Ash Sumpter vlastným menom Adam Pavlík, sa narodil 15.12.1997 v Ilave a žije v Dubnici nad Váhom, kde aj študuje na Strednej odbornej škole odbor grafik digitálnych médií. Príležitostne pracuje ako kameraman na rôznych kultúrnych či spoločenských udalostiach a je autorom niekoľkých reportáží pre mestskú televíziu. Najviac voľného času však venuje svojej vášni, filmovaniu a režírovaniu nezávislých filmov.
Zlomové Lesné jahody
Filmy Adamovi učarovali už ako malému chlapcovi. „Metastázy tejto životnej túžby začali vo mne rásť už v rannom detstve. Nemali sme káblovú televíziu ani satelit, a tak sme začali „rituálne“ praktizovať návštevy videopožičovní. Ten slastný zápach starých VHS kaziet v regáloch si pamätám dodnes. A tam to asi začalo,“ spomína s úsmevom.
„Najprv som dlhé roky chcel točiť absurdné paródie typu Scary Movie, keďže práve týmto žánrom som bol ako dieťa ovplyvňovaný zo žiarenia televízora. Potom som však na úsvite puberty videl prvý film pre náročných s názvom Lesné jahody (1957) od švédskeho kultového režiséra Ingmara Bergmana a vtedy nastal zlom. Cez jeho kinematografiu som sa postupne dostával k ďalším režisérom, ako sú A. Tarkovskij, S. Kubrick, A. Jodorowsky či Michael Haneke. A tak sa postupne stal z diváka „slniečkových“ filmov a nezmyselných komédií začínajúci režisér festivalových nezávislých filmov pre náročného diváka.“
Adam priznáva, že v rodine ani v kruhu priateľov sa podobnej záľube nikto nevenuje. „Akurát môj majster odborného výcviku Juraj Štefanec, s ktorým úspešne spolupracujeme pri nakrúcaní rôznych akcií, je človekom v mojom blízkom okolí, ktorému taktiež učarovala kamera.“
Zrodil sa Ash
Adam Pavlík tvorí pod pseudonymom Ash Sumpter. „Nehanbím sa priznať, že som členom skupinky ľudí, ktorí nemajú moc v láske svoje rodné meno. A to už si ho vonkoncom neviem predstaviť pod svojou tvorbou. „Film by Adam Pavlík“ – to nepripadá do úvahy! Chcel som niečo viac „iné“, bizarnejšie, niečo, čo by viac vystihovalo moju tvorbu. Aj keď nerád odtajujem pôvod tohto pseudonymu, je to hybrid zložený z mena hlavnej postavy zo starej obľúbenej hororovej trilógie The Evil Dead (réžia Sam Raimi) a priezviska jedného z mojich prvých obľúbených hercov,“ prezrádza.
Na tému inšpirácie a vzniku nových snímok reaguje s úsmevom. „Oni vlastne vznikajú samé. Niekde v hlbinách mojej mysle. A ja už im len dopomôžem prejsť metamorfózami vývoja až na tento svet. Inšpiráciu hľadám asi v dnešnej realite. Realite plnej násilia, zničených životov a bizarných ľudských osudov. Z negatívnych vecí, z ktorých si ľudia musia zobrať ponaučenie, aby mohli „tam vonku“ prežiť. Ďalej hľadám inšpiráciu v hudbe (psychedelický rock), ale hlavne v prírode, keďže rád vo svojich filmoch tvorím kontrast medzi krásnym exteriérom, v ktorom sa odohrávajú príbehy morálneho, sociálneho či duševného narušenia mojich postáv.“
Z Dubnice do New Yorku
„Všetko to začalo jedným horúcim letným dňom, keď sme s kamarátkami a kamarátom dopozerali môj druhý najobľúbenejší film, americký kultový horor Záhada Blair Witch a zrazu sme dostali myšlienku zobrať môj vtedajší 1-megapixelový mobil a zájsť si do mestského parku a natočiť remake tohto filmu. A tak vzniklo 11-minútové dielko Blair Witch (2009) z čistého detského entuziazmu. Potom nasledoval 25-minútový experiment Ice (2012), ktorý bol premietaný na prehliadke amatérskej tvorby CINEAMA v Prievidzi. Na začiatku roku 2015 som dokončil posledné úpravy na svojom prvom celovečernom filme Mysterious scenes from swamps, ktorý sa dostal na newyorský online filmový festival Blackbird do nesúťažnej sekcie a zároveň mal premiéru v Dome kultúry v Dubnici nad Váhom. Nezabudnem ani na 20-sekundový experimentálny mikro-film Time flowing world and devastating (2015), ktorý už diváci mohli vidieť na festivaloch v Pezinku, talianskej Padove či v Hollywoode. Pracoval som aj ako lokačný asistent na americkom seriáli Marco Polo, keď sa natáčal na Slovensku v Súľove,“ vymenúva svoje úspechy talentovaný režisér.
V týchto dňoch dokončil nakrúcanie krátkeho filmu The Trees will remember (Stromy si budú pamätať). „Ide o príbeh z II. svetovej vojny, konkrétne z čias židovského holokaustu. Avšak nejde mi o zobrazovanie akčných bitiek či o ukazovanie utrpenia miliónov ľudských osudov, na to mi stačí len jeden. Je to príbeh z posledných hodín života malého židovského chlapca, ktorému sa podarí ukryť pred vyčíňaním nacistického hyenizmu. Ocitne sa sám v hustom lese plnom mŕtvych tiel a rozhodne sa hľadať svojich rodičov, o ktorých si stále myslí, že prežili. Jeho doteraz detské myslenie sa v hodinách mení na kruté ponímanie bolestnej reality,“ vysvetľuje režisér a dodáva, že s touto snímkou má smelé plány ako napríklad účasť na festivaloch v Locarne, Benátkach či v Rotterdame.
Od režiséra až po zvukového technika
Pri nízkorozpočtových produkciách sa stáva, že jeden človek má viacero funkcií, čo priznáva aj Adam. „Ja som sa naučil byť režisérom, kameramanom, scenáristom, strihačom, hercom, producentom, distribútorom, koloristom obrazu, lokačným manažérom, technikom zvuku... Mám pokračovať?“ smeje sa sympatický mladík, ktorý si dokonca sám skladal originálnu hudbu pre svoje prvé dva filmy. „Hrám na klavíri a na gitare a tvorím mierne disharmonickú hudbu typickú pre situačnosť scén vo svojich filmoch. Najradšej mám však pri tvorbe prácu s kamerou – komponovanie záberov, výber kamier a objektívov, tvorbu celého vizuálu filmu... V tom sa neskutočne vyžívam.“
Veľký problém má však mladý režisér pri výbere amatérskych hercov, ktorí veľmi nejavia záujem o nakrúcanie. „Keďže takmer všetky moje námety sa točia okolo života mladých ľudí, je to skutočne problém. S obrovským poľutovaním musím povedať, že väčšina mladých ľudí je bez vážnejších záujmov, bez životnej perspektívy či stabilného rebríčka hodnôt. Takže vážnu ponuku hrať vo vážnom filme neberú vážne! A keď sa aj niekto nájde, nevyhovuje zas mojim požiadavkám, keďže som v obsadzovaní dosť vyberavý. Našťastie mi osud už viackrát prial a podarilo sa mi obsadiť svoje postavy podľa mojich predstáv.“
Láka ho horor
Režiséra Asha v budúcnosti láka nový žáner, konkrétne horor. „Avšak horor po mojom, z polovice psychologická dráma a poriadne naratívne vyprázdnený horor, kde sa vlastne ani nič nedeje, bez zbytočných gýčovitých ľakačiek, litrov krvi, ale zato so stiesňujúcou atmosférou s výrazným vyvrcholením, ktoré prinesie aj nejaké tie dôvody k zamysleniu. A navyše inšpirované skutočnými udalosťami! Snáď sa ale naň nájdu financie, čo býva aj pri nezávislom filme častým problémom.“
K plánom do budúcna patrí aj rozšírenie pôsobenia za hranice Slovenska. „Rád by som sa presunul aj do iných štátov, keďže rád pracujem s rôznymi jazykmi vo filmoch. V živote mám zatiaľ tri najväčšie životné méty – vyhrať svoje tri najobľúbenejšie festivaly – Berlinale, Sundace a Cannes. Ak sa tieto sny raz stanú skutočnosťou, pokojne už potom môžem spáchať samovraždu... Žartujem, teda dúfam,“ smeje sa Adam.
„Vždy som chcel, aby tu raz niečo po mne ostalo. Niečo, čo by možno mohlo o polstoročie inšpirovať nejakého ďalšieho mladého chlapca so snom robiť umenie, ktorý sa ešte pre neho javí ako nikdy nedosiahnuteľný. Niečo, po čom by sa pod vlajkou nezávislosti postavil na vlastné nohy a so zbraňou s názvom umenie by sa pobil so spoločnosťou a pripísal by aspoň pár stránok do knihy dejín tejto planéty,“ zasnene uzatvára mladý režisér, o ktorom budeme ešte určite počuť.
FOTO: Z nakrucania The Threes will remember v dubnickych lesoch. (ARCHÍV AS)
Autor: STANISLAVA BUBENKOVÁ
