POV.BYSTRICA/PÚCHOV. Pohnútky ľudí, prečo ísť voliť, boli rôzne. Hovorili o túžbe po zmene, tiež sa báli o budúcnosť svojich detí, prípadne niečoho iného.
Malé platy, vysoké ceny
Dôchodca Jaroslav Majtán z Považskej Bystrice očakáva, že sa po voľbách u nás konečne niečo pohne. Zmeniť by sa mali podľa neho hlavne príjmy ľudí, ale aj ceny. „Platy či dôchodky majú ľudia malé a ceny sú vysoké. Ťažko sa žije. Mne to stačí, ale poznám ľudí, ktorí sú na tom veľmi zle,“ povedal pán Jaroslav.
Pán Milan, muž v stredných rokoch, nebol až taký optimista, že dôjde k zmene. „Malo by sa zmeniť, ale neverím tomu veľmi. U nás nefunguje poriadne takmer nič. Zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo... Nič, o čo sa stará štát. Nie je poriadna infraštruktúra. Sme štátom hŕstky veľmi bohatých a množstva takých, čo majú žalostne málo,“ prezradil Milan, tiež z Považskej Bystrice. Na voľby prišiel medzi prvými, ponáhľal sa v sobotu do Jasnej.
Starosť o budúcnosť detí
Helena Macháčková z obce Púchovskej doliny sa bojí hlavne o budúcnosť detí. „Musela som ísť voliť, lebo mi záleží na tom, ako sa budú mať naše deti. Preto je dôležité sledovať pri volebných programoch, čo ponúkajú dlhodobejšie, do budúcnosti,“ myslí si pani Helena. Toho, čo treba zmeniť, je aj podľa nej strašne veľa. „Hlavne zdravotníctvo funguje zle. Rozmýšľam, kam vlastne idú peniaze, ktoré nám stŕhajú z výplat. Ak potrebuje človek nejakú pomoc, nemá ju,“ konštatuje mladá mamina.
Čo ešte rozhodovalo a čo chcú
Jaroslav Harnádek volebné programy veľmi nesleduje. „Skôr sa rozhodujem podľa toho, čo som videl v správach, čítal v novinách. Chcem zmenu a rozhodol som sa pre inú voľbu, ako minule. Mrzí ma, ako sú u nás zle rozdelené peniaze,“ povedal mladý dvadsaťštyriročný muž z Dohnian. Tomáš Riško sleduje programy strán, médiá. Myslí si, že parlament treba trošku pomeniť. „Rozhodol som sa inak, ako počas minulých volieb. Nerozhoduje u mňa to, či poznám nejakého človeka osobne, prípadne, či je z nášho regiónu,“ povedal muž v stredných rokoch. U Róberta Pecka zavážilo, aká osobnosť reprezentuje stranu, ktorej dal hlas. „Politiku však nemám veľmi čas sledovať. Človek je v dnešnej dobe, ak chce lepšie žiť, v práci od rána do večera,“ povedal pán Róbert s tým, že si po voľbách želá zmenu.
Čo by sa už nemalo stať
Aj skúsenosti z toho, čo prežila, priviedli zase k volebnej urne pani Vilmu Šipoldovú z Púchova. Hoci má už takmer deväťdesiat rokov, prišla voliť sama. Patrí k poctivým voličom, ktorý vždy využijú možnosť voliť. „Volím už od roku 1948, takže už si niečo aj pamätám, z volieb, politiky aj z toho, čo všetko sa dialo v tomto štáte. Pamätám si aj, ako bolo u nás, keď bol pri moci v Nemecku Hitler a bola to nedobrá vec, že sa tak stalo. Nemalo by sa to opakovať,“ myslí si pani Vilma. Všetko preto sleduje, hlavne noviny a televíziu, ale dôležité je podľa nej aj, aký je politik človek v súkromí aj na verejnosti.
