POVAŽSKÁ BYSTRICA. Fenka Viki sa dostala od majiteľov, ktorí ju nezvládali najprv do považskobystrického útulku, ktorý prevádzkuje občianske združenie Hafkáči. Bolo to v roku 2011. Potom sa ju podarilo umiestniť do domu s veľkým dvorom, kde už mali dvoch psíkov, o ktorých bolo dobre postarané. To, čo sa stalo neskôr, ženy z útulku nechápu.
Začiatky
Viki bola kríženec nemeckého ovčiaka a labradora. Po pobyte v útulku si ju adoptoval majiteľ z Považskej Bystrice, v útulku pobudla tak možno rok. „Kolegyne ju zaviezli priamo do rodiny. Aj keď to tak momentálne nevyzerá, ale vtedy to bol pre ňu nový začiatok. Po roku sme boli na kontrole, fenka bola zdravá a majiteľov mala rada, nebála sa. Aj dvaja psíkovia, ktorí boli na dvore, boli šťastní, tešili sa, vrteli chvostami. Rovnako sa správala aj Viki. Všetko bolo v poriadku,“ opisuje začiatky adoptovanej fenky v novom domove Petra Matušíková, dobrovoľníčka občianskeho združenia Hafkáči. O rok neskôr sa spojila Petrina kolegyňa z útulku s Vikiným pánom, lebo fenka ušla a bola na mestskej polícii. „Zase sme vtedy navštívili majiteľa. Zviera bolo zdravé, spokojné. Minulý rok sme sa už dovolať nemohli, číslo bolo odpojené,“ hovorí Petra s tým, že pri toľkom množstve psov sa na opätovné kontaktovanie pozabudlo.
Nepríjemné zistenie
Viki videli ženy z útulku opäť minulý týždeň v utorok. „Kontaktovala nás hliadka mestskej polície. Našli ju na ulici v meste a nemohli ju naložiť do auta. Bála sa ísť do auta aj tým smerom, kde bývala. Bola tam kolegyňa, ktorá mi volala, aby som prišla pomôcť s jej nakladaním, lebo má nejakú ranu na nohe,“ spomína si Petra. To, čo potom videla, ju veľmi zaskočilo. „Z Viki bola len kostra. Nevedeli sme dobre, čo má za ranu. Bolo jej niečo vidieť na stehne, ale báli sme sa s ňou manipulovať, lebo nebolo jasné, či ju náhodou nezrazilo auto, aby sme jej ešte viac neublížili,“ hovorí Matušíková s tým, že psík vyzeral veľmi zle.
Strašná rana
Oveľa horší pohľad sa potom naskytol na veterinárnej stanici, keď začala zverolekárka pozerať zblízka poranenie. „Rana bola strašná. Celé bruško mala otvorené, rana hnisala, hnis z nej doslova kvápal. Ranu jej vyčistili, dostala po troškách najesť aj vodu. Nevedeli sme, či ide o nejaké staré neliečené zranenie alebo o čo vlastne. Majitelia totiž nebrali telefón,“ opisuje situáciu Matušíková s tým, že neskôr sa im podarilo skontaktovať s družkou majiteľa. Písali jej aj správu, aby prišli vysvetliť do útulku, čo sa vlastne stalo.
Prečo to nechali tak?
Družka majiteľa fenky podľa Petry Matušíkovej tvrdila, že Viki mala nejaký nádor, ktorý si rozhrýzla. „Je to možné, že to tak bolo. Prečo ju však nechal len tak na dožitie a neposkytol jej veterinárne ošetrenie a rana sa dostala do takého štádia, že Viki zomrela?“ pýta sa Matušíková. Psík bol naviac neskutočne vychudnutý. „Keď od nás odchádzala mala 35 kilogramov a keď sme ju priviezli na veterinu už len 17,5 kilogramu. Určite bola dlhodobo nekŕmená, ale nedostávala ani piť,“ tvrdia ženy z útulku. Keby aj mala Viki rakovinu, nedostala by sa do takého stavu za niekoľko dní. Muselo to byť podľa žien z útulku dlhodobé. „Všetci ľudia sú informovaní o tom, že ak by bol akýkoľvek problém so psíkom, či už nemajú financie na operáciu alebo že im pes nevyhovuje, tak sa snažíme vec riešiť. Nereagujeme možno vždy zo dňa na deň, lebo pri veľkom množstve psíkov, ktoré tu máme, to vždy nejde, ale pomôcť sa snažíme vždy. Viki by nebola prvý prípad, ktorému by sme pomohli. Pomáhame, keď psa zrazí auto. Máme spoluprácu s veterinárnou klinikou, určite by sme jej pomohli, keby sme vedeli, čo sa deje,“ hovorí Petra Matušíková. Dodáva, že ľudia ich obviňujú, prečo nerobia častejšie kontroly. „Ale pri dvesto adoptovaných psoch sa to nedá stíhať. Tento stav u Vikiny mohol byť záležitosťou troch mesiacov. Mrzí nás to,“ hovorí Petra s tým, že by sa všetko určite riešilo aj keby ich ľudia upozornili, že niečo nie je v poriadku, čo sa týka starostlivosti o zvieratá.
Návšteva
Viki svoj boj o život nakoniec nezvládla, zomrela. Pokúsili sme sa s majiteľmi hovoriť aj my. Navštívili sme ich doma. Dnu sme sa však nedostali ani nikto z domu nevychádzal, aj keď sme volali a chodili okolo. Neskôr zobral majiteľ fenky telefón, ale vyjadrovať pre médiá sa nechcel. Vyhrážal sa ženám z útulku trestným oznámením. Tvrdil, že fenka u nich nehladovala a dostávala jesť. Priznal však, že psík mal veľkú ranu, čo si všimli. Zverolekárovi však peniaze dávať nechcel, chcel, aby psík u nich dožil, ako sa už pritrafí. V meste ho ľudia našli preto, lebo keď odchádzal preč z domu, Viki ušla. Vedel o tom, ale už sa nechcel vracať späť, nechal ju na ulici čakať a myslel, že sa vráti domov. Ľudia si psíka všimli a zavolali políciu. Muž ešte tvrdil, že pes bol u nich šťastný a že ho mali radi. Vyjadrenie polícieTrestné oznámenie na políciu pre týranie zvierat podľa krajského policajného hovorcu z Trenčína Pavla Kudličku zatiaľ minulý týždeň oficiálne nebolo podané. „Polícia však danú vec eviduje na základe vlastnej vykonanej previerky, ako podozrenie z prečinu týrania zvierat, pričom v zákonnej lehote v danej veci rozhodne,“ doplnil Kudlička.
Stal sa smutne známym. Nejde, žiaľ, o jediný prípad
Po zverejnení Vikinho osudu na sociálnych sieťach sa stal jej príbeh smutne známym v celej krajine. Podobných je na Slovensku a aj na Považí zaznamenaných viac. Písali sme o nich aj my na stránkach novín aj webe Naša považská.
Ubitý na smrť
V roku 2009 sa stal incident v obci Zliechov. Muž zabil hrozným spôsobom psa svojmu synovcovi. Udieral ho po hlave a celom tele predmetom s ostrými hranami. Pes zranenia neprežil, podľahol im v búde.Tento prípad skončil na súde a súd uznal muža vinným z prečinu týrania zvierat a odsúdil ho na osemnásť mesiacov s podmienečným odkladom na dva roky. Zároveň nariadil nahradiť poškodenému majiteľovi psa z Ilavy škodu vo výške 132 eur.
Vychudnutí
V novembri 2009 odobrali manželom z Trnavy sedem vychudnutých kaukazských ovčiakov a ich krížencov. Podľa Slobody zvierat ich týrali hladom v považskobystrickej mestskej časti Podmanín.
Skuvíňajúce šteňa
V novembri 2009 odobrali manželom z Trnavy sedem vychudnutých kaukazských ovčiakov a ich krížencov. Podľa Slobody zvierat ich týrali hladom v považskobystrickej mestskej časti Podmanín.

