Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Zvykli vyštuchať dokonca aj psa, už sú menej divé

Na Považí máme vzácnosť. Masky, ktoré chodievajú v Prečíne. Chlapi majú síce starostlivo vymaľované tváre, vyzerajú však hrozivo a dodržiavajú divoký zvyk. Naľakali aj nejedného návštevníka múzea v Martine.

Prečínska Limbora sa predstavila v Martine. Prečínska Limbora sa predstavila v Martine. (Zdroj: DP)

PREČÍN/MARTIN. V poslednú januárovú nedeľu sa v Múzeu slovenskej dediny zišli folklórne súbory a skupiny, remeselníci a iná fašiangová chasa, aby tu oživili dávne tradície. Masky z prečínskej Limbory návštevníkov aj poriadne ponaháňali s pichľavým jalovcom. Etnografka Katarína Očková hovorí, že ich masky sú vzácne archaické, čo má hodnotu.

Pre deti hrozivé tváre

Keď sa masky z prečínskej Limbory rozbehli k malej návštevníčke Múzea slovenskej dediny Lilke Birnsteinovej z Martina, veru sa poriadne naľakala. Hľadala záchranu najprv v stánku, kde predávali lístky, a potom sa schovávala za dedka. „Tých masiek sa bojím. Toho koníka nie, chcem si ho pohladkať, ale oni sú hrozní,“ povedala Lilka.

Skryť Vypnúť reklamu

Štuchanie býva divšie

Možno sa až také hrozivé nezdalo, ale zo štuchania jalovcom zostali viacerí zaskočení. Bolože to kriku a výskania. Starý magický rituál má však svoj význam. A musí sa urobiť poriadne.

„To sa chalani ešte dosť krotili. U nás v Prečíne sú oveľa divšie. S jalovcom chodia preto, aby mali nejakú rekvizitu. Masky museli totiž pobáchať dobytok a tiež ľudí, predovšetkým mladé ženy. A to nielen preto, aby boli ľudia či zvieratá zdravé, ale aj plodné. No a keby to mali robiť rukou, nebolo by to dobré, preto jalovec, ako rekvizita,“ vysvetlil Radoslav Orávik, umelecký vedúci folklórnej skupiny Limbora z Prečína. A prečo práve borievka? „Je vždy zelená, teda vitálna aj v zime a obsypaná plodmi, tak je v tom symbolika,“ vysvetľuje Orávik.

Skryť Vypnúť reklamu

Ešte to nezažili

Zvyky, ktoré predviedli v Múzeu slovenskej dediny limboráci, mali nakoniec veľký úspech. „Tak toto sme ešte nezažili. Neviem ani odkiaľ sú takéto masky. Je to super, ale som celá popichaná na nohách. Ale aspoň budem zdravá. A čo sa týka toho sexuálneho apetítu, ktorý to má pridať, ten mám aj bez toho,“ smiala sa Timea z Martina. Mrkli sme na jej priateľa a ten pohotovo odpovedal. „Nie, nie, neklame. Je to pravda. Ale uvidíme,“ reagoval Marian.

Jana Rzepielová aj s kamarátkou zažila fašiangové masky po prvýkrát a Prečínčania ju najprv naľakali, no potom sa už smiala a nechala sa poštuchať aj viackrát. „Je to fakt zážitok. Čítali sme, že tu budú nejaké zaujímavé masky až z Prečína, tak sme prišli,“ prezradila.

Činnosť masiek upútala aj manželov Košťanových. „Je to zaujímavé, len nevieme, čo to znamená,“ vyzvedala Tatiana. Keď sme jej prezradili, čo je účelom, zasmiala sa. „Jáj, tú plodnosť a zdatnosť, tak to až tak zrovna nepotrebujeme teraz. Máme tu so sebou batoľa a ďalšie dieťa zatiaľ neplánujeme. Tak som sa nemala dať radšej ometať,“ skonštatovala. Jej manžel Michal sa však len tajnostkársky usmieval. Ktovie, čo mu prebehlo mysľou.

Skryť Vypnúť reklamu

Čím pichľavejšia, tým lepšie

Silvester Bírošík, ktorý bol za jednu z masiek, prezrádza, že nevyberajú, štuchajú a ometajú všetko do radu. Ale kríček borievky starostlivo vyberajú. „Čím pichľavejšia a viac obrastená plodmi, tým lepšie,“ vysvetľuje.

To sa vraj zoberie partia chalanov tak na hodinku, na dve, niekedy aj dlhšie a ide do kopcov. Vždy musí byť nejaká fľaštička na zohriatie, vtedy sa lepšie hľadá. Žartuje sa cestou a spomína, čo bolo kedysi. „Býva nás tak päť aj desať. Nechodíme dlho. Tento rok nebol problém. Ale zažili sme už aj snehu vyše kolien, tak sme sa brodili jak medvedi. Aj sme ten rok nemohli zohnať súce kríčky,“ spomína si Bíročík.

Nič ich nezastaví

V Prečíne sa fašianguje bez prestávky už niekoľko storočí. „Nezastavili nás ani vojny, cholery, socializmus či moderná pohodlnosť. Vždy do toho ideme radi a naplno,“ hovorí Radoslav Orávik. Fašiangová obchôdzka má aj špeciálny názov – Chojenie po kláce. „To kedysi ťahali mládenci, ktorí už mali po vojne a ešte neboli ženatí, za trest za sebou na reťazi klát. Nerobí sa to už niekoľko desaťročí, ale názov fašiangovej obchôdzky ostal,“ vysvetľuje Orávik.

Od starého klampiara

Špecialitou Prečína sú aj plechové masky, ktoré majú chlapi prezlečení za ženy na tvári. „Vyrábať sa začali asi pred šesťdesiatimi rokmi. Nahradili pôvodné, ktoré boli zo zajačích kožiek. Prvýkrát ich vyrobil miestny klampiar Štefan Lagíň. Zomrel asi pred desiatimi rokmi. Bol to šikovný chlap a jeho nápad sa medzi mládencami ujal. Vytvorila sa tak špecifická tradícia,“ hovorí Orávik s tým, že ani on si už pôvodné masky z detstva nepamätá. „Aj keď sú maľované, vyzerajú hrozne a hlavne deti sa ich boja. Iné masky sú vlastne také veľké hračky. Tie naše sú však poriadne divé,“ dodáva.

Ako to bolo kedysi

Starší člen Limbory Štefan Blaško sa rozpamätáva aj na tie staršie z koží. „Teraz je to oveľa miernejšie,“ konštatuje. Keď bol chlapec, tak ich veru poriadne zvykli vylátať s borovicami. Po celom Prečíne ich naháňali až do hory. „A nikto sa na to nehneval. Čo by sa aj mali rodičia hnevať. Keď som si zaslúžil a niekto ma vyplacel, musel som byť cicho. Čó, keď ma maska vyplacela, tatko ešte pridal. Dnes sa učitelia sťažujú, ľudia sa sťažujú, ale neni výchovy,“ myslí si pán Štefan.

Na masky také či onaké v Prečíne si veľmi dobre pamätá aj Eva Poličková. Keď sa pýtame, či sa ich bála, až vykríkne. „Ale pravdaže sme sa báli, ktože by sa nebál. Išli sme si kolená aj paty podrať, len tak sme skákali,“ vysvetľuje.

A masky vraj ani pekne nečakali, čo im uložia do košíka, také boli divé. „Sami si šecko zebrali. Prvé bežali do kurína, tam vybrali vajcá, potom psovi do búdy, toho tam dobre vyštuchali. Potom boli na rade baby. S tými aj tancovali aj s gazdom,“ spomína si. Tanec musel byť aj štuchanie jalovcom. „Aby bola sila aj chuc,“ smeje sa pani Eva.

 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  2. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Budovanie zelenej značky
  7. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  8. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 23 562
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 21 650
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 332
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 943
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 570
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 313
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 624
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 509
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 350
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 296
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Fašiangy

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

ilustračné foto

Pozitívnych bolo 30 556 ľudí.

2 h
Ilustračné foto

V súvislosti s pandémiou nového koronavírusu vykonali hasiči v Trenčianskom kraji v roku 2020 celkovo 581 výjazdov.

6 h

Kvôli havárií stavebného stroja v Milochove uzatvorili cestu na dve hodiny. Dialo sa tak v exponovanej dobe, kedy sa ľudia vracali z práce. Konflikty kvôli stavbe sa vyostrujú, havárie sú častejšie.

6 h
Múzeum ZSSR v Novosibirsku bol v podstate náš jediný cieľ, prečo sme v tomto priemyselnom meste chceli stáť.

Považskobystričanka Kristína Hamárová je vášnivá cestovateľka. Prinášame jej fotogalériu z ciest po Vietname, Indii, Nepále a Rusku.

3 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

5 h

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

25. jan

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

25. jan

Už ste čítali?