Článok pokračuje pod video reklamou
ILAVA. V sobotu bude spomienka na nespravodlivo väznených komunistickým režimom vo väznici v Ilave. Organizuje ju Konfederácia politických väzňov Slovenska a Gréckokatolícka farnosť sv. Cyrila a Metoda v Trenčíne. Spomienka sa uskutoční pri príležitosti 40. výročia úmrtia blahoslaveného mučeníka biskupa Vasiľa Hopku (21. 4. 1904 Hrabské - 23. 7. 1976 Prešov), ktorý bol tiež väznený v Ilave.
Program sa začne o 9:30 gréckokatolíckou svätou liturgiou vo Farskom kostole Všetkých svätých, ktorej hlavným slúžiteľom bude cirkevný historik Peter Borza. Nasledovať bude pietna spomienka a panychída pri pamätných tabuliach obetí komunistického režimu pred väznicou a program bude ukončený prehliadkou podzemia kostola a väzenských exponátov Mestského múzea v
Hopko sa narodil 21. apríla 1904 v obci Hrabské v okrese Bardejov. Angažoval sa v prospech vysťahovalcov. Na vlastnej koži pocítil, aké dôsledky môže mať odchod za robotou za veľkú mláku. Vyrastal prakticky bez rodičov. Keď mal jeden rok, otca mu zabil blesk pri zvonení v kostolnej veži v rodnom Hrabskom. Matka sa ocitla v ťažkej finančnej situácii, štvorročného syna a dcéru Máriu zverila rodičom a odišla do Ameriky za prácou. Vasiľa si neskôr zobral do rodiny matkin brat Demeter Petrenko, ktorý bol gréckokatolíckym kňazom v Oľšavici a Blažove. Vasiľ vstúpil do kňazského seminára v Prešove. Po dvoch rokoch ho povolali na základnú vojenskú službu do Prahy, kde si ho všimol vládny reprezentant Podkarpatskej Rusi Ján Párkányi. Hopko tu v krátkom čase založil farnosť sv. Klementa. Vďaka jeho horlivosti pražský arcibiskup František Kordač natrvalo prepustil gréckokatolíkom chrám sv. Klementa v centre Prahy, Hopko sa stal prvým správcom tejto farnosti. Počas svojej pastoračnej činnosti v Prahe vstúpil do Spolku sv. Rafaela, ktorý sa angažoval pri ochrane vysťahovalcov. Navštívil českú a slovenskú emigráciu vo Francúzsku. Viedol misie pre Čechov na Volyni a pre Slovákov v Juhoslávii. V Prahe sa po 24 rokoch stretol so svojou matkou, ktorá sa vrátila do vlasti a začala sa mu starať o domácnosť.
Od roku 1936 pôsobil v Prešove, kde bol vymenovaný za pomocného biskupa a stal sa pravou rukou biskupa Petra Pavla Gojdiča. V tomto období tiež publikoval časopisecky aj knižne. V 1950 roku odmietol nútené splynutie s pravoslávnou cirkvou a tu sa jeho osud začal podobať Gojdičovmu. Bol odsúdený na 15 rokov väzenia. Trest si odpykal v Ilave, Leopoldove a Valdiciach. Po politických zmenách sa vrátil do Prešova, kde bol v roku 1969 vymenovaný za svätiaceho biskupa Prešovskej eparchie. Zomrel vo veku 72 rokov 23. júla 1976. Pochovaný je v bočnej kaplnke sv. Kríža v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. v roku 2003 počas poslednej návštevy Slovenska.
