ILAVA. O živote v ilavskej väznici bližšie porozprával riaditeľ ústavu Marián Nosáľ.
Bežný deň a škola
Bežný deň v ilavskej väznici záleží od stanoveného režimu. „Budíček je pred šiestou ráno, potom sú raňajky, odchod do práce. Po práci niektorí majú odpočinok, niektorí vlastné záujmové aktivity, poprípade chodia aj do školy,“ hovorí Nosáľ. Ústav má spoluprácu so Strednou odbornou školou v Pruskom, ktorá vzdeláva v súčasnosti cez 20 odsúdených. So vzdelávaním je to rôzne. „Ak ich chceme vzdelať na maturitu, musia mať dokončenú základnú školu, ak ich ideme vzdelávať na učňovské zameranie, tiež musia splniť tento predpoklad. Niektorí majú naozaj záujem, niektorí len chcú, aby im skôr prešiel čas. Veľká výhoda je, že keď dostanú výučné listy alebo maturitné vysvedčenia, je to vždy z tej školy, ktorá nám ľudí vzdeláva,“ vysvetľuje riaditeľ s tým, že vonku nie je možné zistiť, že to získali počas výkonu trestu.
Práca
Väzňov zamestnávajú podľa toho, ako sú schopní pracovať. „Niektorí nie sú schopní, ale záleží to aj od toho, ako sú vyučení. Buď môžu robiť na našich vnútorných prevádzkach v pomocných profesiách, alebo pracujú vo výrobnom hospodárstve pre rôzne firmy zvonku, napríklad pri balení skla, šití topánok, teda vykonávajú jednoduché manuálne práce,“ hovorí riaditeľ Nosáľ. Aktuálne majú zaradenosť do práce cez 80 percent, teda cez 350 ľudí. Aj trojkári, čo sú odsúdení za najzávažnejšie delikty, sú podľa neho dobrí pracovníci. „Majú dlhé tresty, potrebujú pracovať, aby im to rýchlo ubiehalo. Aktuálne je 12 doživotne odsúdených. Pracujú samozrejme v iných podmienkach, a síce u seba, na celách. Ak máme možnosti ich zaraďovať, musia pracovať,“ vysvetľuje Nosáľ s tým, že pracovať je povinnosť. Je to vzťah medzi ústavom a nimi.
Ako je to so mzdou?
Väzni nedostávajú minimálnu mzdu. „Nie je potrebná, lebo majú zabezpečené stravovanie, ubytovanie, všetky ďalšie veci. Ak niekto pracuje naozaj dobre, tak sa môžeme baviť o sume 170 eur mesačne. Nedostanú z toho, samozrejme, všetko, z toho si platia aj ubytovanie, pohľadávky, ktoré spôsobili, ak majú deti výživné a dostávajú vreckové. Môžu si potom kúpiť niečo v bufete. V ústavnej predajni je komplet sortiment ako v nejakom dedinskom obchode,“ hovorí Nosáľ.
Niečo aj o voľnom čase a hygiene
Väzni majú aj knižnicu, kde je cez 6000 titulov, môžu navštevovať krúžky. Odsúdení si dokonca vydávajú časopis s názvom Motýľ a majú aj kapelu Mrežovanku. Ako je to v celách s hygienou? Sú tu umývadlá a majú aj spoločné sprchy. „Môžu sa sprchovať každý deň, ale teplá voda je iba dvakrát v týždni. Ak niekto z nich pracuje v prašných podmienkach, tak aj každý deň,“ hovorí o základných potrebách riaditeľ. DETA PITOŇÁKOVÁ
