Na salašníckych dobrotách si pochutnávali v meste

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Z prvotnej myšlienky spropagovať výrobky zo salašov a ukázať, aké špeciality sa dajú pripraviť z jahňaciny, vznikla v meste pekná tradícia. Už po siedmy raz prišli salaše za obyvateľmi, a nie naopak.

Myšlienka sa ujala

Ešte pred pár rokmi nebol na našom trhu o jahňacinu veľký záujem. Takmer všetky jahňatá išli na export. Vtedy vznikla myšlienka viac spropagovať toto zdravé a diétne mäso aj u nás. Našla podporu aj u chovateľov oviec, a tak Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora v Považskej Bystrici pripravila v spolupráci s nimi pred niekoľkými rokmi po prvýkrát podujatie Zo salaša do mesta. Namiesto toho, aby ľudia prichádzali na salaše kupovať si ovčie výrobky, salaše prišli za nimi do mesta. Návštevníkom ponúkali okrem výrobkov aj rôzne špeciality z jahňacieho a baranieho mäsa.

Podujatie sa ujalo, tento rok sa konal už siedmy ročník.

Jahňacina chutí

Jahňacie mäso patrilo v minulosti k tradičným jedlám. Niet divu, veď ešte koncom 19. storočia bolo Slovensko ovčiarskou veľmocou. Ako ubúdalo oviec, ubúdalo aj slovenských konzumentov jahňaciny. Takmer všetka išla na export.

Dnes sa situácia mení. Podľa Oľgy Apoleníkovej z pružinského salaša, je to už skôr naopak. „Napomáhajú k tomu aj takéto podujatia,“ poukázala na prínos akcie Zo salaša do mesta. „Vďaka nim ľudia, ktorí poznali len ovčí syr, zistili, že aj jahňacinka je zdravé, chutné a diétne mäso. Teší nás, že záujem o ňu na Slovensku rastie. Ovčiari si našli cestu k zákazníkovi, a tak z roka na rok zostáva menej a menej jahňaciny na vývoz.“

Chutia aj dobroty

Slová Oľgy Apoleníkovej potvrdili aj rýchlo sa míňajúce jedlá z jahňaciny, chutil aj baraní guláš. „Je to vynikajúce podujatie. Každý rok si pochutnáme na jedlách, ktoré tu pripravujú,“ pochválil akciu Štefan Miklušica.

Medzi pravidelných návštevníkov patrí aj Tadej Mamis. Páči sa mu, že salašníci prichádzajú do mesta. „Keď som bol mladší, chodievali sme na salaše. Teraz už nie, preto som rád, že mám možnosť ochutnať ich výrobky v meste. A ešte sa aj pritom zabavíme,“ usmial sa.

Andreu Jackovú potešili najmä zvieratá v ohrade pod stromami. „Je super, že sú tu, lebo vlani neboli. Deti sú nadšené,“ povedala.

Ľudové remeslá

K slovenskej tradícii nepatrí len ovčiarstvo, ale aj ľudové remeslá. Ani tie nechýbali na podujatí.

Veľa ľudí sa pristavilo pri stánku Otílie Kadášiovej zo Strečna a najmä jej kolovrátku. Pomocník, ktorý bol kedysi v každej chalupe, je dnes už takmer raritou. Ako pani Kadášiová prezradila, pracovať na ňom sa učila sama, rovnako, ako aj na krosnách. „Doma mám takú kúdeľnú izbu, ako ju nazývam, kde robím ukážky spracovania ľanu, vlny, tkáme, párame perie, varíme lekvár, vyšívame,“ vymenovala niektoré z činností, ktorým sa venuje.

Ukážky priniesla aj do Považskej Bystrice. Pri pohľade na ne si viacerí spomenuli na svojich starých či prastarých rodičov, ktorí podobné veci mali doma. Záujem ľudí ľudovú remeselníčku teší. „Niektorí aj povedia, že napríklad podobný obrúsok mala ich babka, ale záujem naučiť sa staré remeslá alebo zachovať staré predmety veľký nie je,“ dodala.