VRŠATEC. Skaly už pomaličky strácajú tmavý nádych, mesiac nad nimi je však stále dosť výrazný. Deň sa ešte len zobúdza. Údolie aj dedina pod Vršatcom je stále v tme. Na chodníku po lúke kráčajú ľudia. Jeden sleduje terén ďalekohľadom. Ochranári sa sem skoro ráno vydávajú v týchto dňoch ešte pred svitaním, aby zabezpečili ochranu vzácneho motýľa – jasoňa červenookého.
Najstráženejšie a najvzácnejšie miesto
Drahomír Stano, riaditeľ CHKO Biele Karpaty, hovorí, že na Vršatci, inak nazývanom aj korunou Bielych Karpát, sú teraz každý deň. „Momentálne je to najstráženejšie a najvzácnejšie miesto Bielych Karpát. Dôvodom je populácia zaujímavého, cenného a pomerne známeho motýľa jasoňa červenookého, ktorý tu má jednu z posledných celistvých a silných slovenských populácií,“ vysvetľuje Stano.
Výrazne ubúda
Ide o jedného z najväčších denných motýľov na Slovensku, ktorý sa stal aj predmetom zberateľskej vášne. Jeho stavy však nedecimuje len toto. „Tiež nestarostlivosť, nehospodárenie, teda ľudská nečinnosť zapríčiňuje, že na Slovensku tento motýľ výrazne ubúda. Jeho populácie sa zmenšujú, nekomunikujú spolu. Dochádza aj ku genetickému znehodnocovaniu. Toto všetko vedie k postupnému vymieraniu,“ hovorí Stano.
Katarína Rajcová, pracovníčka pre environmentálnu výchovu z CHKO Biele Karpaty dodáva, že existuje vzácna previazanosť motýľov s ľuďmi a tiež viazanosť týchto živočíchov na lokality, ktoré sú závislé od ľudskej činnosti.
„Keď sa lúka, ktorá bola lúkou, nekosí a zarastá krovinami, motýľ prichádza o vhodné prostredie pre svoj život. Alebo, ak okolie skál nespásajú kozy. Tiež v blízkosti stredovekého hradu vždy bolo všetko vyrúbané, lebo ľudia potrebovali drevo a výhľad zo strategických dôvodov. V takýchto lokalitách vyčistených od porastov drevín a krov nachádzali jasone vhodné podmienky,“ vysvetľuje Rajcová.
Zberači
Vršatec navštevujú momentálne ochranári denne hlavne kvôli zberačom. „Sú schopní zdecimovať populáciu za jeden – dva večery alebo rána. Práve vtedy, keď nie sú motýle schopné lietať sa zberajú najlepšie. Preto sú tu naši strážcovia momentálne teraz každé skoré ráno a až do tmy, aby sme tomuto zabránili,“ vysvetľuje Drahomír Stano.
Dodáva, že ak sa toto stane, jedinci, ktorí prežijú, sa len ťažko zmobilizujú, aby dokázali posilniť vyzbieranú populáciu.
Poklad
Pre Biele Karpaty sú jasone, ale aj iné druhy motýľov pokladom, je to pre ne charakteristické spolu s orchideami či ovocím. „Hlavne sú takzvaným dáždnikovým druhom, ktorý ukazuje narušenosť, prípadne nenarušenosť prostredia. Dáždnikový druh je ten, ktorý je na vrchole pyramídy. Je ľahko preukázateľný, netreba robiť veľké výskumy a keď voľným okom vidíme, že tu jasoň je, znamená to, že lokalita je po ekologickej stránke vcelku v poriadku,“ hovorí Stano. V lužných lesoch, v Tatrách alebo pri rybníkoch či inde môže byť dáždnikový druh zase niečo iné. „Sú to vlastne druhy charakteristické pre danú oblasť, ktoré odchádzajú prvé, ak sa niečo naruší,“ dodáva ochranár.
Pozorovanie
Roman Hromník je člen Stráže prírody. Jeho úlohou je dozerať na dodržiavanie zákona o prírode. „Aby sa ľudia nepohybovali svojvoľne v prírodnej rezervácii s vysokým stupňom ochrany. Dohliadam aj na to, aby nevznikali škody na motýľoch, teda dávam pozor na zberačov motýľov, aby ich nelovili a neodnášali ich,“ opisuje svoju činnosť Roman.
Dodáva, že má štyri stanovištia, z ktorých dobre vidieť oblasti, ktoré stráži. Sleduje ich a keď zaregistrujú nejaký pohyb, pozoruje danú osobu, čo robí, ako sa správa, všetko zadokumentuje fotoaparátom a dáva dobrý pozor, ktorým smerom osoba ide.
„Dole na ceste sa ju potom snažíme zadržať a skontrolovať. V prípade, ak ide o nejaký priestupok, je v našej právomoci zasiahnuť, čo riešime dohovorom alebo pokutou. V prípade, ak sa ukáže, že osoba má nejaké chránené jedince, môže sa už jednať o trestný čin a vtedy je našou úlohou osobu zadržať a odovzdať polícii,“ hovorí Roman.
Skoro vstávať mu už neprekáža
Motýle stráži od predminulého piatku, a to skoro ráno a neskoro večer. „Predtým sme mali asi týždeň voľno a asi mesiac sme monitorovali lokalitu kvôli húseniciam. Zistil som, že sa dá zvyknúť aj na veľmi skoré ranné vstávanie, už mi to nerobí problém,“ usmieva sa Roman. Vstáva ráno o tretej a už pred štvrtou ráno je na mieste. Strážca dodáva, že ani turisti väčšinou nevenujú pozornosť tomu, že ide o územie s vysokým stupňom ochrany prírody, prehliadajú tabuľky a pohybujú sa aj tam, kde by nemali. „Ale toto nie je pre prírodu momentálne až také škodlivé. V čase vývoja húseníc, mohol, samozrejme, aj pohyb mimo chodníkov dosť škodiť, lebo sa ničili jednak húsenice, ale aj rastliny na ktorých žijú,“ vysvetľuje Roman.
Chodilo tu aj vtedy dvadsať strážcov na striedačku v spolupráci s políciou, miestnymi obyvateľmi a ľuďmi, ktorých táto téma zaujíma. Na pozorovanie majú ochranári techniku a v kritických miestach aj fotopasce, z ktorých príde informácia, ak sa tu nachádza nejaká osoba a až v takomto prípade vyrážajú na miesto.
Písanie na krídla
Ochranári zachraňujú motýle aj tak, že píšu na ich krídla značky špeciálnou fixkou. Ide o kombinácie čísiel a písmen, ktoré si zapíšu do evidencie. Podľa týchto záznamov zisťujú, koľko je jedincov, koľko z toho samičiek a samčekov, a tiež si overujú, či dokážu preletieť z jednej lokality do druhej.
Značkovanie má aj ďalší význam. Tým, že majú motýle popísané krídla, stávajú sa zberateľský bezcenné.
