Článok pokračuje pod video reklamou
PAPRADNO. Dievčatá z folklórneho súboru Podžiaranček v obci obnovili tento rok pradávny zvyk chodenia po máji. Starí ľudia si ho ešte pamätajú. Udržiaval sa na Kvetnú nedeľu. Skupinky dievčat chodili od domu k domu, ako sa hovorí, po númerách s ozdobenou jedličkou, aby priniesli novú silu do života. Do košíka dostávali rôzne dary, hlavne vajíčka. Tie použili potom pri veľkonočnom pečení alebo ich zdobili mládencom.
Spievajú aj charakteristickú pesničku. (zdroj: BERKO)
Chceli, aby prišli
Ľuďom z Papradna sa páčilo oživenie zvyku. Hlavne tým starším, čo si ho ešte pamätajú. „Toľkí nás zastavili a pýtali sa, či aj ku nim prídeme. Pamätajú si, ako sa kedysi po dedine chodilo a sú radi, že sa zvyk obnovil,“ hovorí Božena Bašová, choreografka Podžiarančeka. Ona si už zvyk nepamätá, ale mama jej ho často spomínala aj so svokrou. „Niekto tvrdil, že sa nosil celý stromček, niekto, že len konárek. V Papradne sa všetky ozdobené stromčeky volajú máj. Aj vianočný, aj svadobný. To všetko sú máje. Preto chodzenie po máji,“ vysvetľuje Bašová.
Zaspomínali si
Cestou po domoch stretáva sprievod Pavlu Abíkovú. Žiari spokojnosťou, keď zbadá mladé dievčence v krojoch. Vybavuje si vlastnú mladosť. „Jáj, kedysi dávno sme aj my chodili ako malé. Aj bosé, aj všelijaké. No jako kedysi, bolo biedne. Teraz dostanú aj čukoládu, aj nejaké drobné. Ale kedysi nás potešil aj kus chleba a bolo,“ spomína si pani Abíková.
Františka Brezničanová s radosťou otvára bránku, keď započuje sprievod. „Ako som sa vám len potešila. Aj šibačiari ma vždy prídu obliať,“ hovorí teta. Ťahá jej už na deväťdesiaty šiesty rok. „Hádam aj toto mi pomohlo, že sa tak držím,“ smeje sa. Spomína si, že ako školáčky tiež chodievali, a aj tú istú pesničku spievali. „To nás bývalo viac, šelikeré chodili. Sa predbiehali jedna pred druhú. A nosili sme aj stromček ovenčený mašľami. Dostali sme jedzenia, ale aj nejaký peniaz, vajíčka. Ale raz nám veru u jedných dali aj gombíky. Boli lakomí, inšie nechceli dac,“ hovorí so smiechom pani Brezničanová.
Návšteve sa potešila aj osemdesiatšesť ročná Ľudmila Kolkusová. „Ja som chodzievala kedysi ešte menšia ako tieto dievčence. Bývala som v horách a bol veru problém spod sňahu vyhrabať nejakú svrčinku. A v škole koľko som bola rokvov, toľko som im musela tú pieseň spievať,“ hovorí teta a aj zanôti. Hneď aj beží dievčatám po vajíčka, koláče a ešte čosi vkladá do košíka. „Koľko som mala drobizgu, toľko som vám dala,“ žmurkne na ne sprisahanecky.
Verí, že ich bude časom viac
Denisu Macošíncovú teší záujem ľudí. „Dievčatá pri obchôdzke spievajú charakteristickú pieseň. Jednohlasne. To je pre nás netypické, lebo u nás sa spieva dvoj až trojhlasne. Pieseň sa nazývala Prišol Pán Boh z jasličiek a prelínajú sa v nej zvyky pohanské s kresťanskými,“ opisuje bližšie zvyk Denisa. Vysvetľuje, že dievčatá takto vinšujú peknú Veľkú noc a dostávajú hlavne vajíčka, ktoré majú pre šibačiarov. Obnovenie zvyku je aj určitým druhom výchovy k tradíciám v rámci regionálnej výchovy, ktorá sa začala vyučovať v miestnej základnej škole. Denisa pevne verí, že časom bude takýchto skupiniek chodiť na Kvetnú nedeľu viac. Tak, ako kedysi.
Vyniesli smrť, potom privolali plodivú silu
Chodenie po máji je podľa etnografky Vlastivedného múzea Petronely Rágulovej jedna z foriem jarných, predveľkonočných zvykov.
Na Smrtnú nedeľu
Ľudia v minulosti nevedeli celkom vysvetliť zákonitosti prírody. Mysleli si, že za niektorými dejmi stoja nadprirodzené sily. „S prichádzajúcou jarou považovali za potrebné vyniesť zimu, ktorú chápali širšie, nielen ako ročné obdobie, ale ako zlú silu, ktorá spôsobuje chorobu, chlad a smrť. Zlo vynášali z dediny rituálnym spôsobom,“ vysvetľuje Rágulová s tým, že si poisťovali príchod tepla, jari. Urobili figurínu, väčšinou ženskú. „Volala sa Murena, Morena, Marmuliena, čo sú regionálne varianty tohto názvu. Symbolizovala všetko zlé, čoho sa chceli zbaviť po zimnom období, odniesť to preč z chotára,“ vysvetľuje význam zvyku vynášania Moreny Rágulová. S Morenou obišli celý chotár, prešli dedinou, zapálili ju a hodili do tečúcej vody. „Pri Morene sa predpokladá, že kedysi dávno mohli upaľovaniu a topeniu symbolickej bábky predchádzať u Slovanov aj ľudské obete,“ hovorí Rágulová. Vynášanie Moreny sa dialo na Smrtnú nedeľu.
Na Kvetnú nedeľu
Ďalší týždeň nasledovalo Chodenie po máji. „To bolo na Kvetnú nedeľu. Ľudia rituálnym spôsobom priniesli leto ako nové vegetačné obdobie. Na to používali rôzne farby jarnej zelene. Symbolickosť zelenej farby je veľmi dôležitá. Mohli to byť rôzne listové ratolesti, konáriky z listových aj ihličnatých drevín aj celé stromčeky ozdobené mašličkami. Niekdy sa pripevňovali vyduté vajíčka. Tiež ich po dedine niesli dievčatá,“ vysvetľuje etnologička. Hovorí, že sa to zvyklo volať aj chodenie s letečkom, s letom alebo chodenie s májom. Ľudia verili, že keď donesú niečo z prírody, čo pučí, zelená sa, privolajú do príbytku plodivé sily či sily, ktoré podporia zrod niečoho nového. Uchovávanie starých zvykov, ktoré majú dnes už zábavnú formu, považuje etnografka Rágulová za veľmi užitočné.
