Pondelok, 23. júl, 2018 | Meniny má Oľga

Predviedli ako sa chodilo na bačovy aj všeličo iné

V Papradne sa spomínalo na život dediny počas leta. Ako sa chodilo na bačovy, tiež na magické zvyky spojené s čarovnou jánskou nocou, či, ako sa v Papradne hovorí, na dzeľeňje uherék.

Výjavy z bačova.(Zdroj: DP)

PAPRADNO. Na štvrtom ročníku folklórneho festivalu V srdci Javorníkvo v Papradne sa pripomínali zvyky a spevy, ktoré zneli v dolinách Javorníkov na svätého Jána. Sprievodné slovo pripravili členovia folklórnej skupiny Podžiaran. Živé spomienky, ako to bývalo na dedine počas leta, potom predviedli spolu s detskou folklórnou skupinou Podžiaranček.

Do vienka melódií, ktoré sa niesli po kopcoch nad dedinami počas leta, prispeli aj folklórne skupiny – Bukoviny z Brvnišťa a Manínec z Podmanína. Tiež spevácka skupina Hatňanka z Hatného. Hosťom programu bol folklórny súbor Stavbár zo Žiliny.

Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo sa chodilo vyššie nad dedinu?

V Papradne sa hovorievalo – Čo je v ľece zeľené, to je v zime zedzené. S tým potom súviselo, čo robili ľudia počas leta.

Útržky z toho, ako to vyzeralo v ich dedine, ale aj inde pod Javorníkmi v minulosti, predviedli počas festivalu V srdci Javorníkvo folklórne skupiny Podžiaran a Podžiaranček z Papradna. „Každá rodzina musila na zimu nachystac forotu,“ vysvetľuje Lenka Jandušíková, umelecká vedúca Podžiaranu. Dodáva, že aby tráva na lúkach kolo dediny vyrástla a role mohli obrobiť, vyhnali statok vyššie do hôr, kde ho pásli od jari až do jesene. „Chodziľi sme bačovac,“ spresňuje Lenka.

Bačovy boli roztrúsené chalupy, jednotlivo aj po skupinách po celých horách, kde bola voda a ľudia tu usadzovali. Postavili si drevenú chalupu, v ktorej bola pod jednou strechou maštaľ aj izba pre ľudí. Niektoré bačovy mali vedľa izby ešte komôrku a tesne pri chalupe malé chlievy pre prasa alebo kozu. Na bačovoch bývali najčastejšie dievky. To však záležalo aj od toho, koľko kto mal v dedine rolí. „Jak málo, tak bačovala celá rodzina,“ hovorí Lenka.

Jánske ohne a mágia

Na bačovoch oslavovali ľudia aj svätého Jána. Verili, že noc z 23. na 24. júna mala veľkú moc. Bolo si ju treba uctiť. Na zakvitnutých lúkach, plných svätojánskych mušiek, sa poschádzali večer mládenci a dievčence z bačovov, keď všetko porobili a pripravili na druhý deň, aby oslávili jánsku noc.

Všetko, čo súviselo s Jánom, bolo silno magické. Aj vatra. „Verili, že svätojánsky oheň má zvláštnu moc. Kto ho preskočil, do roka nemala k nemu prístup smrť, ale kto do neho spadol, v ten rok ho stihli nešťastia, ba mohol aj zomrieť,“ vysvetľuje Lenka Jandušíková. Pri vatre mladí ľudia výskajúc a ujúkajúc vysoko vyhadzovali horiace patyky a prekrikovali sa navzájom.

Dievky čarovali s bylinkami

Večer pred Jánom chodili dievčence na zelinky. Najprv nabrali trávy pre kravy. „Margeta sa volala a babje rúcho,“ spresňuje Lenka. Dodáva, že preto, aby mali kravy dobré mlieko a „čašké“ maslo. Potom z kvetov uvili vence, aby ich vyhadzovali na strechu a takto si pričarovali osud. Počítali za koľko rokov sa majú vydať, podľa toho na koľkej „šiare“ (rade) sa veniec zastavil. Keď venček spadol na zem, dievča sa do roka nevydalo.

 Lenka Jandušíková tiež spomína, že sa čarovalo aj ráno. Vtedy hľadali, čo v zelinkách nájdu. Keď zelenú chrobač, bude chorá, keď živého mravčeka, vydá sa do roka. No a nič znamenalo, že zostane dievča na ocot.

Zvykov a magických úkonov, ktorým ľudia verili, bolo, samozrejme, viac. „To, čo sa na slávnostiach spomínalo, mám z rozhovorov a zápisov od Margity Bulíkovej, Karolíny Kopúnikovej a Iza Mikudíka,“ hovorí Lenka s tým, že im to veľmi pomohlo pri zostavovaní pásma o jánskych zvykoch.

Obrazy z bačova a leta v dedinách pod Javorníkmi, ktorú v kolotoči piesní, spevov, tancov a prekáračiek predviedli členovia Podžiaranu aj deti z Podžiarančeka, navodili nostalgickú letnú náladu. Zaujímavé bolo napríklad delenie nasušeného sena z lúk, ktoré ľudia spoločne kosili. Volali to dzeľeňje uherék. Malo veru prísne pravidlá, starostlivo a spravodlivo sa posudzovalo, aby nikto neprišiel skrátka.

Stáva sa nadregionálnou

Dana Mahútová z Považského osvetového strediska v Považskej Bystrici hovorí, že chodenie na bačov je typické pre Javorníky. Špeciálne predviedli pásmo o zvykosloví, ktorého súčasťou bolo aj chodenie na bačovy, folkloristi z Papradna na medzinárodnom folklórnom festivale v Myjave. Vynikajúco reprezentovali spolu s folkloristami z jasenickej Dúbravy, hvozdnického Javorníčka, Praznovanky, trombitášmi Javorníka z Lúk a považskobystrického Považanu náš región. „Bolo to úžasné a pásmo sa veľmi páčilo,“ hovorí Mahútová. Aj tam, mimo doliny, zaznievalo miestne nárečie, a to nielen v piesňach či rozhovoroch na javisku, ale aj pri sprievodnom slove, tak to bolo veľmi pôsobivé.

Aj projekt V srdci Javorníkvo, ktorý začalo v spolupráci s folkloristami a obcou realizovať Považské osvetové stredisko pred štyrmi rokmi, získava podľa Mahútovej pomaly, ale isto, nadregionálny význam.

 

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. S dobrým pivom leto chutí
  2. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  3. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  4. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  5. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  6. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  7. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  8. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  1. Spomaľovači internetu v mobile – 5 tipov ako s nimi zatočíte
  2. Create your own map in a new museum
  3. Ako bojovať proti plesniam v interiéri
  4. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  5. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  6. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  7. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  8. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  9. S dobrým pivom leto chutí
  10. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 26 520
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 25 188
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 21 886
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 11 514
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 8 445
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 756
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 905
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 370
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 123
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 873

Hlavné správy z MY Považská

V troch zariadeniach patriacich kraju pribudli výťahy

Kraj do výťahov investoval viac ako 200-tisíc eur

Turnaj v Prejte vyhrali futbalisti z Kameničian

Prejta usporiadala medzinárodný futbalový turnaj.

O čom píšeme v novinách?

Aktuálne informácie z okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava nájdete každý týždeň vo vašom týždenníku MY Noviny stredného Považia (OBZOR).

Predali budovu materskej školy, chcú detské ihrisko. Pribudnúť by mali aj byty

Vo verejnej súťaži predali budovu, kde bola v minulosti materská škola. Už dlhšie neplnila svoj účel.

Ženy vychytali do sveta, majú veľa starých mládencov

Na dedinách ľudia veľa pracovných príležitostí nemajú. Mnohí sa sťahujú do miest alebo odchádzajú do zahraničia. Úbytok ľudí pociťujú najmä koncové obce v podhorských oblastiach.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Zemianskych Kostoľanoch sa zrazil vlak s nákladiakom

Vo vlaku bolo takmer šesťdesiat cestujúcich.

Na Oravskej priehrade pribudne ostrov, postavia ho pre vtáky

Ostrov vybuduje Chránená krajinná oblasť Horná Orava a bude slúžiť ako útočište pre vtáky. Nemajú kde hniezdiť.

Mladý vodič narazil autom do stromu

Leteckí záchranári zasahovali pri nehode 21-ročného vodiča.

Vybrali SME

Už ste čítali?