KOŠECA. História pálenia tehál má v obci dávnu tradíciu. Tehlu začali v panskej tehelni vyrábať údajne už v 16. storočí. S prestávkami, keď výroba išla lepšie, prípadne viazla, ju v Košeci vyrábali až do osemdesiatych rokov minulého storočia.
Momentálne je areál bývalej tehelne opustený, nevyrába sa tu nič. Obec ho odkúpila od reštituentov s tým, že jej vedenie malo zámer revitalizovať objekty z eurofondov a vytvoriť tu zázemie pre podnikateľov. V rámci prác by tiež vyriešili, čo s komínom. Starosta Radomír Brtáň hovorí, že všetko bolo dobre rozbehnuté. Väčšina poslancov zastupiteľstva však nedala zámeru zelenú. Odstránenie komína sa teraz ukazuje ako dosť veľká investícia.
Odkúpili majetok
Starosta Radomír Brtáň hovorí, že komín postavili pre potreby prevádzkovania miestnej tehelne ešte niekoľko desaťročí dozadu. Niekedy v 80. rokoch minulého storočia prevádzka skončila. „Boli tu ešte neskôr snahy od súkromných podnikateľov nejako ju udržať, ale nikto sa nakoniec na to reálne nedal, lebo vznikol nejaký problém, o ktorom nemám bližšie informácie,“ vysvetľuje Brtáň s tým, že v rámci reštitúcie neskôr pripadli majetky tehelne pôvodným vlastníkom.
V roku 2008 sa rozhodla obec odkúpiť ich aj s budovami. „Mali sme nejaké objekty v rámci pozemkov bývalej tehelne uprostred a okolo boli pozemky niekoho iného, tak sme zvažovali, čo by bola najlepšia alternatíva,“ vracia sa do minulosti starosta.
Súdny spor a veľké náklady
Pätnásť rokov dozadu sa ešte podľa starostu realizoval súdny spor s pôvodnými vlastníkmi, reštituentmi. „Avšak neúspešne pre obec. Dalo sa naň naozaj veľa finančných prostriedkov bez výsledku. Až v roku 2007, keď sme sazačali zaoberať bližšie tým, prečo je spor, ako ho môžeme ukončiť a povedať navždy stop takýmto veciam, stretli sme sa s vtedajšími vlastníkmi,“ hovorí Brtáň.
Dohodli sa na nejakom postupe, ktorý bol akceptovateľný pre obe strany. „Obec nakoniec podpísala kúpno-predajnú zmluvu na objekty tehelne a tiež pozemky, na ktorých stáli,“ dodáva Radomír Brtáň.
Mali zámer
Ešte pred podpisom zmluvy mali v Košeci zámer, čo s bývalou tehelňou. „Vedeli sme, že v rámci výziev v regionálnom operačnom programe cez ministerstvo hospodárstva budú výzvy na revitalizáciu starých priemyselných parkov. Chceli sme areálu z týchto peňazí dať nového ducha, nové využitie,“ hovorí Brtáň. Plánovali doň sústrediť služby, ktoré majú teraz podnikatelia roztrúsené po obci v rôznych priestoroch. Tiež sem chceli dotiahnuť prevádzku na nenáročný priemysel. „Nič veľké, lebo lokalita má dopravné obmedzenia a je obývaná,“ dodáva starosta.
Považovali to za riziko
Obec mala hotovú štúdiu, plány. Brtáň hovorí, že behal v súvislosti s vybavovaním eurofondov asi dva roky.
„Všetko som odkomunikoval s ministerstvom aj so SÁRIOM, ktorý bol vtedy komunikačným partnerom pre túto výzvu. Poslanci ma tiež vyzvali, aby som im predložil materiál, ako sa bude realizovať financovanie, koľko nás to bude stáť. Pripravil som im ho a poslal. Už v prípravnom procese pred podaním žiadosti sa väčšina poslancov rozhodla, že ide o prílišné riziko. Doteraz neviem pochopiť prečo vlastne, keď financovania boli jasne načrtnuté,“ vysvetľuje Brtáň.
Dodáva, že päťpercentná spoluúčasť obce pri objeme peňazí, ktoré by prišli už len na výkup pozemkov, ktorý zabezpečili z úveru, bolo veľké plus. Išlo asi o 4 milióny slovenských korún. Maximálny odhad na revitalizáciu areálu bol 100 miliónov korún. „Určite by to však bolo po vysúťažení menej, toto bolo naozaj len stanovené maximum,“ hovorí Brtáň.
Žiadosť nepodali
Zámer zastupiteľstvom neprešiel a obec žiadosť nepodala. Odvtedy tehelňa stojí tak, ako ju obec kúpila. „Využiť sa nedá na nič, môžeme tam akurát skladovať nejaký materiál na zimnú údržbu a tiež dočasne uskladniť vytriedené zložky odpadov. Momentálne ani použiteľné budovy nemajú využitie,“ konštatuje starosta.
Statický posudok
Súčasťou všetkých objektov, ktoré boli prevedené na obec, je aj komín. Aj ten sa po rokoch javí ako problém. „Je zrejmé, že má statické poruchy hlavne vo vrchnej časti. Zhruba odhadujem, že asi do desiatich metrov od vrcholu dolu je zvetraný. Na jednom zo zasadnutí ku koncu tohto roka obecné zastupiteľstvo schválilo prostriedky, aby sa dal urobiť statický posudok,“ hovorí Brtáň. Momentálne obec vyhotovenie statického posudku obstaráva.
Nebezpečný materiál a možnosti projektu
Ešte predtým dali urobiť rozbor materiálu aj z vnútornej časti komína, či nie je škodlivý. „Nanešťastie sa potvrdilo, že v objekte sú zvýšené hodnoty selénu a síranov nad rámec nejakej normy. Nemôžeme preto materiál z búrania uložiť na bežnú skládku, ale na špeciálnu pre uloženie nebezpečného odpadu. Ak by sme chceli búrať celý komín, znamená pre obec odhadom náklad rádovo niekoľko desiatok tisíc eur len za uloženie odpadu,“ vysvetľuje Brtáň.
V rámci aktivít, ktoré chceli financovať z projektu revitalizácie, by bolo pritom podľa starostu zabezpečené aj posúdenie stavu komína a oprávneným nákladom by boli výdavky na jeho odstránenie. „Obec by zaplatila len tých päť percent, čo bola spoluúčasť,“ dodáva.
Búranie
Starosta vníma však komín nielen ako problém, ale aj ako historický artefakt a bol by nerád, keby ho museli búrať celý. „Viem si predstaviť, že by sme dali zbúrať časť, ktorá je nebezpečná a zvyšok by sme zachovali.“ Všetko, samozrejme, závisí aj od výsledkov statického posudku.
