PÚCHOV. Po koncertnom turné, ktoré hudobníci absolvovali koncom minulého roka, sa ocitli späť na Považí. Podľa lídra kapely Martina „Lyncha“ je to najmä kvôli fanúšikom, ktorých tu majú neúrekom. „Okres Púchov je nám blízky. Exkluzívne radi spomíname na festivaly Papuča fest, organizované v Belušských Slatinách. Dodnes cítime atmosféru v kostiach,“ netají nostalgiu spevák, pre ktorého sú predstavenia pod holým nebom srdcovkou. „Sú také viac „stand up“. Keď vidím, že ľudia sú šťastní a smejú sa, viem, že sa program vydaril,“ skonštatoval.
Multifunčná kapela
Usporiadateľ koncertu Michal Martinák sa s kapelou zblížil na Papuča festoch, ktoré po minulé roky organizoval. Oslovil ho najmä repertoár skladieb i to, že hudobníci majú vlastnú líniu. „Väčšina kapiel hrá jeden štýl a zatvorí sa v ňom. Heľenine oči hrajú to, čo ich baví a je im jedno, čo to je. Kdekoľvek prídu, nemajú problém urobiť náladu,“ tvrdí Michal.
Osobne si myslí, že v Púchove a v okolí je deficit takýchto aktivít. „Chýbajú festivaly, kde by mohla mládež vypustiť ventil a zabaviť sa. Na Slovensku máme veľa hudobných telies, žiaľ, ich koncentrácia je len vo veľkých mestách,“ opisuje situáciu.
Pripomína, že rovnaký názor zdieľajú i účastníci, ktorých od koncertu neodradilo ani daždivé počasie.
Na divokú nôtu
Atmosféru pod mrakmi si užívali aj mladomanželia Radka a Jozef Martečíkovci z Považskej Bystrice, ktorí sú veľkými fanúšikmi prešovskej kapely „Chlapci sú nám sympatickí, lebo vedia ľudí rozblázniť. Srdcom sú to východniari. Pred sviatkami hrali v malom klube v Považskej Bystrici, kde sa nedalo tancovať, ale zábava bola skvelá. Ich špeciálny „vypichovací“ tanec nás všetkých rozdivočil. Ruka hore, kývanie zo strany na stranu. No nádhera,“ konštatuje Radka.
K tvrdeniu o výnimočnosti kapely sa pridávajú aj Daniela a Vladimír z Púchova, ktorí Heľenine oči poznajú najmä z festivalov. Pri rozhovore si neodpúšťajú poznámku o ich obľúbenej skladbe „Močila konope,“ ktorá nadobudla pri nedeľnom daždi reálnejší rozmer.
Punc originality
Heľenine oči sa na Slovensku v minulom roku predstavili špeciálnym hudobným programom ŠTÚR TÚR 2015, kde sa inšpirovali 200. výročím narodenia Ľudovíta Štúra. Hosťami originálneho programu boli huslista Janko Štovka a divadelníčka Marcela Vilhanová. Obaja výraznou mierou prispeli k akustickej dokonalosti. „Štyri piesne sme naspievali z autentických Štúrových textov a do koncertov sme vsunuli i útržky prejavov z uhorského snemu z roku 1830, ktoré sa dokonale hodia na dnešnú hašterivú realitu. Je úplná haluz, že ľudia sa utápajú v rovnakých problémoch, aj keď v rozdielnych dobách,“ konštatuje so smiechom Maťo Lynch.
Grónska výzva
Koncertným turné Štúr-túr posunula kapela svoje pôsobenie na vyššiu úroveň. Podľa lídra skupiny je však tento rok rokom strukovín, čo sa s ohnivou opicou nedá nijako prepojiť. „Čakáme na poriadny kopanec, ktorý v nás prebudí múzu. Zatiaľ však pátrame po hudbe Eskimákov, čo berieme ako celoživotnú výzvu. Ak to zistíme, dáme včas vedieť,“ dodal.
