POVAŽSKÁ BYSTRICA. Výtvarná činnosť sa pre deti stala komunikačným prostriedkom. Slováci, Česi, Poliaci a Maďari nepracovali v skupinkách podľa národností, vytvárali sa zmiešané skupiny. Spolu vytvorili nádhernú inštaláciu. Medzinárodný projekt tak spojil deti z rôznych miest Európy. Stále pokračuje.
Začali v Pardubiciach
V Pardubiciach sa uskutočnil prvý diel medzinárodného projektu Invázia talentov. „Z každej krajiny bolo po desať detí. Bolo pôsobivé sledovať, ako sa postupne rozvíja spolupráca, rúcajú sa jazykové bariéry,“ hovorí Pavol Baška, vedúci oddelenia kultúry a medzinárodnej spolupráce. Mladí umelci si vďaka workshopu mali možnosť rozvinúť umelecké schopnosti a tiež získali veľa nových kamarátov. Projekt je financovaný Višegrádskym fondom a mestom Belchatow za účasti ostatných partnerských miest. Finále projektu bude v Považskej Bystrici.
Zástupkyňa zo Základnej umeleckej školy I. W. Kráľa v Považskej Bystrici Zuzana Pekarová, ktorá mladých umelcov sprevádzala, hovorí, že výtvarná činnosť sa pre nich stala komunikačným prostriedkom. „Deti boli roztrúsené vo všetkých priestoroch galérie, pred galériou, na námestíčku. A vôbec nie v skupinkách, podľa národností. Kresliarskými a grafickými činnosťami vytvorili jednu nádhernú inštaláciu,“ dodáva Pekarová.
Linoryt, abstrakcia a pestré námestie
Mladí umelci vytvárali linoryt s témou stretnutie a to v abstraktnej podobe. „Pre deti od desať do pätnásť rokov dosť ťažká téma, ale zvládli to bravúrne. Dosť sa aj narobili. Vyrývať museli minimálne dva dni. Do linorytu vstupovali nakoniec tupovaním, čiže dotvárali plagát,“ vysvetlila Pekarová. Po celom námestíčku boli na záver na špagátoch rozvešané ich výtvarné pohľady. Išlo o štyri desiatky prác.
Výpovede detí
Emma Dodeková mala v tom, ako abstraktne znázorní tému stretnutia jasno od prvej chvíle. „Spájala som rôzne tvary do akoby dážďoviek, ktoré sa v strede prelínali. Znázorňovalo to štyri krajiny, ktoré niečo spája,“ hovorí Emma. V skupinke som bola s Poľkou a Češkou. „Teším sa, keď prídu ku nám. Ukážem im Manínsku tiesňavu a Bystrický hrad,“ hovorí Emma.Matej Monošík robil dve čiary, ktoré sú po ceste ku stretnutiu nútené prekonávať rôzne prekážky, hlavne kruhy, ktoré mali rôznu štruktúru. „Malo to symbolizovať ťažkú cestu, ktorá vedie k uskutočneniu stretnutia,“ hovorí Matej. Prezrádza, že s deťmi z iných krajín hrali aj rôzne hry. „V Pardubiciach bolo fakt dobre. Neviem, ako to bude v iných krajinách, ale toto sa mi veľmi páčilo. Naučil som sa aj nejaké maďarské slová, napríklad, ako sa v ich reči povie kohút,“ smeje sa Matej.
Výkresy oživili námestie (zdroj: BERKO)
Zuzana Krivá svoje nápady korigovala. Spočiatku chcela robiť molekuly, ale nakoniec prevládol námet morských rias a ľadovca. „Robila som so Slovenkou a Češkou. Horšie bolo dorozumieť sa s Maďarmi, ale nakoniec sme to v angličtine dali. S Čechmi sme mali takú zábavku. My sme sa učili vyslovovať niektoré ich slová, ktoré nám robia problém a oni zase naše,“ prezradila Zuzka.
