POVAŽSKÁ BYSTRICA. Fotografie sú minútkou, okamihom, kratučkým príbehom o tom najkrajšom vzťahu v živote človeka. Určite stojí za to, pozrieť si ich. Výstava je nainštalovaná do 23. marca a poputuje ešte inde. Fotografie budú nakoniec zdobiť pôrodnícke oddelenie v považskobystrickej nemocnici.
Nápad mal niekto iný
Autorka fotografií Paulínka Kvaššayová hovorí, že nešlo o jej nápad. „Iniciátorom bol niekto iný, Iva Semančíková-Posluchová. Oslovila ma, či by som bola ochotná niečo podobné fotiť. Potom sme ešte spolu s pánom učiteľom Tomášom Krivým vymysleli celý koncept,“ spomína si Paulína.
Detičky boli orieškom
Zo začiatku mali vraj maminy, keď sa postavili pred plátno a objektív, zmiešané pocity. „Preboha, len nám hovor, ako sa mám tváriť, kam sa mám pozerať a čo mám robiť, hovorili. Keď si zvykli, išlo to ako po masle. Teda aspoň v ich prípade. No a deti? To bolo trošku zložitejšie. Len ťažko ich donútite k niečomu, čo sa im práve nechce. Vyšlo to však fajn a som šťastná,“ hovorí autorka fotografií.
Výborná skúsenosť
Pre Paulínku bolo fotografovanie tiež výbornou skúsenosťou. „Lebo čo mamina, to iná osobnosť. A ako sa striedali pred objektívom, aj ja som sa stále nanovo prispôsobovala inému človeku, charakteru. Bolo treba zistiť, čo jej vyhovuje, aká poloha je dobrá pre dieťatko,“ opisuje prácu fotografka. Keď už išla desiata mamička, dochádzali vraj aj nápady, ako odfotografovať, aby sa neopakoval motív, akú polohu zvoliť, a tak. „Ale náhoda chcela, aby sa to vždy vyriešilo samo,“ hovorí Paulínka, ktorá nie je typom umelca, čo má všetko dopredu do detailov premyslené. „Momentálna inšpirácia, pocit, nápad, nečakaný impulz. To je dôležité,“ hovorí mladá umelkyňa.
Pekné zistenie
Maminy nečakali takýto výsledok, boli príjemne prekvapené. A nie len ony. „Ako na tej fotografii svieti,“ skonštatoval manžel jednej zo žien, ktorá sa fotografovala s dieťatkom. Nuž a ona len žartom a so širokým úsmevom na perách dodala, že to si konečne všimol tú jej silnú auru.
Cit pre zachytenie okamihu
Mladej fotografke pomáhal učiteľ z umeleckej školy Tomáš Krivý. Hlavne s technickými vecami, výberom miesta, svetla, ale aj pri záverečnom výbere fotografií. „Paulínka urobila prvý výber, ale potom sme už robili spoločne. Niekedy bolo fakt ťažké,“ spomína si Krivý. Na to, že je Paulína začínajúci fotograf, je podľa neho výsledok super. „Fotografie nie sú o ľuďoch na nej, ale skôr o pocite, krásnom okamihu zo života,“ hovorí.
Na otvorení výstavy v umeleckej škole. (zdroj: DP)Cit pre zachytenie vzácneho zlomku nášho života mladá fotografka má podľa učiteľa dobre vyvinutý. „Niekto môže fotografovať aj tri dni a jednoducho to nezachytí. Pavlína to vie,“ tvrdí Krivý.
Očakávanie, a aj smiechu veľa
Aj pre mamičky bolo fotografovanie vzácnym zážitkom. Na začiatku možno vládli aj obavy. Maminy sa totiž s detičkami fotografovali v adamovom rúchu. Dana Mlyneková, ktorá je na zábere so synom Lukáškom, hovorí, že patrí k odvážnejším typom. „Skôr to bolo očakávanie, ako sa to podarí, ako to bude vyzerať. Nechala som všetko na fotografku. Ešte sme ju aj zamestnali, lebo pri fotografovaní sa mi pustilo mlieko, takže mi musela pomáhať aj s týmto. Ale tento vtipný zážitok celkom prelomil ľady, a potom sa už fotilo fajn. Veď aj materstvo je také, plné humorných, nečakaných situácií,“ hovorí Dana.
Monika Luhová sa potešila nápadu na takéto fotografovanie. „Mne, keď to povedali, hneď som povedala, že idem. Keď neskôr padlo, že budeme holatí, bol trošku strach, ale prešiel,“ spomína si Monika. Okamih, ktorý zachytila Paulínka na fotografii si veľmi dobre pamätá. „Moje dieťa akurát vtedy prdlo,“ smeje sa a dodáva, že aj vtedy sa na tom veľmi zabávali, a tak vznikla aj sekvencia záberov, kde je strašne veselo. Fotografovanie nebolo podľa mladej maminy vôbec ľahké. „Treba stáť, veľmi sa až tak nehýbať, usmiať sa na požiadanie, trochu sa pootočiť. Som temperamentný človek, ktorého je ťažšie ovládnuť, tak som musela trošku bojovať sama so sebou, ale zvládli sme to a výsledok stojí za to,“ hovorí Monika, ktorá sa fotografovala s dcérkou Elou.
Krásne chvíľky
Ladislava Hlúšková hovorí, že pri záberoch skúšali všetky možné polohy. „Moja malá sa nechcela fotografovať. Ona je veľmi živá, tak sa stále obracala za objektívom. Ale nakoniec sme to dali. Som spokojná s výsledkom. Záber pôsobí veľmi prirodzene. Mám krásnu spomienku na materstvo. Túžila som po momentke, kde dojčím,“ prezradila. Fotografovala sa s dcérkou Beátkou.
Eduško Danky Barbosovej sa zase nechcel vraj vyzliecť. „Tak som si ho pritúlkala, aby sa nehneval. Bola to bleskovka a vznikol krásny záber,“ hovorí Danka. S Pavlínkou sa robilo strašne fajn, mala z toho veľký zážitok.
