Streda, 27. september, 2017 | Meniny má Cyprián
Pridajte si svoje mesto

Predviedli ako sa chodilo na bačovy aj všeličo iné

V Papradne sa spomínalo na život dediny počas leta. Ako sa chodilo na bačovy, tiež na magické zvyky spojené s čarovnou jánskou nocou, či, ako sa v Papradne hovorí, na dzeľeňje uherék.

Výjavy z bačova.(Zdroj: DP)

PAPRADNO. Na štvrtom ročníku folklórneho festivalu V srdci Javorníkvo v Papradne sa pripomínali zvyky a spevy, ktoré zneli v dolinách Javorníkov na svätého Jána. Sprievodné slovo pripravili členovia folklórnej skupiny Podžiaran. Živé spomienky, ako to bývalo na dedine počas leta, potom predviedli spolu s detskou folklórnou skupinou Podžiaranček.

Do vienka melódií, ktoré sa niesli po kopcoch nad dedinami počas leta, prispeli aj folklórne skupiny – Bukoviny z Brvnišťa a Manínec z Podmanína. Tiež spevácka skupina Hatňanka z Hatného. Hosťom programu bol folklórny súbor Stavbár zo Žiliny.

Prečo sa chodilo vyššie nad dedinu?

V Papradne sa hovorievalo – Čo je v ľece zeľené, to je v zime zedzené. S tým potom súviselo, čo robili ľudia počas leta.

Útržky z toho, ako to vyzeralo v ich dedine, ale aj inde pod Javorníkmi v minulosti, predviedli počas festivalu V srdci Javorníkvo folklórne skupiny Podžiaran a Podžiaranček z Papradna. „Každá rodzina musila na zimu nachystac forotu,“ vysvetľuje Lenka Jandušíková, umelecká vedúca Podžiaranu. Dodáva, že aby tráva na lúkach kolo dediny vyrástla a role mohli obrobiť, vyhnali statok vyššie do hôr, kde ho pásli od jari až do jesene. „Chodziľi sme bačovac,“ spresňuje Lenka.

Bačovy boli roztrúsené chalupy, jednotlivo aj po skupinách po celých horách, kde bola voda a ľudia tu usadzovali. Postavili si drevenú chalupu, v ktorej bola pod jednou strechou maštaľ aj izba pre ľudí. Niektoré bačovy mali vedľa izby ešte komôrku a tesne pri chalupe malé chlievy pre prasa alebo kozu. Na bačovoch bývali najčastejšie dievky. To však záležalo aj od toho, koľko kto mal v dedine rolí. „Jak málo, tak bačovala celá rodzina,“ hovorí Lenka.

Jánske ohne a mágia

Na bačovoch oslavovali ľudia aj svätého Jána. Verili, že noc z 23. na 24. júna mala veľkú moc. Bolo si ju treba uctiť. Na zakvitnutých lúkach, plných svätojánskych mušiek, sa poschádzali večer mládenci a dievčence z bačovov, keď všetko porobili a pripravili na druhý deň, aby oslávili jánsku noc.

Všetko, čo súviselo s Jánom, bolo silno magické. Aj vatra. „Verili, že svätojánsky oheň má zvláštnu moc. Kto ho preskočil, do roka nemala k nemu prístup smrť, ale kto do neho spadol, v ten rok ho stihli nešťastia, ba mohol aj zomrieť,“ vysvetľuje Lenka Jandušíková. Pri vatre mladí ľudia výskajúc a ujúkajúc vysoko vyhadzovali horiace patyky a prekrikovali sa navzájom.

Dievky čarovali s bylinkami

Večer pred Jánom chodili dievčence na zelinky. Najprv nabrali trávy pre kravy. „Margeta sa volala a babje rúcho,“ spresňuje Lenka. Dodáva, že preto, aby mali kravy dobré mlieko a „čašké“ maslo. Potom z kvetov uvili vence, aby ich vyhadzovali na strechu a takto si pričarovali osud. Počítali za koľko rokov sa majú vydať, podľa toho na koľkej „šiare“ (rade) sa veniec zastavil. Keď venček spadol na zem, dievča sa do roka nevydalo.

 Lenka Jandušíková tiež spomína, že sa čarovalo aj ráno. Vtedy hľadali, čo v zelinkách nájdu. Keď zelenú chrobač, bude chorá, keď živého mravčeka, vydá sa do roka. No a nič znamenalo, že zostane dievča na ocot.

Zvykov a magických úkonov, ktorým ľudia verili, bolo, samozrejme, viac. „To, čo sa na slávnostiach spomínalo, mám z rozhovorov a zápisov od Margity Bulíkovej, Karolíny Kopúnikovej a Iza Mikudíka,“ hovorí Lenka s tým, že im to veľmi pomohlo pri zostavovaní pásma o jánskych zvykoch.

Obrazy z bačova a leta v dedinách pod Javorníkmi, ktorú v kolotoči piesní, spevov, tancov a prekáračiek predviedli členovia Podžiaranu aj deti z Podžiarančeka, navodili nostalgickú letnú náladu. Zaujímavé bolo napríklad delenie nasušeného sena z lúk, ktoré ľudia spoločne kosili. Volali to dzeľeňje uherék. Malo veru prísne pravidlá, starostlivo a spravodlivo sa posudzovalo, aby nikto neprišiel skrátka.

Stáva sa nadregionálnou

Dana Mahútová z Považského osvetového strediska v Považskej Bystrici hovorí, že chodenie na bačov je typické pre Javorníky. Špeciálne predviedli pásmo o zvykosloví, ktorého súčasťou bolo aj chodenie na bačovy, folkloristi z Papradna na medzinárodnom folklórnom festivale v Myjave. Vynikajúco reprezentovali spolu s folkloristami z jasenickej Dúbravy, hvozdnického Javorníčka, Praznovanky, trombitášmi Javorníka z Lúk a považskobystrického Považanu náš región. „Bolo to úžasné a pásmo sa veľmi páčilo,“ hovorí Mahútová. Aj tam, mimo doliny, zaznievalo miestne nárečie, a to nielen v piesňach či rozhovoroch na javisku, ale aj pri sprievodnom slove, tak to bolo veľmi pôsobivé.

Aj projekt V srdci Javorníkvo, ktorý začalo v spolupráci s folkloristami a obcou realizovať Považské osvetové stredisko pred štyrmi rokmi, získava podľa Mahútovej pomaly, ale isto, nadregionálny význam.

 


  1. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 649
  2. Vynovili ihrisko, budovali ho iní mladí ľudia z grantu 518
  3. Odstavia kontajnery, ľudia sa môžu zbaviť odpadu 241
  4. Jasenica a Košeca zničili súperov 197
  5. Nie sú balkónovčatá, prežili dobrodružstvo na horách 180
  6. Domaniža pretrhla nepriaznivú sériu 139
  7. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 72
  8. V Dulove horel nakladač dreva 63
  9. Na čele piatej ligy sa usadili nováčikovia Foto 63
  10. Nákladné auto sa prevrátilo do záhrady 58

Riešime za Vás

Stromy
Považská Bystrica

Stromy

V riešení
Považská Bystrica

Kosenie

V riešení
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Bábätká z považskobystrického regiónu

Fotografie bábätiek z považskobystrickej a trenčianskej pôrodnice

Vynovili ihrisko, budovali ho iní mladí ľudia z grantu

V Dolnom Lieskove obnovili mladí ľudia detské ihrisko. Budovali ho ich predchodcovia z grantov. Obnovili aj činnosť občianskeho združenia Liesky, ktoré v obci fungovalo kedysi. Chcú aby sa ľudia viac stretávali.

Odstavia kontajnery, ľudia sa môžu zbaviť odpadu

Prekážajú vám nepotrebné veci, či odpad zo záhrad? Môžete sa ich zbaviť.

Jasenica a Košeca zničili súperov

Sumár a komentáre 7. kola 6. futbalovej ligy

Nie sú balkónovčatá, prežili dobrodružstvo na horách

Príroda je obrovské hračkárstvo. Vedia to aj deti, ktoré nie sú takzvané balkónovčatá. S rodičmi zažili krásne dobrodružstvo, o ktorom vznikol aj film. Premietať ho budú už vo štvrtok na Horomilfeste.

Blízke regióny

Huby už konečne rastú

Po dlhšie trvajúcom suchu na hornej Nitre v posledných dňoch zapršalo a huby už konečne začali rásť.

Na plavárni v Trenčíne pribudnú bufety. Kolaudácia stále chýba

Na letnom kúpalisku v Trenčíne pribudne viac bufetov a sociálnych zariadení. Kúpalisko pritom stále funguje v režime predčasného užívania.

Polícia žiada o pomoc pri pátraní po 24-ročnom mužovi

Mladík je nezvestný od pondelka. Je psychiatrickým pacientom, agresívny nie je.

Integrované osvetlenie bude len druhým v Európe

Trenčín bude po Budapešti druhým mestom v Európe, ktoré bude mať moderné integrované osvetlenie.

Všetky správy

Milióny na jeho plat? Prieskumy ukázali, že Sagan sa oplatí, tvrdí jeho šéf

Tím Bora-Hansgrohe má za sebou prvú sezónu v najvyššej lige. Očakávali sme viac, ale napokon to nebolo zlé, hovorí šéf tímu Ralph Denk.

Merckx: Súperi Saganovi len nahrávajú

Saganovi stačí na to, aby vyhral, získať desať metrov pred súpermi. Pri menej selektívnych pretekoch, je to pre ostatných až ponižujúce, vraví legenda.

Keď dôjde na sex a alkohol, dvadsaťpäť rokov je nových osemnásť

Vedci naznačujú, že ľudia dnes dospievajú pomalšie. Mali by sme sa tomu prispôsobiť.

Radivojevič: Do Slovana som nemal ísť. Zničil ma Krikunov, ktorý bol blázon

Mrzí ma len jedno, že nám ušla medaila z olympiády, priznáva hokejista Branko Radivojevič, od tejto sezóny hráč Dukly Trenčín.

Kiskovi sa do vysvetľovania financovania kampane nechce, mimovládky by čakali viac

Minister Kažimír prezidentovi odporučil vzdať sa daňového tajomstva. Aliancia Fair-play varuje pred zneužívaním témy proti politickým súperom.

Kam vyraziť