Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Poznanie regionálnej histórie je dôležité

Rokmi zapadajú prachom spomienky na zážitky, zvyky, ale aj obce, ktoré zanikli. Oprášiť sa ich pokúsil Richard Benech v knihe Ľudová kultúra starej Dubnice. Ako kniha vznikala a čo ňou chcel ukázať? Aj to prezradil autor v rozhovore pre naše noviny.

Knihu symbolicky pokrstil dubnický primátor Jozef Gašparík. Knihu symbolicky pokrstil dubnický primátor Jozef Gašparík. (Zdroj: ARCHÍV RB)

Čo bolo motiváciou k napísaniu tohto diela? 

– Kniha Ľudová kultúra starej Dubnice je výsledkom trinásťročného výskumu v obciach bývalej dubnickej farnosti. Dopracoval som sa k nej systematicky, ale nebol to môj prvotný zámer. Skôr celé dielo vyplynulo z veľkého množstva zozbieraného materiálu a potreby prezentovať Dubnicu nad Váhom ako významné centrum, z ktorého sa šírili kultúrne javy do regiónu. Vďaka zmenám, ktoré začali koncom dvadsiatych rokov minulého storočia, nedostala Dubnica príležitosť stať sa oficiálnou rázovitou, ako to dnes nazývame, obcou Slovenska. Týmto dielom, okrem toho, že zachovávame v písomnej podobe jej ľudovú kultúru, snažíme sa predostrieť čitateľovi argumenty jej významného miesta v regióne. Veď z Dubnice sa šírili napríklad náročné výšivkárske techniky, ktorými je teraz známa práve Trenčianska Teplá.

Zozbierať podklady určite nebolo jednoduché. Nehovoriac o starých fotografiách...

– Informácie uvedené v knihe pochádzajú od najstarších, mnohých už nežijúcich, Starodubničanov, ale aj Lieskovčanov, Prejťanov, Prílesanov, Malo a Veľkokolačínčanov. Nezabudol som ani na potomkov dubnických Bulharov, Rómov. Nakoľko zo židovskej komunity neprežil holokaust nikto, len jedna kolačínska rodina, a tá sa odsťahovala, vychádzal som z historických dokumentov a z rozprávaní pamätníkov. Fotografický materiál poskytli pamäťové inštitúcie, ale hlavným zdrojom boli rodinné archívy.

Pri výskume ste určite natrafili aj na zaujímavé momenty...

– Terénny výskum je dosť časovo, ale aj fyzicky náročná záležitosť. Mnohokrát sa človek stáva pre informátorov priateľom, niekedy až súčasťou rodiny alebo bútľavou vŕbou a dozvie sa informácie, ktoré by mali zostať zabudnuté. Zaujímavý moment bol asi každý, keď som sa dozvedel novú pieseň či zvyk, obrad, ktorý už bol dávno zabudnutý a nezaznamenaný. Táto informácia bola o to cennejšia, keď som sa vrátil o rok alebo neskôr za dotyčným informátorom a nebol nažive. S každým človekom odchádzajú nenahraditeľné informácie o našej minulosti a kultúre. 

Venuje sa podľa vás dostatočná pozornosť regionálnej histórii?

– Myslím, že stále sa robí málo, hlavne v našom regióne preto, aby sa toto bohatstvo zachytilo. Náš región má mnohé problémy v tejto oblasti, ale to je vec kompetentných. V súčasnosti sa všetci zameriavajú na folklórizmus. Aj ten je potrebný, no nie je hlavný. Ale vrátim sa ku zaujímavým momentom. Bol ním každý, pri ktorom sa, dovolím si povedať, dedko alebo babka rozrozprávali o živote a človek zisťuje, že ľudia, mládež, deti sa nemenia, len doba sa mení a ovplyvňuje pomer dobrých a zlých. Piesne, reči, tance boli rovnako rozpustilé ako dnes a ľud sa viac zabával. Dokonca aj v období pôstu na Škaredú stredu či Zelený štvrtok sa zabávali. Na Škaredú stredu robili obchôdzku po domoch – „ťahali klát“, na Zelený štvrtok pálili oheň „Judáša“ a spievali piesne. 

Už ste naznačili, v čom je poznanie aj nedávnej histórie dôležité. Ale predsa, v čom vidíte najväčší prínos tejto prublikácie?

 – Hlavne poznanie časti histórie Dubnice, ktorou je ľudová kultúra. Samozrejme, prínos je pre pedagógov, ktorí do svojich hodín vnášajú aj informácie z regionálnej histórie. Starodubničania a ich potomkovia si v nej nájdu informácie zo života svojich predkov. Zároveň kniha prispieva k poznaniu ľudovej kultúry nášho nepoznaného regiónu.

Nie je to prvá kniha, ktorú ste spracovali. Pripravujete ďalšie?

– Spolupracoval som na viacerých publikáciách či projektoch v oblasti ľudovej kultúry. Jedna z prvých kníh bola monografia obce Lieskovec – stratená dedina. Bola to obec pri Dubnici nad Váhom, ktorá zanikla z dôvodu výstavby závodu. Ale asi etnograficky najvýznamnejší projekt, z ktorého vzišla tiež kniha, ktorá získala aj viacero ocenení, bola Ľudový odev Ilavskej kotliny. Verím, že nie sú to posledné diela. Veľmi rád by som sa venoval obciam v oblasti Pruského, kde sa do súčasnosti zachovali autentické živé javy ľudovej kultúry, ktoré sú jedinečné a neznáme. A úžasné je to, že ani samotní nositelia, ktorí ich realizujú, si neuvedomujú ich jedinečnosť, ktorá je možno hodná zapísania minimálne do Reprezentatívneho zoznamu ľudovej kultúry Slovenska. Veď kto by v súčasnosti dúfal, že jestvuje a kontinuálne funguje mládenecký spolok s funkčnými pravidlami a zvykmi. A tento poklad sa skrýva práve v Bielych Karpatoch. (VÁ)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  3. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  4. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  10. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 470
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 758
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 036
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 482
  5. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 382
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 121
  7. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 328
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 292
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 140
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 931
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

Záujem o mestskú internetovú stránku každoročne rastie

Dubnická samospráva registruje každoročne sa zvyšujúci záujem o svoju internetovú stránku.

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

Premiér Igor Matovič.
Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

Už ste čítali?