Internetové kaviarne navštevujú najmä študenti

Ich možný zánik riešili napríklad v Prievidzi doplnkom k VZN. Mesto zrušilo poplatky za nevýherné hracie automaty, ktoré stanovilo minulý rok, pretože do tejto kategórie boli totiž okrem počítačov, na ktorých je možné za poplatok hrať počítačové hry, zaradené aj počítače v internetových kaviarňach. Majiteľ zariadenia musí predložiť čestné vyhlásenie, že nemá nainštalované žiadne hry a má zablokované hracie konzoly. V Považskej Bystrici je ofi­ciálne šesť internetových kaviarní. Tie odvádzajú mestu poplatky podľa príslušného VZN. Sadzba dane je stanovená za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok podľa nasledovných druhov: Elektronické prístroje na počítačové hry vyjdú prevádzkovateľov tri tisícky, ostatné nevýherné hracie prístroje tisíc korún. Využívame ich vôbec? Prím hrajú muži, ženám sa verejne na internet akosi nechce.
Čo hľadajú na internete návštevníci kaviarní? Petra Kováčiková: „Občas sa pozriem na nejakú zaujímavú stránku, väčšinou chodievam na internet v škole.“ Paťo Palkech. „Som študent, a tak je jasné, čo chodievam hľadať na internet. Zaujímajú ma najmä stránky s témami, ktoré súvisia s učivom. Viem asi o šiestich kaviarňach, nenavštevujem však všetky.“ Luboš Drblík: „Ak chceš chatovať v pohode, musíš mať na to pokoj. Ak nemáš net doma, treba ísť do kaviarne. Sťahujem mp3-ky, fotky, programy... Je toho dosť. Poplatky sú v pohode.“
S novým fenoménom sa však objavila aj nová závislosť. Ako vnímajú závislosť na internete psychológovia? Odpoveď sme našli v Pedagogicko-psychologickej poradni v Považskej Bystrici. „Rodičia si často nevedia poradiť, nemôžu dieťa dostať od počítača. Sedí samo, nemusí s nikým komunikovať, byť dobré či pekné... Keď chatuje, môže o sebe tvrdiť hocičo, jednoducho nejde s kožou na trh. Uniká do virtuálnej reality, ktorá nahrádza reálnu. Cíti sa dobre, náhrada ho uspokojuje. Nekomunikuje, stráni sa ľudí, stáva sa samotárom, neslušným... Vo virtuálnej realite môže byť hviezda, môže všetko,“ hovorí PhDr. Katarína Kozubková. Problém, z ktorého hľadá dieťa únik, môže mať za následok závislosť. „Každý hľadá únik iným spôsobom. Telenovelou, knihou. Pokiaľ nepresiahne čas strávený na internete, napríklad hodinku denne, je to normálne. Čím viac sa dotyčný venuje chatovaniu, tým je väčšia pravdepodobnosť, že mu prepadne. Mnohí nekomunikujú s rodičmi, kamarátmi, nečítajú, majú komunikačné zábrany, majú málo kamarátov, sú osamelí. Dieťa prestáva chodiť na krúžky, prestane chodiť von, nemá kamarátov, zhorší sa v škole, nesústredí sa. Škola ho nebaví, už aby bolo doma. Je nervózne, agresívne, nevie ešte komu napíše, kam čo odošle. Chatovaním strávi veľa času, iný voľný mu ani nezostáva. Ak spozorujú rodičia takýto stav, mali by vyhľadať pomoc, vypnúť počítač a snáď by stačilo, ak by sa jednoducho venovali viac svojim deťom,“ dodáva Mgr. Janka Karasová.
„Niekedy stačí podľa rodičov vytiahnuť kábel, iní ho nosia radšej so sebou v taške. Internet je vymoženosť, ktorá urobila deti priveľmi pohodlnými. Už žiaci základnej školy si dokážu stiahnuť napríklad obsahy kníh do čitateľských denníkov, starší seminárky. Deti prestávajú čítať, sú pohodlné,“ tvrdí Mgr. Mária Chudovská. „Niečo podobné mala „na rováši“ predtým televízia. Rodičia nemali čas na dieťa, ktoré posadili pred obrazovku. „Seď a pozeraj!“ Dieťa sa bez rodiča mohlo báť, bolo samo. Situácia je podobná aj pri internete. Rodičia vedia, že dieťa „má čo robiť“. Pritom by stačilo sem tam sa porozprávať, doma či vonku. Iba tak, nezáväzne, posunúť svoje hodnoty, učiť sa spolu... Ak rodič odloží dieťa, môže sa mu vymknúť spod kontroly,“ hovorí K. Kozubková. Podľa slov študentov, ktorí tvoria percentuálne najväčšiu časť návštevníkov, je podobných prevádzok v meste viac.