V priemyselnom areáli bývalých Považských strojární majú komínov neúrekom. Ten najvyšší a tiež najdrahší ani raz nezadymil. A už to ani nestihne, pôjde dolu.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Kórejská fabrika, ktorá vyrába v priemyselnom areáli bývalých Považských strojární komponenty pre automobilový priemysel, ide rozširovať svoj závod. V ceste rozvoju stojí aj jeden z komínov, ktorých je stále v areáli neúrekom. Tento je najvyšší.
Rozširovanie a komín
Eduard Maťašovský, manažér oddelenia údržby DRB, informoval počas otvárania výstavby novej haly bližšie aj o tom, aký priestor potrebujú pre svoj rozvoj. „Rozloha nového závodu je na ploche 53-tisíc metrov štvorcových,“ povedal Maťašovský s tým, že závod by sa mal ďalej rozšíriť až do miest, kde zatiaľ stojí jeden z najvyšších komínov priemyselného areálu. „V tomto roku sa bude búrať a následne je plán rozšíriť súčasný závod ešte aj o tento pozemok,“ povedal o prognózach, čo sa týka výstavby Maťašovský. Dodal, že bližšie informácie nám poskytne Tepláreň. Stanislav Bednár, obchodno – technický riaditeľ Teplárne, potvrdil, že pre rozšírenie závodu plánujú búranie komína. „V tomto priestore však nepripadá do úvahy odstrelenie, budeme ho musieť postupne rozobrať,“ spresnil.
Spomienky patriota na výstavbu
Komín je postavený v nadmorskej výške 282 metrov a sám má dvesto metrov. „Keby sme spravili lávku smerom k vrchu Manín, dostali by sme sa do polovice tohto kopca, ktorý je dominantným vrchom nad mestom,“ uvádza perličku Pavol Mikuš, patriot bývalých strojární, ktorý má históriu fabriky v malíčku.„Urastený fešák“ je postavený podľa Pavla Mikuša na obrovskej želozobetónovej platni s priemerom 28 metrov a hrúbkou 5 metrov. Zakladanie zabezpečili veľkopriemerovými pilótami v hĺbke šesť metrov o priemere asi 1, 2 metra. Priemer komína v spodnej časti je asi 14 metrov, hrúbka steny asi pol metra. Na korune komína je svetlý priemer asi 4,4 metra. Investičné náklady naň boli asi 24 miliónov korún. Minulo sa 2060 ton cementu, 500 ton betonárskej ocele, 1400 ton kyselinovzdornej kameniny, 380-tisíc tehiel tepelno-odolných na vnútornú výmurovku a asi 6750 metrov kubických štrkopieskov.Stavali ho posuvným debnením. Hovorí sa, že výkyv v korune má na jednu aj druhú stranu asi meter. „Spomínam si, ako sme pozerali z výškovej budovy strojární, ako komín postupne rastie. Bolo to aj 5 metrov denne. Musela to byť plynulá betonáž, až pokiaľ nebol dokončený. Potom pribudli ochranné prvky,“ hovorí Mikuš s tým, že pre bezpečnosť letovej prevádzky je komín celý osvetlený a svieti stále.
Ako spomienka
Komín zostal vlastne stáť ako memento plánovanej výstavby ešte z éry socializmu. Dnes je napríklad mesto napojené na moderný, centrálny paroplynový tepelný zdroj vykurovania. V bývalej ČSSR bola v osemdesiatych rokoch minulého storočia tiež koncepcia rozvoja energetického hospodárenia založená na budovaní združených centrálnych tepelných zdrojov. „K tomu bola úvaha postaviť takýto zdroj aj v Považskej Bystrici. So stavbou začali v roku 1987,“ spomína si Pavol Mikuš. Dodáva, že investičné náklady boli asi 600 miliónov korún. V roku 1991 po politickej zmene v 1989 roku sa však investícia zastavila. Preinvestovaných bolo asi 70 percent. Ako spomienka zostal stáť aj najvyšší komín, ktorý zaregistrujete pri ceste Považím aj z diaľnice. „Je najvyšší zo všetkých, ktoré sú v areáli bývalých strojární. Nevyšiel však z neho ani mráčik dymu. Mal odsávať spaliny po uhlí zo všetkých kotlov. Objekty zariadení, ktoré mali byť na komín napojené, boli však v štádiu nedokončenej investície asanované,“ hovorí Mikuš.
Nácvik činnosti zásahu pri likvidácii požiaru ubytovacieho zariadenia bolo hlavným cieľom víkendového taktického cvičenia profesionálnych a dobrovoľných hasičov z okresov Ilava a Trenčín v Nemšovej.
Je najvyšší. Jeho stavba bola náročná a aj drahá. Tento rok by ho mali odstrániť. (Zdroj: BERKO)
