Piatok, 19. január, 2018 | Meniny má Drahomíra, Mário
Pridajte si svoje mesto

Predviedli ako sa chodilo na bačovy aj všeličo iné

V Papradne sa spomínalo na život dediny počas leta. Ako sa chodilo na bačovy, tiež na magické zvyky spojené s čarovnou jánskou nocou, či, ako sa v Papradne hovorí, na dzeľeňje uherék.

Výjavy z bačova.(Zdroj: DP)

PAPRADNO. Na štvrtom ročníku folklórneho festivalu V srdci Javorníkvo v Papradne sa pripomínali zvyky a spevy, ktoré zneli v dolinách Javorníkov na svätého Jána. Sprievodné slovo pripravili členovia folklórnej skupiny Podžiaran. Živé spomienky, ako to bývalo na dedine počas leta, potom predviedli spolu s detskou folklórnou skupinou Podžiaranček.

Do vienka melódií, ktoré sa niesli po kopcoch nad dedinami počas leta, prispeli aj folklórne skupiny – Bukoviny z Brvnišťa a Manínec z Podmanína. Tiež spevácka skupina Hatňanka z Hatného. Hosťom programu bol folklórny súbor Stavbár zo Žiliny.

Prečo sa chodilo vyššie nad dedinu?

V Papradne sa hovorievalo – Čo je v ľece zeľené, to je v zime zedzené. S tým potom súviselo, čo robili ľudia počas leta.

Útržky z toho, ako to vyzeralo v ich dedine, ale aj inde pod Javorníkmi v minulosti, predviedli počas festivalu V srdci Javorníkvo folklórne skupiny Podžiaran a Podžiaranček z Papradna. „Každá rodzina musila na zimu nachystac forotu,“ vysvetľuje Lenka Jandušíková, umelecká vedúca Podžiaranu. Dodáva, že aby tráva na lúkach kolo dediny vyrástla a role mohli obrobiť, vyhnali statok vyššie do hôr, kde ho pásli od jari až do jesene. „Chodziľi sme bačovac,“ spresňuje Lenka.

Bačovy boli roztrúsené chalupy, jednotlivo aj po skupinách po celých horách, kde bola voda a ľudia tu usadzovali. Postavili si drevenú chalupu, v ktorej bola pod jednou strechou maštaľ aj izba pre ľudí. Niektoré bačovy mali vedľa izby ešte komôrku a tesne pri chalupe malé chlievy pre prasa alebo kozu. Na bačovoch bývali najčastejšie dievky. To však záležalo aj od toho, koľko kto mal v dedine rolí. „Jak málo, tak bačovala celá rodzina,“ hovorí Lenka.

Jánske ohne a mágia

Na bačovoch oslavovali ľudia aj svätého Jána. Verili, že noc z 23. na 24. júna mala veľkú moc. Bolo si ju treba uctiť. Na zakvitnutých lúkach, plných svätojánskych mušiek, sa poschádzali večer mládenci a dievčence z bačovov, keď všetko porobili a pripravili na druhý deň, aby oslávili jánsku noc.

Všetko, čo súviselo s Jánom, bolo silno magické. Aj vatra. „Verili, že svätojánsky oheň má zvláštnu moc. Kto ho preskočil, do roka nemala k nemu prístup smrť, ale kto do neho spadol, v ten rok ho stihli nešťastia, ba mohol aj zomrieť,“ vysvetľuje Lenka Jandušíková. Pri vatre mladí ľudia výskajúc a ujúkajúc vysoko vyhadzovali horiace patyky a prekrikovali sa navzájom.

Dievky čarovali s bylinkami

Večer pred Jánom chodili dievčence na zelinky. Najprv nabrali trávy pre kravy. „Margeta sa volala a babje rúcho,“ spresňuje Lenka. Dodáva, že preto, aby mali kravy dobré mlieko a „čašké“ maslo. Potom z kvetov uvili vence, aby ich vyhadzovali na strechu a takto si pričarovali osud. Počítali za koľko rokov sa majú vydať, podľa toho na koľkej „šiare“ (rade) sa veniec zastavil. Keď venček spadol na zem, dievča sa do roka nevydalo.

 Lenka Jandušíková tiež spomína, že sa čarovalo aj ráno. Vtedy hľadali, čo v zelinkách nájdu. Keď zelenú chrobač, bude chorá, keď živého mravčeka, vydá sa do roka. No a nič znamenalo, že zostane dievča na ocot.

Zvykov a magických úkonov, ktorým ľudia verili, bolo, samozrejme, viac. „To, čo sa na slávnostiach spomínalo, mám z rozhovorov a zápisov od Margity Bulíkovej, Karolíny Kopúnikovej a Iza Mikudíka,“ hovorí Lenka s tým, že im to veľmi pomohlo pri zostavovaní pásma o jánskych zvykoch.

Obrazy z bačova a leta v dedinách pod Javorníkmi, ktorú v kolotoči piesní, spevov, tancov a prekáračiek predviedli členovia Podžiaranu aj deti z Podžiarančeka, navodili nostalgickú letnú náladu. Zaujímavé bolo napríklad delenie nasušeného sena z lúk, ktoré ľudia spoločne kosili. Volali to dzeľeňje uherék. Malo veru prísne pravidlá, starostlivo a spravodlivo sa posudzovalo, aby nikto neprišiel skrátka.

Stáva sa nadregionálnou

Dana Mahútová z Považského osvetového strediska v Považskej Bystrici hovorí, že chodenie na bačov je typické pre Javorníky. Špeciálne predviedli pásmo o zvykosloví, ktorého súčasťou bolo aj chodenie na bačovy, folkloristi z Papradna na medzinárodnom folklórnom festivale v Myjave. Vynikajúco reprezentovali spolu s folkloristami z jasenickej Dúbravy, hvozdnického Javorníčka, Praznovanky, trombitášmi Javorníka z Lúk a považskobystrického Považanu náš región. „Bolo to úžasné a pásmo sa veľmi páčilo,“ hovorí Mahútová. Aj tam, mimo doliny, zaznievalo miestne nárečie, a to nielen v piesňach či rozhovoroch na javisku, ale aj pri sprievodnom slove, tak to bolo veľmi pôsobivé.

Aj projekt V srdci Javorníkvo, ktorý začalo v spolupráci s folkloristami a obcou realizovať Považské osvetové stredisko pred štyrmi rokmi, získava podľa Mahútovej pomaly, ale isto, nadregionálny význam.

 


  1. Nákladné autá ohrozujú obyvateľov 2 663
  2. Lednické Rovne robia Slovensku vo svete reklamu Foto 373
  3. Primátor vetoval uznesenie, škola peniaze nedostane 229
  4. Bola snehová nádielka. Spustia menšie vleky? 122
  5. Pov. Bystrica aj Dubnica zaskočili domácich 96
  6. Na diaľnici boli rušné chvíle Foto 90
  7. Dajte si pozor na vietor i poľadovicu 81
  8. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 72
  9. Zlodejov chytili pri poslednej krádeži Foto 54
  10. Najkrajším darčekom bola pre nich svadba 28

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Nákladné autá ohrozujú obyvateľov

Situácia v Hornom Milochove je zlá. Ľudia hovoria, že sú rukojemníkmi výstavby železnice, pri ktorej sa zanedbalo vybudovanie obslužnej cesty. Spísali petíciu, hovoria aj o živej reťazi.

Lednické Rovne robia Slovensku vo svete reklamu

Obec Lednické Rovne je vďaka sklárskej spoločnosti RONA dedina, ktorá sa presadzuje v celom svete a robí obrovskú reklamu celej našej krajine.

Primátor vetoval uznesenie, škola peniaze nedostane

Dubnický primátor vetoval ďalšie uznesenie o poskytnutí dotácie pre súkromnú základnú umeleckú školu. Na prelomenie veta majú poslanci dva mesiace od schválenia uznesenia.

Bola snehová nádielka. Spustia menšie vleky?

Včera sa poriadne rozsnežilo. Svahy, ale aj celkom malé kopčeky ožili. Sneh počas sviatkov chýbal, deti budú chcieť dohnať, čo nestihli. Budú jazdiť malú vleky v obciach a mestách?

Pov. Bystrica aj Dubnica zaskočili domácich

V 1. hokejovej lige o prekvapenia v 38. kole nebola núdza

Blízke regióny

Hrozivo vyzerajúca nehoda paralyzovala dopravu v Handlovej (+FOTO)

Kamióny a dodávky kvôli úzkosti prejazdnej cesty odstavovali.

Hlavný ťah na Prievidzu bol ráno ochromený. Policajti vyčíslili predbežné škody

Nehoda sa stala na hlavnom ťahu, no komplikácie spôsobovala aj v centre mesta.

Lovecká sezóna sa skončila. Neveľká populácia vlkov v Malej Fatre vyviazla bez ujmy

Na území národného parku Malá Fatra žijú asi len dve malé vlčie svorky.

Ľudia z Kubrice zostali bez autobusov

Autobus číslo jedenásť, ktorý premáva medzi Trenčínom a Kubricou skončil v utorok popoludní krátko pred 14. hodinou v mimo cesty, vozidlo bolo naklonené v plote rodinného domu.

Meteorológovia vydali nové výstrahy pred snežením

Aké bude počasie najbližšie dni? Meteorológovia vydali nové výstrahy na štvrtok a piatok.

Všetky správy

Majú živnostníci právo na dovolenku? Ako rozhodol európsky súd

Je veľký rozdiel medzi živnostníkom, ktorý podniká dobrovoľne a živnostníkom, ktorého do zväzku donútili.

Sagan vyhral štvrtú etapu na Tour Down Under, prvýkrát v kariére

Cyklistom znepríjemňovalo život horúce počasie.

Šatan a ďalší majú najobjektívnejší subjektívny názor, tvrdí Valábik

Bývalý hokejista Boris Valábik hodnotí nomináciu hokejovej reprezentácie na olympiádu.

Dvojitý milenec šokuje otvoreným sexom. Ale erotický thriller to nie je

Od filmu Françoisa Ozona dopredu radšej nič nečakajte.

S Hudáčkom sa nerozprávali. V Čerepovci boli z toho v šoku, tvrdí

Na olympiáde sa často stáva, že si zachytá aj tretí brankár.