Sobota, 18. november, 2017 | Meniny má Eugen
Pridajte si svoje mesto

Predviedli ako sa chodilo na bačovy aj všeličo iné

V Papradne sa spomínalo na život dediny počas leta. Ako sa chodilo na bačovy, tiež na magické zvyky spojené s čarovnou jánskou nocou, či, ako sa v Papradne hovorí, na dzeľeňje uherék.

Výjavy z bačova.(Zdroj: DP)

PAPRADNO. Na štvrtom ročníku folklórneho festivalu V srdci Javorníkvo v Papradne sa pripomínali zvyky a spevy, ktoré zneli v dolinách Javorníkov na svätého Jána. Sprievodné slovo pripravili členovia folklórnej skupiny Podžiaran. Živé spomienky, ako to bývalo na dedine počas leta, potom predviedli spolu s detskou folklórnou skupinou Podžiaranček.

Do vienka melódií, ktoré sa niesli po kopcoch nad dedinami počas leta, prispeli aj folklórne skupiny – Bukoviny z Brvnišťa a Manínec z Podmanína. Tiež spevácka skupina Hatňanka z Hatného. Hosťom programu bol folklórny súbor Stavbár zo Žiliny.

Prečo sa chodilo vyššie nad dedinu?

V Papradne sa hovorievalo – Čo je v ľece zeľené, to je v zime zedzené. S tým potom súviselo, čo robili ľudia počas leta.

Útržky z toho, ako to vyzeralo v ich dedine, ale aj inde pod Javorníkmi v minulosti, predviedli počas festivalu V srdci Javorníkvo folklórne skupiny Podžiaran a Podžiaranček z Papradna. „Každá rodzina musila na zimu nachystac forotu,“ vysvetľuje Lenka Jandušíková, umelecká vedúca Podžiaranu. Dodáva, že aby tráva na lúkach kolo dediny vyrástla a role mohli obrobiť, vyhnali statok vyššie do hôr, kde ho pásli od jari až do jesene. „Chodziľi sme bačovac,“ spresňuje Lenka.

Bačovy boli roztrúsené chalupy, jednotlivo aj po skupinách po celých horách, kde bola voda a ľudia tu usadzovali. Postavili si drevenú chalupu, v ktorej bola pod jednou strechou maštaľ aj izba pre ľudí. Niektoré bačovy mali vedľa izby ešte komôrku a tesne pri chalupe malé chlievy pre prasa alebo kozu. Na bačovoch bývali najčastejšie dievky. To však záležalo aj od toho, koľko kto mal v dedine rolí. „Jak málo, tak bačovala celá rodzina,“ hovorí Lenka.

Jánske ohne a mágia

Na bačovoch oslavovali ľudia aj svätého Jána. Verili, že noc z 23. na 24. júna mala veľkú moc. Bolo si ju treba uctiť. Na zakvitnutých lúkach, plných svätojánskych mušiek, sa poschádzali večer mládenci a dievčence z bačovov, keď všetko porobili a pripravili na druhý deň, aby oslávili jánsku noc.

Všetko, čo súviselo s Jánom, bolo silno magické. Aj vatra. „Verili, že svätojánsky oheň má zvláštnu moc. Kto ho preskočil, do roka nemala k nemu prístup smrť, ale kto do neho spadol, v ten rok ho stihli nešťastia, ba mohol aj zomrieť,“ vysvetľuje Lenka Jandušíková. Pri vatre mladí ľudia výskajúc a ujúkajúc vysoko vyhadzovali horiace patyky a prekrikovali sa navzájom.

Dievky čarovali s bylinkami

Večer pred Jánom chodili dievčence na zelinky. Najprv nabrali trávy pre kravy. „Margeta sa volala a babje rúcho,“ spresňuje Lenka. Dodáva, že preto, aby mali kravy dobré mlieko a „čašké“ maslo. Potom z kvetov uvili vence, aby ich vyhadzovali na strechu a takto si pričarovali osud. Počítali za koľko rokov sa majú vydať, podľa toho na koľkej „šiare“ (rade) sa veniec zastavil. Keď venček spadol na zem, dievča sa do roka nevydalo.

 Lenka Jandušíková tiež spomína, že sa čarovalo aj ráno. Vtedy hľadali, čo v zelinkách nájdu. Keď zelenú chrobač, bude chorá, keď živého mravčeka, vydá sa do roka. No a nič znamenalo, že zostane dievča na ocot.

Zvykov a magických úkonov, ktorým ľudia verili, bolo, samozrejme, viac. „To, čo sa na slávnostiach spomínalo, mám z rozhovorov a zápisov od Margity Bulíkovej, Karolíny Kopúnikovej a Iza Mikudíka,“ hovorí Lenka s tým, že im to veľmi pomohlo pri zostavovaní pásma o jánskych zvykoch.

Obrazy z bačova a leta v dedinách pod Javorníkmi, ktorú v kolotoči piesní, spevov, tancov a prekáračiek predviedli členovia Podžiaranu aj deti z Podžiarančeka, navodili nostalgickú letnú náladu. Zaujímavé bolo napríklad delenie nasušeného sena z lúk, ktoré ľudia spoločne kosili. Volali to dzeľeňje uherék. Malo veru prísne pravidlá, starostlivo a spravodlivo sa posudzovalo, aby nikto neprišiel skrátka.

Stáva sa nadregionálnou

Dana Mahútová z Považského osvetového strediska v Považskej Bystrici hovorí, že chodenie na bačov je typické pre Javorníky. Špeciálne predviedli pásmo o zvykosloví, ktorého súčasťou bolo aj chodenie na bačovy, folkloristi z Papradna na medzinárodnom folklórnom festivale v Myjave. Vynikajúco reprezentovali spolu s folkloristami z jasenickej Dúbravy, hvozdnického Javorníčka, Praznovanky, trombitášmi Javorníka z Lúk a považskobystrického Považanu náš región. „Bolo to úžasné a pásmo sa veľmi páčilo,“ hovorí Mahútová. Aj tam, mimo doliny, zaznievalo miestne nárečie, a to nielen v piesňach či rozhovoroch na javisku, ale aj pri sprievodnom slove, tak to bolo veľmi pôsobivé.

Aj projekt V srdci Javorníkvo, ktorý začalo v spolupráci s folkloristami a obcou realizovať Považské osvetové stredisko pred štyrmi rokmi, získava podľa Mahútovej pomaly, ale isto, nadregionálny význam.

 


Riešime za Vás

Považská Bystrica

Kosenie

V riešení
Považská Bystrica

Ohrozovanie chodcov automobilmi

V riešení
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Našli jasnú stopu po lúpežnom rytierovi

Pri opravách v severnom obytnom krídle Bystrického hradu narazili chlapi, ktorí sa venujú záchrane pamiatky, na ďalšie prekvapenie. Tých má hrad, ktorý prešiel opakovanými prestavbami, naozaj veľa.

Nevie už kam ísť, aby netrpel. Pomôcť chcú divadelníci

Stovky európskych divadiel otvárajú počas Noci divadiel svoje brány. Na Slovensku už po ôsmy raz. Hrať sa bude prvýkrát aj v Považskej Bystrici. Pódiá ožijú aj kvôli malému Šimonkovi.

Futbalový program v sobotu

Prehľad zápasov na sobotu 18. novembra

Na Noc divadiel sa hrá prvýkrát aj v Považskej Bystrici

Na Noc divadiel sa po prvýkrát hrá aj v Považskej Bystrici. Zatiaľ sa predstavili detské divadlá. Od šiestej až do večera po desiatej budú hrať divadlá dospelých. Hrá sa aj pre pomoc malému Šimonkovi.

Kuriózna nehoda

Ani pri cúvaní do vlastného dvora si nemôže byť vodič istý. Auto má poškodené, ale nie z vlastnej viny.

Blízke regióny

Podľa poslancov začala župa zasadať s porušením zákona

Podľa poslanca Juraja Smatanu neprešla povinná, minimálne 10 dňová lehota od oznámenia termínu a programu zasadnutia poslancom. Župan Jaroslav Baška obvinenie odmieta, tvrdí, že išlo o ustanovujúce zastupiteľstvo, ktoré musí podľa zákona zvolať 30 dní od volieb.

Bývalú ekonómku odsúdili, škola od nej zrejme veľa peňazí nedostane

Za obzvlášť závažný zločin sprenevery odsúdili 61-ročnú bývalú účtovníčku Základnej školy Dolinský Potok v Kysuckom Novom Meste na nepodmienečný trest odňatia slobody šesť rokov a osem mesiacov.

Horolezec Peter Hámor: Každá osemtisícovka je posvätná. Je to sídlo bohov

Jednou z najväčších hviezd 12. ročníka festivalu HoryZonty bol horolezec Peter Hámor. Muž, ktorý v Himalájach zdolal všetky osemtisícové vrcholy.

Dve budovy v areáli Old Heroldu nahradí predajňa

Dve budovy na Bratislavskej ulici neboli pamiatkovo chránené, nahradí ich predajňa.

November 1989 v Trenčíne: Čo hovorili pamätníci a čo písali Trenčianske noviny?

Ako si spomínajú na trenčianske protestné zhromaždenia proti totalitnému režimu v novembri 1989 jeho priami aktéri? Čo písali v novembrových dňoch Trenčianske noviny?

Všetky správy

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

Život s Teslou X nie je jednoduchý. Majiteľ chodí do servisu každý mesiac

Fanúšik otvorene porozprával o všetkých problémoch s autom, v servise bol už 25-krát.

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

Žasneme nad tým, ako sa na Slovensku v radoch stúpencov opozície znížili nároky.

Pracujú a nestíhajú piť. Dedina roka má len jednu krčmu

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.

Kam vyraziť