Po šampionáte sme sa porozprávali so starostom Košece a pilierom defenzívy Radomírom Brtáňom. „Pôvodne mal byť šampionát vo Francúzsku, ktoré je dejiskom aj ME. Záujem mali aj Poliaci a Česi, ktorí obhajovali titul. Starosta Slavkova Libor Švardala si zobrala akciu na starosť a s pomocou ďalších nadšencov a podporou FAČR usporiadali vynikajúci turnaj. Hralo sa na miestnom atletickom štadióne a záverečné duely boli aj na štadióne Slovácka.
Štartovalo dvanásť tímov z desiatich štátov, Česi a Slováci mali po dva tímy. Náš druhý tím skončil desiaty, my sme vyhrali. Väčšina hráčov bola z okolia Trnavy, okrem mňa náš región reprezentovali František Matušík z Domaniže a primátor Pov. Bystrice Karol Janas.
Hralo sa v troch štvorčlenných skupinách, ďalej išli prví dvaja a dvaja najlepší z tretích miest.
V skupine sme zdolali Slovinsko 13:1, Česko II 7:0 a Poľsko 6:2. Vo štvrťfinále sme zdolali s Chorvátsko 3:0, v semifinále Ukrajinu 2:0 a vo finále Taliansko 3:0.
Nehrajúcim trénerom bol Vladimír Púčik z Ružindola, asistovali mu Jozef Marko a František Klinovský. Vytvorili sme super partiu, spolu nás bolo 25. pri hokejovom systéme striedania si zahral každý. Nominácia sa tvorila na výberovom kempe v Poľnom Kesove, kde sa vykryštalizoval káder. V tíme mal zastúpenie každý kraj. V Novej Bani sme na sústredení nacvičovali najmä štandardky, zamerali sme sa na zohratosť, aby každý vedel, čo má robiť. Prišli nás povzbudiť fanúšikovia zo Slovenska, čo nám tiež pomohlo. Odohral som takmer všetko, pretože mal tréner nominoval do obrany ako stopéra, hoci som väčšinu kariéry odohral ako hrotový útočník. Gól som nedal raz som trafil žrď, ale v semifinále proti Ukrajine som prihral na dôležitý druhý gól. Majstrovstvá nemali iba športový rozmer, išlo aj o utuženie priateľstiev a partnerstiev. Získal som nové kontakty na kolegov nielen z Česka, ale aj Ukrajiny, Chorvátska, Nemecka či Rakúska. Keďže ako obec nemáme oficiálneho partnera, možno to bude niekto zo spomínaných štátov,“ dodal R. Brtáň.
Medzi najlepších strelcov majstrovstiev patril František Matušík. „Aj keď som v počas aktívnej kariéry hrával väčšinou v útoku, tréner mi našiel post na pravej strane obrany, kde som mohol využívať svoju rýchlosť. Napriek tomu, že sme mali najlepšieho strelca celého turnaja, aj mne sa podarilo v základnej skupiny štyrikrát skórovať a v celkovom hodnotení strelcov mi patrila ôsma priečka. Akcia to bola výborná, potešil úspech, ale získanie nových priateľstiev.“
