POVAŽSKÁ BYSTRICA. Motocykle zo zbierky Vlastivedného múzea si zapožičali na výstavu vo Vsetíne v Českej republike. Návštevníkom budú k dispozícii celé prázdniny. Pripraviť všetko potrebné pre takýto výlet nebolo ľahké.
Leštili im každú skrutku
Vyexpedovať technické poklady Považia nebolo jednoduché. Bolo ich potrebné poriadne zabezpečiť, aby sa po ceste nepoškodili. Plechoví „miláčikovia“ muzejníkov z Považskej Bystricie ako manet, tatran či pionier potešia určite nejedno oko pamätníka či milovníka techniky, ktorý sa na výstavu vyberie. Na svoj vek vyzerajú, mimochodom, neuveriteľne zachovalo. Starajú sa o ne vzorne celý rok a tiež pred cestou prešli špeciálnou úpravou. Leštili im doslova každú skrutku.
Anna Šujanská z Vlastiveného múzea hovorí, že tak to musí byť, veď nás idú reprezentovať za hranice. „Každý jeden exponát si vyžaduje ešte starostlivejší prístup, ako pri bežnej údržbe. Každý motocykel bol celý rozobraný a vyčistený bol zvlášť každý jeden jeho komponent, aby sa doslova blýskal. Potom prišlo na jeho opätovné poskladanie, zdokumentovanie, označenie a bol pripravený na cestu,“ opisuje Šujanská.
Špeciálny prístup pri príprave na prevoz
Špeciálny prístup si vyžiadala aj príprava prepravy. „Keď vyvážali motocykle z Považských strojární, mala fabrika aj špeciálne autá prispôsobené na ich prevoz s už zabudovanými stojanmi. Motocykle vyšli z výroby, jednoducho ich poukladali a auto odišlo. Ale my takúto možnosť nemáme,“ vysvetľuje Šujanská.
Prepravu preto konzultovali s ľuďmi, ktorí ju zabezpečovali kedysi ale aj s takými, čo prevážajú motocykle na súťaže. Pomohlo, samozrejme, aj múzeum z moravského regiónu a spoločne sa nakoniec podarilo zabezpečiť do kamióna dvanásť špeciálnych stojanov.
Len aby sa v poriadku vrátili
V takomto počte ako minulý týždeň vraj muzejníci motocykle na dlhšiu cestu ešte nepripravovali. „Požičiavali sme tak jeden dva na medzinárodné výstavy. Toto je prvá cesta väčšej skupiny,“ povedala tesne pred cestou, a tak trochu aj s obavami Šujanská. „Prajeme si už len, aby sa nám v poriadku vrátili títo naši miláčikovia späť,“ dodala ešte.
Budú ich strážiť
Oľga Mehešová, kurátorka výstavy z Muzea regionu Valašsko, je šťastná, že sa podarilo zapožičať unikátne exponáty. „Budeme sa o ne starať ako o oko v hlave. Naozaj. Môžete byť na Považí pokojní,“ sľubuje.
Prišiel pozrieť svoju červenú krásavicu
Popri závodných tatranoch putovalo na Moravu aj niekoľko manetov či viacero typov jawy, a to typ ľudovo nazývaný pařez alebo pník aj pionier, ale aj iné motocykle. Pri nakladaní motocyklov sme zastihli aj jedného z jazdcov, ktorý absolvoval na tatrane nejednu súťaž, Jána Kociana z Milochova. „Jazdil som na nich asi sedem rokov. Konkrétne na tejto červenej, ktorú teraz dávajú do stojana,“ povedal Ján Kocian s tým, že sa jej čosi aj načistil.
Sledoval veľmi pozorne, ako robili chlapi jej zabezpečenie pred cestou. „Keby spadla, nebolo by to dobré. No moja závodná a tiež ostatné motorečky si zaslúžia, že ich posielajú takto na výlet,“ dodal ešte.
Na otváranie výstavy do Vsetína by sa rád dostal aj pán Kocian. Stretnúť by sa tu mal s kamarátom, jazdcom z Čiech. Mnohé zvučné mená motocyklových jazdcov zo Slovenska i Čiech, žiaľ, podľa podľa neho už odchádzajú. Ide preto o vzácnu príležitosť.
Unikát
Zbierka motocyklov Vlastivedného múzea je unikátom. „Máme chronologicky zachytené jednotlivé motocykle, ktoré sa vyrábali v Považských strojárňach tu v meste, ale aj v pobočných závodoch. Chceli sme zachrániť dedičstvo technického charakteru, ktorým by sa mohlo mesto pochváliť,“ vysvetľuje Šujanská. Zbierka reprezentuje um a šikovnosť ľudí, ktorí pracovali vo fabrike.
Cesta za prvým tatranom
Pri zbere a hľadaní exponátov zažívali všelijaké situácie. Zaujímavá sa vyskytla napríklad pri získavaní prvého tatrana do zbierky. Jazdci, ktorí majú tatrany, tí si ich väčšinou nepustia, lebo je to ich srdcová záležitosť, čo aj chápem. Nasmerovali ma však, aby som sa z Považskej Bystrice dostala cez Moravu, Čechy až do Viedne. Lebo motocykle putovali často aj do zahraničia. Nakoniec som predsa len skončila v Trenčíne,“ spomína si Šujanská.
Dodáva, že tu bol jeden pán, ktorý si chcel zakladať vlastné múzeum a rekonštruoval staré tatrany. „Komunikácia bola spočiatku veľmi náročná a ťažká. Telefonický rozhovor sme nikdy nedokončili. Vždy ma zrušil s tým, že to jednoducho nedá. Až po viacerých pokusoch, osobných návštevách a prehováraní sa dal prehovoriť a prvý tatran sme nakoniec získali,“ hovorí pracovníčka múzea s tým, že gro motocyklového dedičstva fabriky, ktorá je už dnes minulosťou, sa zachrániť podarilo. Našťastie.
