POVAŽSKÁ BYSTRICA. Spevák na Považí nevystupoval po prvý krát. Ako so smiechom skonštatoval, veľa času strávil v meste aj vďaka zápcham, ktoré ho počas jeho pracovných ciest sprevádzali mestom dlhé roky.
Za pätnásť rokov pôsobenia na hudobnej scéne spoznal veľa fanúšikov. Čo sa formátu týka, vyskúšal už takmer všetko. Koncertné turné, firemné večierky, narodeninové oslavy, vystúpenia vo väznici, kde koncertoval bez nároku na honorár. „Až budem starý, budem mať na čo spomínať,“ hovorí spevák. „Dostávam sa do fázy, kedy si vyberám, čo je bližšie a hrám už len s kapelou,“ tvrdí.
Vyvážená tvorba
Zatratený i ospevovaný. Aj tak možno charakterizovať Rytmusa. Pohľady na neho sa rôznia v závislosti od veku. Jeho fanúšikovia sú mladšie ročníky, aj keď na vystúpenia prichádzajú často rodičia s odrastenými potomkami. „Počúvajú ma duchom mladí ľudia, lebo tak sa prezentujem,“ vysvetľuje Patrik. „Zbytočne sa neškatuľkujem, ani sa nerobím starým. Život nie je o tom. Aj keď to z niektorých skladieb cítiť, moja tvorba nie je len o rebelstve, alebo nespokojnosti. Len to by ľudí nebavilo. Je vyvážená tak, ako je vyvážený celý môj život. Plná emócii. Cítiť z nej pokoru, lásku, hnev, radosť i smútok."
Hudba –zrkadlo duše
Pre Patrika je hudba zmyslom života i cestou. Tvoriť neprestáva ani vtedy, keď je na konci so silami. Psychohygiena pretavená do jeho tvorby zastáva u neho dôležité miesto. „Do skladieb dávam všetko, čo v sebe nosím. Viackrát mi to už pomohlo. A keď sa nájde niekto, kto môj vnútorný postoj zdieľa, je to zadosťučinenie a najkrajší pocit."
Filmová stopa
V netradičnom filme Sídliskový sen odhalil reper svoje vnútro, čo pre fanúšikov nebolo až takým prekvapením. Hudbou sa im Patrik otvára dlhé roky. Film iba potvrdil to, čo tvrdil vždy o otcovi a matke. „Film priniesol pokoj mojej duši, pretože prvýkrát som s rodinou začal otvorene komunikovať o problémoch. Na stôl sme vyložili karty, povedali si, kto čo zlé spravil a navzájom si odpustili. Bolo to veľké gesto,“ zhodnotil. Podľa Patrika, život nie je o zatrpknutosti ale o odpúšťaní.
Stúpanie nahor
Aj keď jeho vyťaženosť dosahuje kritický stupeň, zaspať na vavrínoch nehodlá. Plánuje na sebe karierovo „makať“. „Sme tu od toho, aby sme stúpali a nie klesali,“ konštatuje spevák, ktorý sa do Považskej Bystrice plánuje onedlho vrátiť.
