ILAVA. Eda vytiahli do lesa nad Ilavou fotografie kamarátov, ktoré zdieľali na sociálnej sieti. Dlho nechodil a našli aj s manželkou Zdenkou krásne, prvé tohtoročné úlovky. Na druhý deň sa vybral kamarát a mal tiež šťastie. Takže rastú už aj hríby. Mykológ hovorí, že pre niektoré druhy to nie je ani príliš skoro.
A takto čupeli pri sebe prvé tohtoročné úlovky, ktoré našiel Vlado Zajac. (zdroj: VZ)Dlho nechodili a prišlo prekvapenie
Edo Štencl sa vybral do lesa aj s manželkou Zdenkou. „Videl som už, že facebookoví kamaráti majú nejaké úlovky. Tak sme vyrazili aj my,“ hovorí Edo s tým, že kde, to sa nehovorí. „Ale vždy je to zaručene hora, kde je medveď,“ dodáva žartom. To čo našiel minulý rok, sa s prvým tohtoročným úlovkom nedá vraj porovnať ani náhodou. „Sú to naozajstné slovenské hríby. Minulý rok bola u nás na Považí skôr kozáková sezóna,“ hovorí Edo. Krásne úlovky už aj sušia do vianočnej kapustnice. Boli zdravučké, tvrdé. Len sem tam nejaký červík. „Ale trošku mäska musí byť predsa len. Potom to nie je ono. Nebolo ich veľa, jeden velikánsky a dva také, môj a moja a potom ešte dva kozáčiky,“ usmieva sa Edo. Manželka Zdenka hovorí, že sa ani veľmi nenachodili.
A ešte jeden, krásny a zdravý z lesov v okolí Ilavy. (zdroj: EŠ)Bolo ich viac
Viacej už našiel rovnako pri Ilave Vladimír Zajac. „Boli sme už viackrát, ale včera sme prvýkrát našli. Všetko boli krásne zdravé dubáčiky. Vyťahujú sa však už aj suchohríby a muchotrávky červenkasté,“ hovorí pán Zajac. Na hríby chodí už roky. Myslí si, že teraz začali huby rásť trochu v predstihu. „Je to trošku urýchlené, lebo je veľa vlahy a teplo a za dva týždne necelé bude spln. Ten hríby vytiahne už úplne,“ myslí si.
Keď nájde Vlado zajac prvé hríby v roku, musí vraj prebehnúť aj určitý rituál. „Musíte ich pekne ovoňať, poobzerať a porozprávať sa s nimi, pochváliť,“ usmieva sa. To vraj aby sa neurazili. On zobral do košíka len väčšie kusy, tie menšie nechal na mieste. „Boli to ešte také štuplíky. Možno ich zoberiem ja, alebo niekto iný bude mať šťastie,“ dodal.
Povedal, že sú krásne a cenné rady
Úlovky hubárov sme ukázali aj odborníkovi na huby, ktorý pochodil hory krížom krážom a vie o nich veľa. „Sú nádherné,“ pochválil hríby mykológ Jozef Buček. Dodal, že len jeden druh rastie tak skoro v máji, či začiatkom júna a tiež potom ešte v novembri, aj v snehu. „Volá sa hríb sosnový. Ale treba nájsť miesta, kde tieto hríby rastú. Je ich menej a sú vzácnejšie,“ dodáva. Hríb sosnový má rád smrčinové hory.
Jozef Buček ešte prezradil, čo si on za roky hubárčenia všimol a radí, kedy sa treba vybrať na huby. „Na ich rast má vplyv aj mesiac. Vždy som išiel najradšej, keď bol mesiačik v déčku a išiel do splnu. Vtedy začali huby rásť, ale musela byť, samozrejme, aj vlaha a dostatočne teplo,“ hovorí skúsený znalec húb. Dôležité však je aj správanie ľudí. „Keď vyberú hubu a nezatlačia podhubie, zem sa vysúša a huby potom nerastú ako predtým,“ vysvetľuje.
Na Považí pozor, hlavne v jeseni
V našom regióne Považia si však treba dať aj veľký pozor. Ale to až neskôr, na jeseň. Rastie tu vraj takzvaná „svokrina huba“. „Je to najjedovatejšia huba na našej planéte. Je mimoriadne zákerná. Keď totiž zjete akýkoľvek druh jedovatej muchotrávky, tak vám je za tri či štyri hodiny zle na pečeň. Ale keď niekomu uvaríte polievku z tejto huby, ešte 14 dní bude okolo vás dotyčná osoba behať ako srnka. Potom zomrie nečakane na zástavu ľadvín,“ hovorí pán Buček. Dodáva, že ide o jesennú, lupenatú hubu, ktorú si hubári mýlia rýdzikom. „Patrí do rodu pavučinovcov a volá sa pavučinovec plyšový,“ hovorí mykológ.
