciach som spokojný, mužstvo je oživením súťaže v západnej skupine je druhé iba o bod za Pohroním Dolná Ždaňa a keď sa pozrieme aj na východ, tak na VSS Košice strácame štyri body. Dúfam, že v podobnom duchu odohráme aj jarnú časť a všetci chceme dosiahnuť čo najlepší výsledok.

Tri stoličky

Základ je post asistenta v Borčiciach, kde som s jednou výnimkou každý deň. Do Ladiec chodím iba odohrať zápas mužov, ale s tímom netrénujem. S malými chlapcami z prípravky U 11 trénujem 3 – 4 krát do týždňa. S deťmi je práce dosť, mimo sezóny chodíme na turnaje. Okrem toho sa deťom venujem aj v základnej škole P. Demitru, kde sú športové triedy zamerané na futbal, hokej a tenis.

Hlavný tréner? Uvidím

Zatiaľ som robil u dospelých iba asistenta, funkcii hlavného trénera nechávam voľný priebeh.  

Rodinné Vianoce

Počas roku mám málo času na svojich najbližších. Ešteže deti sú už väčšie, syna aj dcéra sú vysokoškoláci. S manželkou máme chvíľu spoločného voľna iba cez leto, keď sa vyberieme na dovolenku, alebo počas Vianoc. Teraz ešte neviem, ako to bude na prelome roka v Borčiciach, pretože som tam iba polroka. Teším sa, že na Vianoce budeme všetci spolu, varenie má na starosti manželka, mňa čaká inštalácia „umelého osvetlenia“ na stromčeku. Vo zvykoch sa nelíšime od väčšiny, je to známa klasika – kapustnica, šalát, ryba, koláče. Oddychu veľa nebude, ak bude dobrá zima vybehnem na lyže a nejaký zápas starých pánov alebo sledovanie futbalu v televízii. Napriek tomu, že som dennodenne pri futbale, rád si pozriem hocijaký zápas. Najradšej sledujem španielsku ligu.

Keďže k Vianociam patria aj darčeky, prial by som si zdravie pre seba aj blízkych, futbalovú dlhovekosť, šťastnú rodinu, deťom úspechy v škole, Borčiciam postup do najvyššej súťaže a Dubnici silného sponzora.   


  1. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 699
  2. Najlepší psovodi sú z Považskej Bystrice 634
  3. Ukázal sklamané Slovensko, ktoré má blízko k extrémizmu 388
  4. Borčice stále neinkasovali, Dubnici patrilo derby Foto 212
  5. Mladí plavci boli na európskej olympiáde 168
  6. Country festival stále láka aj nových návštevníkov 142
  7. Lieskovanka opäť položila latku vyššie 140
  8. Majú symboliku, pôvod môže mať v súkenníckej výrobe 118
  9. Pre včelárov bol rok katastrofálny 82
  10. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 56

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Bábätká z považskobystrického regiónu

Fotografie bábätiek z považskobystrickej a trenčianskej pôrodnice

Najlepší psovodi sú z Považskej Bystrice

Dobre vycvičený policajný pes musí obstáť nielen v teréne, ale aj na súťaži. Považskobystrickí policajti takých majú. Patria medzi najlepších v kraji.

Ukázal sklamané Slovensko, ktoré má blízko k extrémizmu

Mladý fotograf z Považia vyhral Slovak Press Photo v jednej z kategórii za sériu, kde hľadal príčiny narastajúcej podpory extrémizmu. Teraz chce ukázať svetu aj život v uliciach rodného mesta.

Borčice stále neinkasovali, Dubnici patrilo derby

Sumár a komentáre 2. kola 3. futbalovej ligy

Mladí plavci boli na európskej olympiáde

Slávnostným ceremoniálom a zapálením olympijského ohňa na štadióne ETO v maďarskom Győri sa 23. júla začala šesťdňová športová slávnosť, ktorá má prívlastok aj „Letné európske olympijské hry mládeže“.

Blízke regióny

Do neba odišiel verný fanúšik Prievidze

Fanúšik a dokonca kamarát hráčov MBA Prievidza odišiel po dlhej a ťažkej chorobe vo veku osemnásť rokov.

Pri lesných prácach došlo k tragédii. Zomrel muž z Liešťan

Štyridsaťročného muža našli pri prevrátenom traktore. Ohliadajúci lekár konštatoval smrť.

Hviezda víkendu: Futbalista Matúš Matuškovič (22) všetkým vyrazil dych

To, čo sa podarilo talentovanému hráčovi Lehoty pod Vtáčnikom sa len tak nevidí.

Polícia objasnila brutálne napadnutie zamestnanca a následný požiar

Tridsaťročnému mužovi hrozí trest odňatia slobody od štyroch až do desiatich rokov.

Zomrel účastník motoristického podujatia v Lehote pod Vtáčnikom

Smrť tridsaťjedenročného pretekára nezapríčinila nehoda.

Všetky správy

Bratislavou prechádzal jedinečný polkilometrový vlak. Takto vyzeral

V osobnej železničnej doprave je taký dlhý vlak výnimočný, vypravila ho firma RegioJet na rumunský festival Banát.

Danko zatiaľ nepovedal ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

Predseda SNS vraj esemeskou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu. Matečná prísť ani neplánovala.

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia. Slovenskí branci tvrdia, že ide o dobrovoľné dary

SNS neodíde. Nikto na ňu nečaká

V prípade predčasných volieb by sa SNS nemuselo dostať do vlády.

Spotený Plavčan, Kysučan v maskáčoch. To nie sú argumenty, to je výsmech

Príliš často sa na úvod diskusie dozvieme, že niekto ráčkuje, má akné, nesúmernú či extrémne obéznu postavu, dokonca sa priveľmi potí.

Kam vyraziť