POVAŽSKÁ BYSTRICA. Chlapci vyrábali v škole počas predveľkonočného dopoludnia korbáče pod vedením skúseného remeselníka. V inom kútiku zase dievčence vyrábali vypletané drôtené vajíčka. Zaujala aj výstavka drôtených výrobkov, chlapci najviac obdivovali žraloka. Jar privítali deti tiež upálením a utopením Moreny.
Trošku rozprávania, a potom remeslá
Učiteľka Erika Magdechová hovorí, že veľkonočným dielňam predchádzalo rozprávanie o drotárstve, o tom, čo za človeka bol drotár a akú prácu ponúkal. Deti sa tiež dozvedeli niečo o jarných zvykoch. Do tajov remesla ich už počas jedného dopoludnia zasvecovali remeselníci Milan Jankovič a Ľubica Talánová. „Už som tu bol v minulosti. Snažím sa chodiť po školách každý druhý rok. Vždy prídu aj noví žiaci a chcem, aby mali vždy iné ukážky remesiel,“ hovorí Milan Jankovič. Venuje sa košikárstvu, drotárstvu, servítkovej technike a výrobe šperkov. Chlapcov v škole učil pliesť korbáče. „Niektorí sú veľmi zruční a vedia si upliesť korbáč aj sami. Niektorí však majú problém zaviazať si aj šnúrky. Aj preto chodíme po školách, nielen aby sa obnovila tradícia, ale aby niečo videli a naučili sa,“ hovorí remeselník.
Deti prišiel učiť remeselník z Belušských Slatín. (zdroj: BERKO)Megakorbáč
Milana Jankoviča učil pliesť dedko a robil si aj špeciálnu školu, aby mohol robiť lektora. Začal košíkmi a do Dubnice nad Váhom potom chodil k súkromnému majstrovi na drotárstvo. Bol však aj v New Yorku, aby sa naučil robiť šperky. „Som z Belušských Slatín a u nás sa stále chodí šibať a polievať,“ hovorí Jankovič. Asi päť rokov dozadu robil pre starostu Beluše asi dva a pol metrový korbáč, ktorý však len zdobil stenu počas slávností.
Boli šikovné
Ľubica Talánová absolvovala tvorivé dielne prvýkrát. „Učím deti robiť vypletané vajíčka z drôtu. Najprv si urobíme oválny základ, ktorý opletáme drôtom. Do stredu potom pripevníme papierové vajíčka, ktoré vyzdobia detí servítkovou technikou. Vyrobia si tak samy peknú ozdôbku na pamiatku,“ prezradila Talánová. Dievčatá boli vraj šikovné a stihli si vyrobiť vajíčka za jednu vyučovaciu hodinu. „Doma som im niečo už aj predplietla, ale darilo sa im,“ dodala Talánová.
Niektorí vedeli, iní nie
Keď sme sa pýtali chlapcov, prvostupniarov, či si vedia sami upliesť korbáč, viacerí zavrteli hlavami, že sa to nikdy neučili, až dnes. „Asi by som nedokázal upliesť korbáč sám. Tato aj dedko vie, ale ja som sa ešte nenaučil,“ povedal Filipko Roman. Prisľúbil však, že teraz už dostal návod a do budúceho roka sa určite naučí. Adrian Sedláček sa pochváli, že on to veru zvláda. „Naučil ma tato a viem dobre pliesť. Nie som z dediny, bývam na Rozkvete, ale tata to učil starý dedo, ktorý je zo Záskalia,“ dodal.
Pre šibačov veru nie
Kika Pauerová ochotne ukázala, akú krásnu ozdobu si pripravila na Veľkú noc. „Nebolo to veľmi ťažké. Zavesím si ju niekde na konárik ako ozdobu,“ prezradila. Šibačovi ju vraj nedá žiadnemu, to by si veru musel poriadne zaslúžiť.
Šup s ňou do bazéna
Krásny program čakal deti aj popoludní. „So zimou sme sa v školskom klube lúčili vynesením a pálením Moreny. Za spevu ľudových pesničiek sme sa s ňou ešte spoločne vybrali na poslednú púť po sídlisku. Tá skončila jej zapálením a hodením do bazéna, čo symbolizovalo vyhnanie zimy a uvoľnenie cesty pre túžobne očakávané slnečné dni,“ povedala vychovávateľka Zuzana Vojačková. Priznala, že ich Morena sa vždy kúpe v bazéne, ktorý vytvoria na školskom dvore a majú tak trochu Morenu, celebritu. To však vôbec nevadí, sú radi, že si pripomínajú pekné staré zvyky našich predkov. (BERKO)
