Novým trénerom Brvnišťa je Juraj Kováč

Pri spomenutí mena Juraja Kováča si naňho spomenú najmä fanúšikovia Považskej Bystrice, za ktorú nastupoval v rokoch 1980 – 1982 s nezameniteľným účesom a štvorkou na drese. Potom sa presunul do Žiliny, kde po skončení hráčskej kariéry presedlal na trénerskú. Okrem žiackeho tímu Slimáčik Žilina viedol aj mužov Lietavskej Lúčky a Tepličky. Od januára 2016 je novým kormidelníkom piatoligového Slovana Brvnište, kde nahradil Martina Bednára.  

Čo bolo dôvodom Vášho príchodu na lavičku Slovana?

- Oslovil ma prezident klubu Mário Hároník prezident, s ktorým sa dobre poznáme už tridsať rokov s ponukou, či by som k nim nešiel trénovať, pretože po odchode Martina Bednára klub hľadal náhradu. Nešiel som do toho hneď, ale zobral som si týždeň na rozmyslenie. Pretože sa okrem trénerstva venujem aj koordinácii pohybu, povedal som, si prečo nie. Aspoň si vyskúšam moje poznatky v praxi a zistím, či sa uberám správnym smerom. Je to pre mňa výzva a chcem niečo v Brvništi dokázať.

Videli ste pred príchodom aspoň nejaký zápas?

- Nie, nevidel som žiadny, pretože na jeseň ma ani nenapadlo, že by som tu zakotvil. Venujem sa dlhé roky mládeži, vyhľadávam talenty, ktoré by sa dali umiestniť nielen doma, ale aj v zahraničí. Táto práca ma napĺňa, ale chcem niečo dokázať aj ako tréner.

Kedy padlo rozhodnutie ísť trénovať Brvnište?

Prvý tréning bol po Novom roku 12. januára. Videli sme sa s hráčmi prvýkrát, začíname od znova. Vedenie sa snaží doplniť káder, možno urobíme na jar veľké prekvapenie. Pracuje sa na zaujímavom prestupe, bolo by to oživenie súťaže. Prácu trénera som zobral aj z toho dôvodu, že úplne nejdem do neznáma, pretože niektorí z nich pôsobili u mňa v mládežníckom tíme Slimáčik Žilina - Zelenák, Mário Hároník či Belej. Vedenie pracuje na ďalších dvoch, ktorých som tiež v minulosti viedol.

Prvé dojmy z tréningov? Som milo prekvapený, že aj tu pristupujú všetci zodpovedne k futbalu, na tréningoch vydávajú všetko na tréningu. Futbal je zábava, ale každého na tejto úrovni živí hlavne práca. Futbal je niečo naviac, čo mu obetujú svoj voľný čas. Nevýhodou je, že viacerí pracujú mimo obec, čo sa prejaví na tréningovej dochádzke. Všetci sa zídeme asi iba na zápase, na tréningy, raz príde jedna partia, raz druhá partia.  

Ako ste na tom po hernej stránke?

- Herne veľmi dobre, čo chlapci ukázali v prípravných zápasoch, aj keď možno niektoré výsledky tomu nenapovedali. Hráčom v príprave pred zápasmi hovorím, že nejde o výsledok. Ja potrebujem vedieť, čo ovládajú z futbalu, aby sme sa mohli posúvať ďalej a ďalej. Aj preto všetky tréningy boli vyložene futbalové, odbúrali sme behanie, ktoré podľa mňa nemá vo futbale miesto. Ako tvrdí jeden známy tréner, hlavne aby behala lopta.

Kde ste sa pripravovali na jarnú časť súťaže?

Takmer celú zimnú prípravu chlapci absolvovali v telocvični v Brvništi, ale chodili sme aj do Považskej Bystrice. Tréningy sme kombinovali zápasmi na umelej tráve, čo je veľké plus. Pretože tri zo štyroch prvých jarných zápasov hráme doma, uvažujeme, že asi prvý duel dohráme práve na umelej tráve, pretože dnes udržiavať trávnik v perfektnom stave v nepriaznivých klimatických podmienkach nie je najlacnejšie. Záleží však na dohode.

Čo od Vás vedenie klubu očakáva?

Na spoločnom sedení Mário Hároník povedal, že túto sezónu treba dohrať podľa možností čo najlepšie. Možno to bude znieť nereálne alebo nafúknuto, ale do budúcna chce ísť klub do vyššej súťaže.

Ktoré posty treba posilniť?

– Káder je viacmenej nezmenený, z hráčov základnej zostavy odišiel Bielik, treba ešte vyjasniť situáciu so Slobodom. Dlhoročnou oporou je brankár Juraj Čapliar, jednoznačne potrebujeme ďalšieho. Hľadáme, niečo už mám vytipované. Podľa vedenia je prvoradé, aby predovšetkým hrali domáci, no treba aj vhodne dopĺňať. Ideálne je to pol na pol.

Spomínali ste, že súťaž vôbec nepoznáte. Na aké umiestnenie si trúfate?

- Netrúfam si na žiadne, chceme hrať futbal, ktorý by sa páčil nielen našim divákom, ktorí nás prídu povzbudiť, ale aby aj súperi videli, že prišiel súper, ktorý hrá predovšetkým futbal. Ako príklad uvediem prípravný zápas s Ilavou, ktorý sme prehrali 2:5, no súpera mohol tešiť iba výsledok, pretože takmer celý zápas betónovali na vlastnej polovici.