Začínal ako radový člen dobrovoľného hasičského zboru v Lúkach. V tom čase nebolo rodinného domu, z ktorého by aspoň jeden člen rodiny nebol dobrovoľným hasičom. Inak to nebolo ani u Lepulicovcov. Hasičom bol otec, synovia i dcéry.
Rodinná tradícia pokračuje aj teraz. O hasičstvo sa zaujíma dcéra pána Štefana, zať a snáď neskôr ich bude nasledovať aj malý vnúčik.
Nie je to len o rodine
Vzťah k dobrovoľnému hasičstvu musí mať človek v sebe. „Keď trikrát zahúka siréna, že horí, to by som musel mať zlomenú nohu, aby som zostal doma. Vtedy sa krv rozprúdi rýchlejšie a idete. Vôbec nerozmýšľate, či je deň alebo noc. Pritom neviete, do čoho idete, ale ponáhľate sa, aby ste boli čo najskôr pri zbrojnici, sadli do auta a vyrazili k požiaru,“ vysvetľuje Štefan Lepulica.
Podstata spočíva podľa neho v tom, že pomáha iným. Zvyknúť si na to musela aj jeho rodina. „To viete, že táto činnosť zasiahla aj do rodinného života. Neboli to len zásahy, ale aj oslavy, máme zaužívanú aj poslednú rozlúčku s naším členom, a to nielen u nás v obci, ale aj okolitých, ak nás o to požiadajú. Manželka to po rokoch už berie ako fakt, zmierila sa s tým. Myslím, že rovnako je to aj u ostatných členov nášho dobrovoľného zboru,“ usmial sa.
Pomáhajú pri hasení i povodniach
Lúčanskí hasiči pomáhali pri hasení požiarov i živelných pohromách nielen vo svojej obci, ale aj v celej Púchovskej doline. Každý zásah v nich niečo zanechal. Niektorý viac, iný menej.
„Utkvel mi v pamäti jeden z nich spred rokov. „V sobotu som išiel do roboty. Hneď ráno prišiel za mnou kolega. Bol celý roztrasený. Pýtal sa, čo má robiť, že u Kučíkov horí chalupa. Hneď som sa rozbehol na zbrojnicu, zapol sirénu, otvoril garáže, a keď prišli ostatní, vyrazili sme k požiaru. Bol to veľký oheň, horelo podkrovie. Kým prišli profesionáli, medzi ktorými bol aj náš vtedajší veliteľ Ľubo Štefánik, stihli sme urobiť veľa roboty. Podarilo sa nám zachrániť celý krov i látky, ktoré tam mal krajčír Kučík odložené. Bol to skutočne dobrý pocit,“ vrátil sa v spomienkach do minulosti.
Dnes už na zásahy nechodí, aj keď je stále členom dobrovoľného zboru ako jeho predseda. „Ak by mladí nemohli alebo nestíhali, nie je problém pre nás, starších, sadnúť za volant a dostať techniku k požiaru. Na zásahy nechodíme preto, lebo nechceme, ale zákon vekovo obmedzuje aktívnu činnosť hasičov do 62 rokov,“ doplnil.
Najstarší v doline
Lúčanský dobrovoľný hasičský zbor je najstarší v Púchovskej Doline. Vznikol v roku 1892, pričom sa spojili štyri obce – Lúky, Záriečie, Mestečko, Dubková. Po čase ostatné obce odstúpili. Lúčania však fungovali nepretržite ďalej. Nezasahovali len doma, ale pomáhali a pomáhajú doteraz aj v okolitých obciach.
Podpora pre hasičov
Štefan Lepulica porovná podporu pre dobrovoľných hasičov. „Teraz sa to už zlepšilo. Dostali sme novú techniku, ktorá nám veľmi pomôže. Do vybavenia obce pribudla T-148 a protipovodňový vozík, ďalšie vybavenie v rámci cezhraničnej spolupráce Púchovská dolina – Hornolidečsko, ktoré nám pomôže pri živelných pohromách,“ vymenúva nových pomocníkov lúčanských dobrovoľných hasičov.
Nový pomocník hasičov.Pri prerozdeľovaní zborov do kategórií sa Lúčania prihlásili do B-éčka. „Pre náš zbor to znamená, že v prípade ostrého výjazdu sme povinní vyjsť s technikou do 15 minút,“ vysvetľuje.
Na otázku, či nie je problém dať dohromady hasičov v takom krátkom čase, odpovedal: „Nie je. Máme v zbore mladých šikovných ľudí. Veľmi aktívny je veliteľ Marián Repatý, ktorý dokáže stmeliť okolo seba mladých ľudí, motivovať ich. Trochu je však problém v náhrade mzdy, pokiaľ výjazd zasahuje do pracovného času hasiča. Je síce pravda, že dostane potvrdenie od starostu obce, avšak zamestnávateľ ho môže, ale aj nemusí akceptovať pri náhrade mzdy. Toto by sa malo ešte doriešiť na celoštátnej úrovni. Práca dobrovoľných hasičov je porovnateľná s profesionálmi. Idú na zásah, pritom nevedia, do čoho idú, taktiež riskujú svoje zdravie a snažia sa zo všetkých síl pomáhať,“ poukazuje.
Súťaže sú prípravou
Lúčanskí hasiči sa aktívne zapájajú aj do rôznych hasičských súťaží. „Teraz ide doslova o stotiny sekundy, nie ako pred tridsiatimi rokmi, keď sme súťažili my,“ zasmial sa Lepulica. Podľa jeho slov majú súťaže veľký význam pre hasičov. „Spájajú mladých ľudí, vytvárajú sa priateľstvá, musia sa riadne pripravovať, trénovať. Veliteľ Marián Repatý ich k tomu veľmi dobre motivuje, čo pomáha, samozrejme, aj pri ostrých výjazdoch,“ dodal.
Vlastnú súťaž majú aj Lúčania. Už tridsať rokov pripravujú súťaž o Zlatú prilbu, na ktorú prichádzajú stovky hasičov zo Slovenska i Česka. Do povedomia sa začína dostávať aj súťaž Železný hasič, ktorú pripravuje Marián Repatý s ďalšími dobrovoľnými hasičmi.
