Nedeľa, 18. február, 2018 | Meniny má Jaromír
Pridajte si svoje mesto

Lietali piliny i zuby. Výsledok? Niekoľko prekvapení

Chcete si posedieť na krídlach orla, či vyskúšať špeciálne sedenie pre zaľúbencov? Vyberte sa do Zbory. Nielen príroda je tu nádherná. Po stretnutí rezbárov môžete na miestnom ihrisku obdivovať aj inú nádheru. Pracovala na nej príroda a šikovné ruky ľudí.

Z rýchlorezby(Zdroj: BERKO)

ZBORA. „Niečo nádherné. Ja som povedala, že majú veľmi šikovné ruky chalani. Výsledok je fantastický, a tiež to, že ich práca zostane na ihrisku našim deťom,“ vyznala sa Oľga Rudinská. Takýchto hodnotení sa chlapom na rezbárskom sympóziu v Zbore ušlo viac. 

Život je drevo, drevo je láska

Pekné a náročné sa zdalo, čo predvádzali chlapi s pílami Petre Vavrincovej z Púchova. „Brala by som niečo podobné určite aj u nás,“ konštatovala. Najviac sa jej pozdával drevený hrad. Štefan Nosek zo Záriečia pri pozorovaní rezbárov zhodnotil, že ide o stopercentnú robotu, pri ktorej treba mať nevyhnutne grif a potrebnú zručnosť. „Lebo to vyzerá jednoducho v ich podaní, ale píla nemusí byť len kamarátka. Človeku môže aj veľmi ublížiť. Viem o mnohých úrazoch,“ dodal pán Štefan.

Veľmi sa mu tiež páčilo, že sa práve mladí chlapi púšťajú do takýchto robôt. Na prácu rezbárov sa nevedel vynadívať Štefan Lepulica z Lúk, ktorý pracuje po vyučení práve s drevom už desiatky rokov. „Neskutočné. Som stolár, ale dávam klobúk dole pred majstrima. Musia mať aj špeciálne náradie, ale to by im nepomohlo, nebyť obrovskej predstavivosti. Veď sa pozrite, ako rýchlo vyrezal napríklad toho rybára. Nič nakreslené, len zobral pílu a išiel. Musí veľmi dobre už od začiatku vedieť, kam zarezať,“ skonštatoval stolár z Lúk. Dodal, že život je drevo, drevo je láska.„Je to krásne. Dobre, že niečo robia pre deti,“ povedala Mária Čviriková. Jej dcérke sa väčšie lavičky, ktoré vznikli počas sympózia, až tak nepozdávali. Do oka jej padla skôr menšia lavička s medvedíkom. Na tej posedávala celý deň aj s partiou kamarátov. „Nech budú mať pekné lavičky, však aj ja tu chodím do Zbory k babke Milke. Takže sa sem s nimi budem chodiť hrávať,“ prezradila jedna z kamarátok dcérky pani Čvirikovej, Saška z Lazov. 

Miloš, orol a niečo o práci rezbárov z Nitry

Je naozaj neuveriteľné, akou premenou prešli drevené kláty, ktoré čakali pripravené pre rezbárov v sobotu ráno na detskom ihrisku. „Darilo sa nám. Myslím, že všetky diela sú nádherné. Aj ja som spokojný,“ prezradil Miloš Húževka, hlavný organizátor rezbárskeho sympózia. Na otázku, prečo sa rozhodol vyrezať orla s rozprestretými krídlami, odpovedal pohotovo, že ho hneď v kláte videl. Nakoniec jeho lavička získala aj prvé miesto v hlasovaní divákov. Komentoval to však humorne. „Myslím si, že to bolo trochu zmanipulované,“ zasmial sa s tým, že je domáci, a tak bol vo veľkej výhode. Rozhodne ho to však potešilo a dodal, že veľmi pekne ďakuje za mohutnú podporu. Miloš však vyzdvihol prácu otca a syna, rezbárov Heczkovcov. „Práca bola veľmi zložitá. Jednak prekvapilo drevo, lebo v časti, z ktorej je zvonček, bol ukrytý kaz, a potom aj retiazky sú z jedného kusa, čo bola dosť zložitá práca. Bolo treba dávať naozaj veľký pozor, aby sa neodrezalo, čo má zostať. Inak by retiazka nedržala pohromade,“ vysoko hodnotil majstrovstvo rezbárov z Nitry Miloš. 

 

Niekto je na futbal, iný na bláznenie s pílou

Jaroslavovi Heczkovi, rezbárovi, otcovi, sa nápad mladých chlapov veľmi pozdával. „Páči sa mi, čo vymysleli. Radi sa takto zabavíme. Niekto chodí na futbal a my sa takto chodíme poblázniť s pílami,“ povedal pán Jaroslav, ktorý pracoval spolu so synom Petrom. Autor tvrdil, že jeho dielo predstavuje hrad. Má dve vežičky, ktoré spája most. Že Zborania sú hasičmi do morku kostí, prezradili aj niektoré vyjadrenia, že ide určite o hasičskú zbrojnicu so strážnou vežou. Jaroslav Heczko rád príde na podujatie aj nabudúce. A vtedy vraj už dajú vyšší level, priestor dajú aj deťom a vytvoria, čo by si ony želali. 

Prezradil aj, kto je naj pracant v republike

Rezbári začínali pri tvorbe lavičiek všetci pílami a dokončovali dlátkami, brúskami a iným presnejším náradím. Najdlhšie vznikalo dielo Jaroslava Martiša z Púchova. Tempo práce však rozhodne neprispôsobil námetu, vyrezával slimáka. „Nerád končím skoro, lebo keby mi zostal čas, stále by som sa potom vracal k dielu, ktoré robím a opravoval, a opravoval. Ale treba aj vedieť, kedy už je dosť. Lebo tu, ak niečo človek pokazí, nedá sa späť priložiť, pripevniť, zalepiť,“ prezradil skúsený rezbár. Keď sme sa ho pýtali, či jeho kus neskrýval nejaké záludnosti, prezradil, že bolo trochu popraskané. No s tým vraj treba počítať. „Drevo pracuje. Ak aj nikto na Slovensku pracovať nebude, tak drevo bude pracovať vždy,“ dodal žartom rezbár.

Lavička bola v pohode, zuby lietali inokedy

Roman Sokulák povedal, že jeho drevený klát neskrýval skoro žiadne nepríjemné prekážky. „Išlo to v pohode,“ skonštatoval. Menší problém mal však na rýchlorezbe. Tá bola tiež súčasťou podujatia a konala sa dvakrát. Počas jednej hodiny museli v nej vyrezať chlapi sošku z klátu dreva. Bola to čertovská úloha, ktorá dobre preverila schopnosti rezbárov aj náradia. „Zarezal som reťazou do stojana. Bola nová, akurát vytiahnutá z krabičky. Vyletelo zopár zubov, seklo mi pílu. Musel som dať novú,“ prezradil Roman. Z veľkého kláta vytvoril mladý rezbár zo Zbory lavičku so srdiečkami. Určená je hlavne pre zaľúbených. 

Symbolická a tiež na hasenie všetkého, čo sa dá

Naozaj symbolickú lavičku pre Zboru vyrezal Martin Heczko. V dedine hádam každé druhé či skôr prvé dieťa chce byť dobrovoľným hasičom. A tak príbeh či skôr rozprávka o dráčikovi, ktorý mal v živote veľký sen, a síce byť hasičom, sedí na Zboru ako uliaty. Potvrdil to aj autor. „No len jemu to nikdy nevyšlo, lebo nechrlil vodu, ale oheň, a tak v podstate všetko spálil,“ skonštatoval Martin s tým, že keby to tak bolo u členov dobrovoľného hasičského zboru, bol by to asi dosť veľký problém. Lavička tu ale rozhodne tematicky sedí. Aj samotné detské ihrisko dostalo meno Dráčik. Autor potvrdil vtipný nápad, že lavička sa môže stať pokojne aj VIP miestom pre posedenie miestnych hasičov, prípadne deťúreniec, ktoré sú fanúšikmi miestneho DHZ. Aj sa na nej vraj bude dať uhasiť všetko, čo sa len dá. 

Bu, bu, bu, ak nebudú poslúchať

Po klasike siahol pri námete Peter Šrank. „Keď má byť na detskom ihrisku, tak som si povedal, nech je to ježibaba. Nie všetky deti sú totiž vždy poslušné, tak aby tu bolo aj niečo pre postrašenie,“ povedal Peter Šrank. Stará, vráskavá babizňa má pri sebe aj obľúbenú limuzínu, metlu. Nuž, kto nebude poslúchať, ktovie...Ihrisko s krásnymi lavičkami uviedli do života vodou z hasičskej cisterny. Podujal sa na to starosta Dohnian Milan Panáček. Zbora je ich súčasťou. 

Rýchlorezba

Okrem vyrezávania lavičiek pripravili rezbári pre divákov aj iné divadlo. Súťaž v rýchlorezbe. Aj počas nej vznikli zaujímavé dielka, ktoré potom putovali do diváckej tomboly. Zaujímavý bol napríklad bocian. „Pôjde do záhrady,“ prezradil Andrej Škorvánek, ktorý ho vyhral. No a že je to práve tento operenec, ktorý má aj skrytú symboliku, ho netrápilo. „Máme už deti a keby prišli ďalšie, popasujeme sa. Veď je dobre, keď sa rodina aj dedina rozrastá,“ prezradil. Majú dvoch chlapcov a vraj by to chcelo ešte dievku. „Možno to teraz vydá, uvidíme,“ zažartoval. Nápad na organizovanie rezbárskeho sympózia sa mu zdal veľmi fajn. „Pridalo sa veľa mladých a je dobré, že sa niečo nové deje,“ skonštatoval s tým, že lavičky prilákajú nielen decká, ale určite aj mladé páriky. Soška rybára, alebo skôr vodníka loviaceho ryby, potešila manželov Behrovcov. „Dnes sme sa akurát bavili, že by sme potrebovali niečo do skalky, keďže sa ju chystáme robiť,“ povedala Lucia Behrová s tým, že výhra sa hodí. Výhier bolo samozrejme viac, veď z dreva ešte vytvorili rezbári kobru, hríbiky a iné zaujímavé sošky. 

Ako to bolo s nápadom

S nápadom organizovať sympózium prišli mladí chlapi zo Zbory. „Máme novo postavené detské ihrisko, ktoré ešte nie je dokončené. Chýbalo sedenie. Spolu s kamarátom s dediny, ktorý má už malé deti, sme sa do toho dali. Rezbárstvo je naša záľuba,“ povedal Milan Húževka. Pomohla aj obec Dohňany, drevo mali z urbáru. „Skúsili sme nultý ročník. Oslovili sme rezbárov, ktorých poznáme. Všetci boli ochotní,“ dodal Miloš. Spoluorganizátorom bol Peter Heczko. Priženil sa do Zbory, pochádza však z Nitry. „Pricestoval aj otec a dohodli sme sa, že urobíme spoločné dielo,“ povedal. V Zbore sa podľa neho býva veľmi dobre. „Malá, pokojná dedinka. S mestom sa to porovnať nedá. Toto je veľký pokoj,“ dodal. Má už aj dieťa a pri prechádzkach ho napadlo, že by mohli nejako prispieť ako obyvatelia obce. Na sympóziu nechýbala tiež výstavka prác rezbárov. Aj toto bola pastva pre oči. Niektoré aj rozveselili.


  1. Najprv riešili havárie mostov, teraz uzavreli lávku 1 606
  2. Zastavovali aj autá, ktoré išli cez dedinu Foto 101
  3. Logo pripomínalo strojársku históriu. Je preč 77
  4. Dubnica aj Pov. Bystrica končia Foto 59
  5. Keď sa heligónka dostane „pod kožu“, už sa jej nezbavíte 59
  6. Pov. Bystrica si proti lídrovi extraligy hanbu neurobila 33
  7. Auto skončilo na streche v potoku Foto 30
  8. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 28
  9. K senzácii chýbalo osem sekúnd 26
  10. Kde sa zabaviť, oddýchnuť si, dozvedieť sa niečo zaujímavé 25

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Najprv riešili havárie mostov, teraz uzavreli lávku

Lávka slúžila peším, aby sa mohli rýchlo a bezpečne dostať z najväčšieho sídliska do centra. Je uzavretá. Socialistické stavby dosluhujú, riešia havárie. Robia žiaľ, aj rekonštrukcie po rekonštrukciách.

Zastavovali aj autá, ktoré išli cez dedinu

Fašiangový sprievod v Malých Ledniciach bol pestrý. Masky chodili dom od domu a zastavili veru aj nejaké to auto.

Logo pripomínalo strojársku históriu. Je preč

V meste, kde sa postavilo veľa honosných budov za socializmu, sa všetko mení. Miznú aj spomienky na veľké strojárske koncerny.

Dubnica aj Pov. Bystrica končia

Štvrťfinále play off 1. hokejovej ligy malo na programe tretie zápasy

Keď sa heligónka dostane „pod kožu“, už sa jej nezbavíte

Muzikanti, ktorí hrajú na heligónke, nedajú na ňu dopustiť. Podľa nich je to nástroj, ktorý sa jednoducho dostane pod kožu. Jej zvuk je nenapodobiteľný.

Blízke regióny

Vodič na Okružnej ulici bol opitý, poškodil ďalšie vozidlá

Opitý vodič zapríčinil v Čadci dopravnú nehodu. Jeho vinou došlo k zrážke viacerých vozidiel. Škodu vyčíslili na vyše 8-tisíc eur.

Z dodávky si urobili byt

V aute nič netušiaceho podnikateľa sa ubytovali bezdomovci.

Nestlé presunulo výrobu z Rakúska na Slovensko

Prievidzský závod Carpathia uspel vo vnútrofiremnom konkurenčnom boji o prevzatie výroby pre západné trhy.

Najohrozenejšiemu hradu svitá nádej. Starhradu pomôžu dobrovoľníci

Záchrancovia chcú získať ruinu do podnájmu od majiteľov hradu.

V zápase basketbalistov Prievidze dokonalý obrat a dráma ako hrom

Prievidzskí basketbalisti odohrali v Košiciach štvrťfinálový zápas Slovenského pohára.

Všetky správy

Slováci prehrali so Slovincami po nájazdoch, v skupine skončili poslední

Slovenskí hokejisti mali pred stretnutím šancu postúpiť priamo do štvrťfinále.

Slovensko má prvé zlato, Kuzminová vyhrala preteky s hromadným štartom

Slovenská biatlonistka minula iba posledný výstrel.

Obojživelník Ledecká šokuje. Najskôr médiá odmietala, teraz sa ich už nezbaví

Jazdí na lyžiach i snouborde. Češka Ester Ledecká sa môže stať najväčšou hviezdou na olympiáde.

Vlhová skončila v super-G v štvrtej desiatke, zlato získala senzačne Ledecká

V cieli nemohla uveriť, že sa stane olympijskou šampiónkou.

Kuzminová: Dochádzali mi sily, tŕpli nohy. Prísť s vlajkou však bol môj sen

Kuzminová si pri streľbe opakovala: Ja som tá voda, ktorá ťa drží nad vodou.