POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pešia zóna v Považskej Bystrici ožila už po ôsmykrát vďaka ekojarmoku. Býva už tradične v apríli pri príležitosti Dňa Zeme. Deti zo základných škôl pripravili opäť zaujímavé projekty.
Prečo bocian?
Pri stánku Základnej školy Považská Teplá mali krásne hniezdo bociana z papiera. Zaujímali sme sa, prečo. „No lebo ho máme pri telocvični a zaujímame sa život týchto zvierat. Presťahovali ho z jednej ulice ku nám za školu,“ prezradila Petronela Hoblíková. Vysvetlila ďalej, že ľudia na ulici sa sťažovali, že je tam pre prítomnosť bocianov neporiadok. Tak ho presťahovali.
Petronela zdôvodnila, že vtáky treba chrániť a sú vraj radi, že hniezdo je teraz u nich. Ona aj ostatné deti vedeli rozprávať veľa aj o ich živote. Jedna vec však Petronelu veľmi mrzela. „Tento rok bociany neprileteli. Dúfame, že na budúci rok prídu,“ zapriala si školáčka. Myslí si, že asi nedokázali svoje nové bydlisko nájsť. Ale ako doručíte bocianom zmenu adresy? Ochrankyňa bocianov len dúfa, že dôvodom, neobsadeného hniezda nie je, že sa im nepáčilo.
Skoro ako chemické laboratórium
Priam ako dielňa alchimistov pod holým nebom vyzeral stánok žiakov zo Základnej školy Nemocničná. Terezka Bialoňová skúmala napríklad pôdu. „Každá guľôčka je vyrobená z tej istej hliny a v každej je 30 až 45 percent ílu,“ poučovala nás. Dozvedeli sme sa tiež, že ak sa z hliny vyrobí prstenec a začne sa po okrajoch lámať, je to tiež signálom niečoho. „Vidíte tie ryhy na okraji? Môžeme povedať, že pôda má menej percent ílu. Ak by sa nelámala, tak je ho viac,“ vysvetlila malá vedkyňa. Ílová pôda je vraj dobrá na výrobu hrnčekov a tanierov, ale určite nie na pestovanie a problém je v takejto pôde aj s vodnými zdrojmi
Chlapci kúsok ďalej zase skúmali, či sa dostáva soľ zo zimných posypov do vody v pôde. Za kulisou rôznych skúmaviek, fľaštičiek a stojanov vyzerali ako skúsení chemici. „Zisťujem, či sa do spodných vôd dostala soľ,“ vysvetlil Juraj Hlaváč. Potom začal s pridávaním chemickej látky do skúmavky s vodou, ktorá vyzerala naozaj čisto, ale nakoniec sa vyzrážala soľ. Zistil, že jej obsah je vysoký. „My to nevidíme, ale je tam. Dostáva sa do spodných vôd a riek, a to prináša úhyn rýb a živočíchov, čo je zlé,“ vysvetlil Juraj.
Jurajov kamarát Simon Michálek, alebo skôr kolega, zistil, akú hodnotu Ph má pôda, ktorú sme skúmali. „Od hodnoty Ph 7 až 6,5 je pôda neutrálna a od 6 až po 0 je kyslá,“ poučil nás s tým, že pôdy v okolí mesta sú vhodné na pestovanie rastlín. Veľmi ich vápniť netreba.
Vysnívaná krajina
V každom stánku zaujalo naozaj niečo iné. Niekde deti ponúkali výrobky z plastov a vysvetľovali opodstatnenosť triedenia odpadov, inde zase informovali o alternatívnych zdrojoch energie. Dozvedeli sme sa tiež, aká je to vysnívaná krajina.
Predstavili ju na megaplagáte deti zo Základnej školy v Dolnej Marikovej. „Budeme ju mať, ak budeme viac chodiť na bicykli alebo pešo, prípadne hromadnou dopravou. Že sa nebude každý po jednom vyvážať v aute,“ povedala so stopercentnou istotou Marieta Hrkotová. Vysvetlila, že je to dobré pre prírodu, budeme zdraví a nebudeme znečisťovať vzduch a nebudeme potom kašlať. „Tiež by neskôr zomierali rastlinky , minul by sa nám všetok kyslík a zomreli by sme aj my,“ vysvetlila ešte Marieta s poriadnou dávkou prísnosti v hlase.
Cez rozprávku k realite
Učiteľka Monika Melicheríková povedala, že pripravili projekt zameraný na vplyv dopravy na životné prostredie. „Inšpirovala som ich rozprávkou, kde dievčatko z dobrej krajiny prišlo navštíviť kamaráta na ulicu zadymenú a znečistenú z výfukových plynov. Na základe rozprávky pochopili, aké je hrozné, ak sa znečisťuje ovzdušie. Vysvetlila som im, samozrejme, že nejde len o vplyv dopravy, ale aj iných faktorov,“ povedala pani učiteľka s tým, že nakoniec vzniklo aj výtvarné dielo, megavýkres.
Vtáčie sídlisko
Krásne a naozaj mimoriadne pestré vtáčie sídlisko sa vynímalo pri stánku detí zo Základnej školy v Udiči. Katka Matušíková a Lucia Kodríková ochotne porozprávali, o čo ide. „Robili to žiaci v našej škole. Rozmiestnime ich na stromy v okolí školy a budeme sledovať, akí obyvatelia tu zahniezdia,“ povedala Katka. Lucia dodala, že očakávajú dva druhy sýkoriek. Vedeli porozprávať aj o ich živote. Pani učiteľka potvrdila, že búdky hneď po ekojarmoku rozvešajú na stromy. „Je to len časť, čo sme doniesli na jarmok. Máme ich asi 40. Do výroby sa zapojili skoro všetky triedy, niektorí vyrábali v škole, iní s rodičmi,“ povedala učiteľka Božena Kováčiková. Nuž, v Udiči tak majú vďaka ekojarmoku a projektu, ktorý pripravili, vtáčie sídlisko. A to nie také, ako je považskobystrický Rozkvet, ale možno až bratislavskú Petržalku.
Podivuhodná rastlinka
Ľudia, ktorí chcú žiť v harmónii s prírodou, väčšinou holdujú aj zdravému životnému štýlu. A o tom bol projekt žiakov zo Základnej školy Rozkvet. V ich stánku sme našli aj zaujímavú „priesadu rastlinky,“ takzvaný cukrovníček škodlivý. Malá Vaneska Lapuníková ochotne vysvetlila, čo je to za čudo a prečo ten názov. „No v tých guľôčkach, ktoré sú akože jabĺčka, boli cukríky, preto cukrovníček. Škodlivý, lebo každý predsa vie, že cukor škodí na zuby,“ prezradila nám Vaneska udivená, že my takú samozrejmosť nevieme.
Zdravé mňamky
Starší žiaci alebo skôr žiačky zo školy na Rozkvete mali pripravené aj ochutnávky zdravej výživy. „Vo veľkom sú zastúpené hlavne rôzne výrobky zo špaldovej múky, zo zeleniny, ovocia,“ povedala Denisa Piačková. Prezradila tiež, že v škole vyhodnocovali projekt, ktorý priniesol katastrofálne zistenia. „Po vyhodnotení sme urobili aj graf a hrozné je, že až 88 percent detí jedáva fast food, čo je zle. Ide totiž o veľmi nezdravé jedlo a človeku to škodí,“ vysvetlila Denisa.
U nich doma ide vraj na odbyt hlavne veľa zeleniny. „Máme aj záhradku. Je to zdravšie, ak pestujeme, lebo ani to nevieme, aký má pôvod produkt, dopestovaný niekde inde. Či v ňom nie sú nejaké chemické látky,“ zdôvodnila
