POVAŽSKÁ BYSTRICA. Traja muži, ktorí sa vybrali na nedeľnú prechádzku do hôr, netušili ako sa skončí. V zlom teréne ich zastihla tma a dážď, zablúdili a nevedeli sa bez pomoci vrátiť späť. Pomáhali hasiči aj horská služba. Skúsený turista hovorí, že v zime treba oveľa starostlivejšie zvážiť trasu, jej dĺžku, aj čo si vziať.
Hlásenie a hľadanie
Z operačného strediska integrovaného záchranného systému nahlásili považskobystrickým hasičom stratené osoby v skalnom masíve Manínskej tiesňavy v nedeľu o deviatej večer. Cestou na miesto udalosti zobrali so sebou hasiči aj osobu znalú miestneho terénu z Klubu slovenských turistov Manín, Pavla Uriču. Osoby vyhľadávali hasiči v ťažko prístupnom skalnom teréne. Vystúpili pod skalnú stenu a hlasným volaním sa snažili zistiť polohu hľadaných osôb. Stratení muži ich však nepočuli. Cez mobilný telefón spresnili preto hasičom polohu. Tí sa potom presunuli na opačnú stranu skalného brala.
Záchranná skupina musele vystúpiť až na najvyšší bod Malého Manína. Pokračovali ďalej po hrebeni, až sa dostali do miest, kde sa s ich vybavením už nemohli pohybovať. Popri tom stále volali a dávali svetelné signály. Bezúspešne. Začali preto zostupovať dolu. „Veliteľ zásahu nakoniec kontaktoval operačné stredisko, aby zavolal Horskú záchrannú službu,“ hovorí Zdeno Tarabík, okresný riaditeľ hasičského a záchranného zboru v Považskej Bystrici.
Uväznení medzi bralami
„Zbytočne sme chodili, vykrikovali a obchádzali skalný masív. Vôbec nás nepočuli, ani nevideli,“ spomína si Pavol Uriča. Muži sa dostali vlastne do ťažko schodného terénu medzi tri skalné bralá v tvare písmena U, odkiaľ nebolo možné počuť ich volanie a ani oni nič nepočuli. „Nakoniec sme sa však dostali do polohy, kde najprv oni videli svetlo aj nás počuli, ale my ich stále nie. Posúvali sme sa ďalej, až sme sa dostali našťastie do bodu, že sme ich konečne započuli,“ opisuje Uriča. Miestami záchranná skupina aj pochybovala, či sú vôbec muži práve v tejto lokalite. Najväčšie šťastie bolo, že stratení turisti mali mobil, ktorý im vydržal a zaslať mohli aj GPS súradnice. „Inak by to bolo oveľa ťažšie,“ hovorí Uriča s tým, že do takéhoto terénu by on nešiel ani cez deň.
Treba dobre zvažovať
V období, keď sa skoro stmieva treba podľa skúseného turistu trasu zvlášť starostlivo zvážiť. „Keď vidím, že sa začína stmievať, treba sa vrátiť späť po ceste, ktorú už ako tak poznám alebo na nejaké lepšie prístupné miesto. Navyše, ak vidím, že čas pokročil, nejdem už hore, ak nemám istotu, že sa stihnem vrátiť za svetla,“ hovorí Uriča. Do miest, kde sa muži dostali nevedie tu turistická značka, nevedeli nakoniec kadiaľ ísť. „Keď sa zotmelo, nevedeli už ani kde sú,“ hovorí Pavol Uriča. Navyše bolo veľmi zlé počasie. „Doslova lialo,“ dodáva s tým, že v období, keď sa skoro stmieva si so sebou treba rozhodne zobrať nejaké svetlo, ktoré vydrží svietiť niekoľko hodín.
Poučenie a pomoc horskej služby
Jeden zo stratených mužov, Rasťo, po zostupe povedal, že išli len prejsť, zablúdili a potom ich zastihla tma. Schovali sme sa v diere medzi skalami, aby na nich nepršalo a nebola im ešte väčšia zima. Nič nevideli a mali problém pohnúť sa hore alebo dole.
Patrik dodal, že bez svetla je v horách fakt ťažko. Podľa Joža bol terén dosť nebezpečný. Stačilo možno menšie zaváhanie a bol by jeden z nich skončil aj dolu, ale našťastie všetko dopadlo dobre. „Situácia nás poriadne prekvapila,“ opísal Jožo s tým, že sa poriadne poučili.
Záchranná akcia skončila nakoniec bez ujmy na zdraví či nebodaj živote. Zasahovala však nakoniec aj horská služba. „ V neskorých večerných hodinách dňa 14.2. boli záchranári Horskej záchrannej služby z Malej Fatry v rámci Integrovaného záchranného systému požiadaní o súčinnosť pri záchrane troch slovenských turistov, ktorí uviazli v neprístupnom skalnom teréne v Manínskej tiesňave. Turisti boli pomocou lanovej techniky vyprostení zo skalného terénu a doprevadení k ich autu. Záchranná akcia sa skončila v skorých ranných hodinách,“ uvádza sa okrem iného v tlačovej správe záchrannej služby. (BERKO)
