ILAVA. Ilavská väznica, ktorá je v priestoroch bývalého hradu, má okrúhle výročie. Spolu s leopoldovskou je najstaršou na Slovensku. Prví odsúdení sa dostali po nenáročných úpravách bývalého kláštora na cely do Ilavy v roku 1856, teda pred 160 rokmi. Úpravy skončili aj nedávno v objekte hradnej veže.
Z histórie
Historik z Trenčianskeho múzea Miroslav Toman hovorí, že hoci väznica oslavuje 160. výročie vzniku, budovy, v ktorých sídli, sú omnoho staršie. „História siaha hlboko do stredoveku. Sú hmlisté zmienky, že Ilavský hrad mal založiť bojovný rád templárov v 12. až 13. storočí. Dôslednejšie záznamy sú až z roku 1437, keď sa objavuje prvá zmienka,“ hovorí o najstaršej histórii Toman. Alexander Balucha, autor knihy, ktorá vyšla pri príležitosti 160. výročia vzniku väznice, dodáva, že z gotického hradu sa neskôr stal kláštor, potom od roku 1856 ho prebudovali na väzenské účely a tomuto slúži až dodnes. „Hrad bol vhodný pre väznicu vďaka polohe, robusnoti a určite už v minulosti spĺňal bezpečnostné kritériá, lebo bol veľmi dobre opevnený. Takže mal všetky predpoklady,“ vysvetľuje.
Nová izba v zrekonštruovanej bašte. (zdroj: BERKO)Rekonštrukcia a iný systém
Jedným z najstarších objektov hradu je aj bastion, ktorý sa zachoval ako jediný z viacerých, ktoré pôvodne stáli. Práve v tomto objekte ukončili momentálne rekonštrukciu, vďaka čomu sa rozšírila kapacita ilavskej väznice. Zrekonštruovaný objekt slúžil v minulosti ako práčovňa, neskôr ako sklady. „Teraz pribudlo 58 miest s tým, že funguje iný systém ubytovania. Zvolili sme domácu réžiu, pretože sú tu odsúdení, ktorí sú, dá sa povedať vyberaní, a majú pre nás určitý prínos a efekt. Systém ubytovania je menený na izby, nejde o cely,“ vysvetlil vedúci oddelenia logistiky ilavskej väznice Jozef Toman s tým, že väzni sa môžu voľne pohybovať medzi izbami a majú napríklad aj výhľad do mesta. V jednej izbe bude od troch do ôsmich ľudí. Rekonštrukcia vyšla na 600-tisíc eur. „Na počet ubytovacích miest ide o pomerne malú čiastku na zriadenie jedného miesta v porovnaní s tým, koľko by vyšla výstavba novej väznice,“ vysvetlil Toman.
Riaditeľ väznice Marián Nosáľ ukazuje priestory v zrekonštruovanej časti, kde je aj miestnosť na fajčenie. (zdroj: BERKO)Účasť väzňov a iné úpravy
Riaditeľ väznice Marián Nosáľ hovorí, že pre určitú skupinu odsúdených sa vytvorili lepšie podmienky, ako mali doteraz. „Ústav v Ilave je totiž starý kláštor prestavaný na väznicu, kde sú veľkokapacitné cely a tie sú naozaj niekedy veľmi plné,“ dodal. Na prestavbe sa podieľali aj samotní väzni. Bola to jedna z podmienok, keď vyhlásili súťaž na prestavbu objektu veže. „Chceli sme, aby väzni pracovali na stavbe a vykonávali jednoduchšie činnosti na búraní či pri nosení materiálov. Bola zriadená druhá domáca réžia, ktorá pozostávala z 10 väzňov. Ich práca ušetrila zboru 80-tisíc eur,“ hovorí Nosáľ.
Za posledných dvadsať rokov sa zrekonštruovali aj iné ubytovacie priestory pre odsúdených, tiež kotolňa, práčovňa, strechy. Ďalej sa obnovili fasády administratívnej budovy aj ďalších objektov. „Všetko je to však aj záležitosť financií. Tiež zásahov si pri úpravách nemôžeme dovoliť, koľko by sme chceli. Musíme myslieť na to, že ide o historický objekt,“ doplnil Alexander Balucha.
O ústave
V súčasnej dobe má ústav na výkon trestu a ústav na výkon väzby v Ilave kapacitu cez 750 väzňov. V minulosti to však bolo podľa riaditeľa Mariána Nosáľa oveľa viac. Pred revolúciou tu bolo 1200 väzňov. Po roku 1989 sa znížil počet v súlade predpismi. Počas Slovenského štátu však bola kapacita ešte vyššia, až 1500 až 1800 väzňov. Vtedy tu bol aj zaisťovací tábor, ktorý sa pretransponoval na koncentračný.
V Ilave je kombinovaný ústav so stredným aj maximálny stupňom stráženia. „Máme aj oddelenie doživotných trestov, čo sú úkladné vraždy alebo recidívy pri takejto činnosti, čiže trikrát a dosť. V celách s maximálnym stupňom stráženia sedia aj členovia organizovaných skupín za rôznu trestnú činnosť. V strednom stupni sú odsúdení, ktorí sa dopúšťajú trestnej činnosti, aj drobných krádeží, ale opakovane,“ informoval bližšie riaditeľ Nosáľ. DETA PITOŇÁKOVÁ
