- Vedeli ste, že to ako zostupujúci tím nebudete mať jednoduché. Prekvapilo Vás niečo?
Museli sme pracovať s tými hráčmi, ktorí boli k dispozícii. Nie sme v situácii, že by sme si mohli vyberať hráčov, pretože to finančná situácia klubu nedovoľuje. Chlapci sú mladí, čo sa prejavilo vo viacerých zápasoch najmä proti skúsenejším tímom, kde mali priveľký rešpekt. Z toho pramenila nervozita, chyby a zbytočné góly či nepremenené šance. Verím, že v jarnej časti to bude oveľa lepšie.
- Dubnica je mužstvom, kde pohyb hráčov z klubu výrazne v posledných sezónach prevyšoval nad príchodmi.
- Všetko je to o peniazoch, hráči logicky idú za lepšími podmienkami. Je obdivuhodné, že napriek tomu sa nám darí vychovávať ďalších futbalistov. Máme viacerých hráčov v zahraničí, škoda, že financie za nich chýbajú. V prípade gólmana Bajzu, kde sme vyhrali súd s talianskou Parmou, sa však asi peňazí nedočkáme, pretože klub vyhlásil bankrot. Ak by nám dlžnú čiastku vyplatili, finančne by nám to obrovsky pomohlo. Podobné je to aj so Šatkom, ktorý sa však do základnej zostavy v anglickom Newcastle zatiaľ nedostal a hráva v nižšej súťaži v Yorku. Dúfame, čo Ľubo prenikne do základu, potom by sme mali nárok na nejaké financie.
Ako hodnotíte jesennú časť tretej ligy?
- Vzhľadom k tomu, že v súťaži je osemnásť tímov, bola to poriadna zápasová porcia. Mrzí nás, že zo sedemnástich zápasov sa nám podarilo vyhrať iba jediný v Nových Zámkoch. Ako som spomenul, veľa je to o psychike. Vyhrať sme mohli oveľa viac zápasov. Ak zarátame aj zápas s Gabčíkovom, získali sme trinásť bodov, no reálne ich mohlo byť minimálne raz toľko.
Ak sme inkasovali ako prví, iba raz sme zápas neprehrali. Bolo to doma s Gabčíkovom, kde sme z 0:3 dotiahli na 3:3 a Štefánek v závere nepremenil druhú jedenástku. Opačných prípadov je viac, keď v siedmich zápasoch sme z jednogólového vedenia získali iba bod v piatich (Komárno, D. Streda B, V. Meder, V. Ludince, Púchov). Proti L. Rovniam a Nededu na výhru nestačilo ani vedenie 3:1. So sklármi sme prehrali 3:4 a s Nededom remizovali 3:3.
O ďalší bod sme prišli v Púchove, lebo nám kontumovali zápas po remíze 1:1. Máme aspoň jedno prvenstvo v súťaži, pretože desať remíz zo sedemnástich zápasov nemá na konte nik iný.
Čo je najväčším problémom?
- Všetko je v hlave, a to bol náš hlavný problém. Hráči videli, že hrať sa dá s každým, ale po získaní vedenia prišla obava, zatiahli sa dozadu a často bolo iba otázkou času, kedy súper skóruje. Až na malé výnimky sú to všetko mladí chlapci, ktorí aj takto získavajú drahé skúsenosti. Ťarchou bola aj dlhočižná séria bez výhry, lebo tri body sme získali až v štrnástom zápase. Je však na čom stavať, lebo máloktorý tím neprehral na ihrisku ani s jedným z tímov prvej trojice. S jesenným majstrom Veľkým Mederom sme boli sedem minút od výhry, v Šamoríne sme uhrali bezgólovú remízu a bodovali sme aj v treťom Púchove. Dúfam, že na jar to bude v tomto smere lepšie.
Ako ste sa pripravovali na odvetnú časť?
S mojimi spolupracovníkmi Ferdinandom Poljakom a Miroslavom Siekelom pracujeme s chlapcami na tréningoch na umelej tráve v domácich podmienkach. Sústredenie nebolo, hrali sme viacero prípravných zápasov. Káder sa oproti jeseni rozšíril, zohnali sme k Digaňovi druhého kvalitného gólmana, odchovanca Vangela. Vrátili sa aj ďalší bývalí hráči, od ktorých čakáme, že tímu pomôžu.
Pohybujete sa v dolnej polovici tabuľky, jar bude ťažká.
Trinásť bodov nie je veľa, máme čo robiť, ale podobne rozmýšľajú aj ďalší súperi. Aj keď niektorí súperi ako Topoľčany alebo Gabčíkovo majú problémy, nemôžeme sa na to spoliehať. Bodov budeme mať toľko, koľko sami uhráme. Verím, že ich bude dostatok na pokojné zotrvanie v súťaži.
Ako bývalého hráča najvyššej súťaže neťahá Vás to niekedy na trávnik pomôcť hráčom?
- Pred rokom som ešte hrával šiestu ligu za Tuchyňu, skončil som a už budem iba trénerom. Na tréningoch si s chlapcami zahrám, ale to je všetko. Nechcem sa nasilu tlačiť do tímu a niečo dokazovať. Som tréner, oni sú hráči, tak nech ukážu, čo vedia.
