LÚKY. Posledná januárová sobota už pätnásť rokov patrí stretnutiu heligonkárov Púchovskej doliny a okolia. Nielen blízkeho. Prichádzajú muzikanti z rôznych kútov Slovenska, zastúpenie má aj Česko.
Ako pre koho
Iniciátorom stretnutia heligonkárov je Miroslav Štefánik. On na tomto hudobnom nástroji hrával od detstva. „Mal som heligónku po dedkovi. Hrával som sa s ňou, aj na nej vozil piesok, až som ju zničil. Keď som bol starší, tak so si jednu zaobstaral,“ zaspomínal sa na prvé chvíle kontaktu s heligónkou.
Na otázku, či bolo ťažké sa naučiť na nej hrať, bez váhania odpovedal: „Ako pre koho, pre niekoho jednoduchšie, pre iného nie. Niekto si musí rozpísať tóny na prsty, iný dokáže zahrať hneď.“
Miroslav Štefánik. (zdroj: VŽ)Prezradil, že on patrí do druhej skupiny. Hrať sa naučil sám. „Zrejme je to vo mne, ale nemal som problém naučiť sa na nej hrať. Teraz ju dokážem aj opraviť či naladiť,“ povedal.
To veru nečakali
Miroslav Štefánik stál aj pri zrode stretnutia heligonkárov. „Vrátil som sa z jedného takéhoto stretnutia na Morave. Na obecnom úrade som sa spýtal, či by sme nemohli aj my urobiť niečo podobné. Myšlienka sa ujala. Keď sme začínali, nepredpokladali sme, že podujatie bude mať taký ohlas. Dnes ho už berú ako heligonkársky festival. Poďakovanie patrí všetkým pracovníčkam obecného úradu i ďalším, vďaka ktorým sa podarilo akciu udržať na výbornej úrovni,“ skonštatoval.
Záujem o podujatie rastie nielen medzi muzikantmi, ale aj divákmi. Ako Štefánik skonštatoval, ani na jednom podujatí v širokom okolí sa nestretol s takou masovou a spontánnou účasťou účinkujúcich či divákov. A to ich navštívil už dosť. Je totiž aj vedúcim folklórnej skupiny Javorník, ktorá rovnako ako stretnutie heligonkárov tento rok oslavuje pätnáste výročie založenia.
Sladká odmena pre najmenších
Pätnásty ročník si zaslúžil aj menšiu oslavu. Tú svojím spôsobom urobili účinkujúci i diváci. Atmosféra na javisku i v hľadisku bola výborná, neraz sa k spevákom pripojili aj diváci, takže v sále nebolo počuť iba jedného, ale celý zbor. Takú podporu hľadiska môže heligonkárom závidieť každý spevák.
Sladká odmena pred najmladších. (zdroj: VŽ)Darček pre jubilejný ročník pripravili aj trenčiansky župan Jaroslav Baška a starosta Dohnian Milan Panáček. Priniesli obrovskú tortu, ktorá, ako inak, mala tvar heligónky. „Pôvodne ju mal dostať najlepší heligonkár. Nakoniec sme sa rozhodli, že ju venujeme najmladším účinkujúcim, ktorých na týchto stretnutiach býva veľa a nášmu dlhoročnému priaznivcovi a priateľovi z Moravy Jirkovi Hamplovi,“ prezradil starosta Lúk Ján Behro.
Keďže torta bola obrovská, mladých muzikantov menej, nakoniec si na nej pochutnali všetci účinkujúci.
Tlieskalo celé publikum
Medzi najmladších účinkujúcich patrili Samko a Peťko Klabníkovci z Papradna. Deväťročný Samko už vyhráva na heligónke ako profesionál, štvorročný Peťko sa ešte len priúča tajomstvám tohto hudobného nástroja na detskej heligónke. Ale ako prezradila ich mamina Katarína, hudba u nich znie denno-denne: „Samko začal hrať, keď mal 4,5 roka. Najskôr sa učil u jedného dedka, teraz chodí dvakrát do mesiaca na vyučovanie k Martinovi Čerňanskému. Postupne sa k nemu pridal aj Peťko. Zatiaľ ešte nevie riadne hrať, ale pesničky už spieva všetky.“
Samko a Peťko. (zdroj: VŽ)Samko je už ostrieľaný účinkujúci, Peťko mal svoju premiéru tento rok. Síce bol aj vlani, ale svoje vystúpenie trojročné chlapča prespalo. Teraz to však divákom spolu s bratom vynahradili. Obaja tak usilovne vyspevovali a vyhrávali, že dokázali strhnúť aj publikum.
Peniaze nie sú všetko
Organizácia takého masového podujatia, ako je stretnutie heligonkárov, si vyžaduje množstvo organizačnej práce, ale aj financií. Podľa starostu Jána Behra majú veľkú podporu u sponzorov. „Vďaka nim môžeme pripraviť pohostenie pre niekoľko desiatok účinkujúcich a zvládnuť toto podujatie finančne. Na druhej strane, nie je to vždy len o peniazoch, ale o tom, aby sa ľudia stretávali, bavili. A o to nám vždy ide,“ doplnil.
Že sa im darí napĺňať tento zámer, potvrdzujú aj účinkujúci. Každý rok ich prichádza niekoľko desiatok. Aj tento rok prišli z rôznych kútov Slovenska či Moravy. Medzi nimi bola i Mirka Mačejková zo Starej Bystrice. S heligónkou je kamarátka už niekoľko rokov. Taktiež je niekoľko rokov aj účastníčkou lúčanského stretnutia. „Vždy sem rada chodím. Je tu výborná atmosféra, vynikajúce publikum,“ dodala.
