PÚCHOV. Literárnej tvorbe sa začal venovať až po odchode na dôchodok, prvý román s názvom Príbehy svätené vetrom (2004) publikoval ako 73-ročný. Ľudovít Didi po svojej prvotine vydal ešte diela Cigánkina veštba (2008), Čierny Róm a biela láska (2011) a Róm Tardek a jeho osud (2013).
Ľudovít Didi sa narodil 16. januára 1931 v Púchove. Podľa vlastných slov prežil ťažké a chudobné detstvo nechceného nemanželského dieťaťa v rómskej rodine. Vďaka vlastnému úsiliu a štúdiu sa už v 18 rokoch stal učiteľom. Študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v českej Prahe, odkiaľ ho pre svojrázne názory vylúčili. Neskôr absolvoval štúdium na Pedagogickej škole pre vzdelanie učiteľov národných škôl v Nitre. V rokoch 1966 až 1974 bol vedúcim vychovávateľom v osobitnej škole vo Vrábľoch. Pre svoje politické názory však dostal zákaz vykonávať toto povolanie. Okresný národný výbor (ONV) v Nitre ho v roku 1990 rehabilitoval a Ľudovít Didi sa stal riaditeľom Detského domova v Kolíňanoch. V roku 1992 mu Vysoká škola ekonomická v Prahe na základe politickej rehabilitácie priznala titul inžinier.
Jeho literárny debut Príbehy svätené vetrom (2006) je autentickým románom plným pestrých príbehov z rómskeho prostredia. Dej sa krúti okolo široko rozvetvenej rodiny Róma Ondráša, ktorá tvorí galériu typických postavičiek s neľahkými osudmi, kde sa viac hladuje než hoduje, viac špekuluje než pracuje, kde však nikdy nechýba zmysel pre humor a radosť zo života. Vo svojej druhej próze, generačnom románe Cigánkina veštba (2008) sa autor sústredil na zachytenie rómskej identity. V ďalšom diele Čierny Róm a biela láska (2001) Didi opísal strastiplnú životnú púť jedného človeka od narodenia až po smrť za čias rakúsko-uhorskej monarchie. Podstatným prvkom deja je motív lásky medzi Rómom a "gadžovkou". Jeho úosledná kniha Róm Tardek a jeho osud (2013) sa odohráva v časoch druhej svetovej vojny.
Ľudovít Didi väčšinu života prežil a tvoril vo Vrábľoch, kde aj 15. septembra 2013 zomrel vo veku 82 rokov.
