ILAVA. „Príbeh našej čerešne je zaujímavý. Kúpili sme si dom aj so starou čerešňou. Ona tá naša čerešňa je poriadna koťuha, robí si z nás doslova srandu. Veľmi sme sa tešili s mojou manželkou, že sa budeme pod ňou cmúľať na prvého mája. Ale v deň D už bola dokonale odkvitnutá, lebo kvitla oveľa skôr. Preto ani veľmi nepomrzla a zarodila aj tento rok,“ hovorí Edo s tým, že nie všade majú po mrazoch tento rok úrodu.
Priznáva síce, že minulý rok to bolo naozaj enormné, lebo ovocie zbierali nie ako čerešne, ale v strapcoch ako hrozno. „Teraz je to slabšie, ale budúci rok to, myslím, bude zase šupa,“ smeje sa Edo.
Zber a čerešňová bio strava
Na oberanie majú mladí manželia tiež svojský spôsob. „Vyložím si manželku na plecia a ona už len trhá a zbiera,“ usmieva sa Edo. Naozaj, spodné konáre už boli dokonale očesané. Čerešničky je vidieť už len vyššie. Edo sa smeje, že doma majú ozajstnú bio čerešňovú stravu. „Niekedy ešte aj označkovanú drozdami.“
Winnetou a svojský kútik pod čerešňou
Na dvore majú manželia aj posedenie pod čerešňou, kde v čase našej návštevy rozvoniavala kávička a čajík. No ešte niečo. Naozaj netradičný kútik. „Posed, totem a dve srnky. Prišli sme k tomu nechtiac. Bol to náš svadobný dar. Totem sme dostali, lebo mňa volali Winnetou, pretože som chrabrý a strašne čestný,“ vysvetľuje Edo s vážnou tvárou. Nechytáme sa, prichádza smiech.
„Medveďa a srnky sme dostali preto, aby sme mali na čo striehnuť z posedu a posed sme dostali preto, aby sme mali kde bývať, pokiaľ si nezrekonštruujeme domček.“ Na bozkávanie pod čerešňou ho však nevyužívajú, lebo ako už odznelo, tá im to nikdy nedopraje, odkvitne predčasne.
