Pomoc v najťažšej situácii sa hodnotí najviac

Považská Bystrica - Vo vyhorenom panelovom byte na sídlisku Stred robí Jaroslav poriadky. Spáleným nábytkom takmer zaplnil veľkoobjemový kontajner, ktorý mu poskytol zamestnávateľ. Spolu s kamarátom-spolupracovníkom Michalom v sobotu vyviezli zo zhoreniska na štvrtom poschodí zopár fúrikov. Do kontajnera sa viac už nezmestilo. Pokračovať budú opäť tento týždeň.
„Nikdy nezabudnem, čo sa v tomto byte stalo. Brata som varoval, kričal na neho, ale ako som prešiel do kuchyne, oheň mi už nedovolil vrátiť sa,“ spomína. „Našťastie, mali sme na balkóne stolík, ktorým som sa chránil pred žiarou.“ Na stolíku bola klietka, ktorej sa oheň ani nedotkol. „Keď prišla sestra, doniesla si vždy aj korelu. Vedela milo rozprávať, trocha aj nadávať. Mávala ju v tejto klietke,“ rozrečnil sa. Horšie to bolo pri pohľade na dve francúzske barly, ktoré patrili už nebohej mame. „Hádam ich budem musieť vrátiť do nemocnice... Mame som pichal inzulín, musel som sa to naučiť, aj postarať sa o ňu... Zostali ešte jednorázové injekčné striekačky, musím ich zlikvidovať, aby sa niekto nepovolaný k nim nedostal...“ Roboty je v byte ešte neúrekom.
Po šiestich dňoch od požiaru Jaroslava prepustili z nemocnice. Nemal sa kam vrátiť. „Poskytli sme mu dočasné bývanie, kontajner, aby mohol vypratať zhorenisko, k dispozícii má náradie, aké bude potrebovať,“ povedal nám majiteľ firmy Štefan Chudovský, v ktorej Jaroslav pracuje. Pomoc prišla v pravý čas, oceňuje Jaroslav. Má dočasnú strechu nad hlavou, má kde a na čom spať a kde si čo-to uvariť.
„Nemohol som zostať sestre na krku, sama má veľké zdravotné ťažkosti po infarkte,“ hovorí Jaroslav. Okrem iného spomenul, že už má aj záujemcu o kúpu požiarom zničeného bytu. Sám sa rozhoduje, čo a ako urobí.