UDIČA. Už po štvrtý raz sa stretli majstri kuchári na súťaži vo varení gulášu. Sily si prišlo zmerať deväť družstiev z obce, ale aj vzdialenejších častí regiónu.
Varili aj spievali
Pravidelným účastníkom súťaže sú členovia speváckej skupiny Udičanka. Podľa Viery Belákovej vôbec nie je problém dať družstvo dohromady. „Každý ide rád, je to vždy stretnutie príjemných ľudí. Aj teraz nás malo byť viac, len poprichádzali do toho dovolenky. Menej nás bude aj na vystúpení počas osláv, ale zvládneme to, veď spolu vystupujeme už jedenásť rokov, takže malé výpadky dokážeme skorigovať,“ usmiala sa.Pri otázke, čím chcú vylepšiť svoj guláš, už členovia Udičanky takí zhovorčiví neboli. „Základné ingrediencie, ako cibuľa, mäso, koreniny. Ostatné špecialitky predsa nemôžeme pustiť len tak do éteru,“ zahrali odpoveď do autu. Asi sa im ich špecialitky vyplatili, pretože pri hodnotení kvality gulášu sa porota zhodla, že je tretí najlepší.
V hľadisku počas programu. (zdroj: VŽ)Nehasili, podkurovali
Udičskí dobrovoľní hasiči si vymenili úlohu, namiesto hasenia oheň udržiavali. Veď aj museli. Ich tím sa súťaže vo varení gulášu zúčastňuje pravidelne a takmer vždy úspešne. Možno aj teraz mali ambície pripísať si ďalšie víťazstvo, ale navonok to neukázali. „Dôležité je zúčastniť sa, a aby guláš ľuďom chutil,“ skonštatoval Miroslav Gašík.Kúsok od nich sa o oheň pod kotlíkom starala partia zrelých chlapcov z Púchova, ako sa nazvali. Na chuti zabávať sa im šediny neubrali, baví ich folklór, muzika, turistika a, samozrejme, varenie gulášu. „Tento rok sú už na tretej súťaži, na predchádzajúcich boli prví a tretí,“ prezradil na nich Milan Janco, ktorého si vybrali za hovorcu. Ale aj u neho sme narazili na hradbu mlčania, keď sme sa spýtali na tajné prísady, ktoré im pomáhajú vyhrávať. „Každý má svoju špecialitku, ale tú nikto neprezradí. Vždy, keď sa guláš ochutnáva, musí to byť nebíčko v papuľke, mierne pikantný, mäsko uvarené, aby hrali všetky muziky v ústach,“ odpovedal s úsmevom.
Tatranský guláš v Udiči
Ak by ste očakávali, že ho prišli variť kuchári z Tatier, zostali by ste sklamaní. Práve naopak, partia Udičanov z chatovej oblasti Tobolky ho chodí variť do Tatier. Na domácu súťaž prišli prvýkrát. „Každý rok chodíme do Tatier do Račkovej doliny. Preto sme aj tento dnešný nazvali tatranský. Bude síce chýbať čečinová prísada, asi ju nahradí brezová, ale snáď si to ochutnávači domyslia,“ so smiechom sa pozrel na brezy nad hlavami Ľuboš Gašpárek.Aj partiu Vínkarov tvorili samí Udičania. Hoci na súťaži nie je neznámou, Vladimír Harvánek, Tomáš Matušík a Barbora Kudlejová sa v nej stretli prvýkrát. Najväčšie skúsenosti mal kuchár, ktorý vínkarský guláš varil tretíkrát. Vsadiť na osvedčenú kartu sa im vyplatilo. Jeho kuchárske umenie ocenila aj porota, ktorá Vínkarom udelila druhé miesto.
Guláš majú variť chlapi
Svorne tvrdil tím Dúbravka Udiča, ktorý tvorili samí muži. Či je to pravda, alebo skôr akási obranná veta, lebo ženy sa im nepodarilo zlákať na varenie gulášu, to už neprezradili. Na súťaži boli nováčikom a veľmi sa im páčilo. „Treba trochu zdvihnúť konkurenciu, preto sme prišli. Je perfektné, že sa robí takáto akcia, mohlo by to byť častejšie,“ skonštatovali. Medzi najmladších účastníkov patrili členovia udičského súboru Poniklec. Aj oni tvorili mužskú partiu. „Baby sa na nás vykašľali, ale nevadí, len frflú a môžu škriabať zemiaky,“ zasmial sa Jakub Cigánik. A vraj sa preto aj rýchlo dohodli, svoj tím zostavili behom jednej hodiny.
Dôležitá je zábava
Marta Zagorová a manžel Jozef z Nosíc vymenili košík na hríby za kotlík. „Je sucho, hríby nerastú, tak sme prišli do Udiče,“ hovorí pani Marta. Podujatie sa jej páčilo. „Na takýchto súťažiach je vždy dobrá nálada. A keď sa aj nepoznáme, rýchlo sa zoznámime,“ povedala. Rovnaký názor mal i Ľuboš Novosad, ktorý s manželkou súťažil za Hostinec u Rybára. Do Udiče prišli prvýkrát a hlavným dôvodom bola zábava. Atmosféru takýchto podujatí veľmi dobre pozná, v Horných Kočkovciach robia aj oni rovnakú súťaž, tento rok mali až dvadsať družstiev. „Tento mesiac sme si vyčlenili na guláše, lebo hríby nerastú, ryby neberú,“ zasmial sa. A oplatilo sa im. Známe Ceasarove Vene, vidi, vici – prišiel som, videl som, zvíťazil som, v ich prípade platilo na sto percent. Guláš, ktorý uvarili, porota vyhodnotila ako najlepší.
Záujem bol veľký
Súťaž organizuje obec. Titul hlavného organizátora dostal zástupca starostu Štefan Matušík. „Zaujímal som sa skôr o technickú časť, nie kulinársku. Na to sme mali trojčlennú odbornú porotu, v ktorej boli dvaja profesionáli. Ale hádam rozhodli dobre,“ myslí si. Podľa neho boli všetky guláše výborné. „Ešte ani neboli dovarené, už boli vypredané,“ zasmial sa. S počtom súťažných družstiev bol spokojný, prišlo ich takmer raz toľko ako v predchádzajúcom ročníku. „A možno v ďalšom vytvoríme nový rekord,“ dodal.
Po guláši oslavy
Len čo družstvá guláš dovarili a vyhodnotili súťaž, prišla na rad oslava 695. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Táto významná udalosť v histórii obce bola spojená aj s udeľovaním ocenení. Z rúk starostu si ich postupne za prácu pre obec, s mládežou či reprezentáciu obce prevzali Ľudmila Tarbajová, Jozef Slámka, Štefan Belák, Ľuboš Trško, Štefan Trško a Štefánia Sádecká.Po oficialitách prišiel na rad kultúrny program. Žilky v divákoch rozihrali členovia detského folklórneho súboru Poniklec, ale aj speváckej skupiny Udičanka, s ktorou si zaspieval i starosta a po nich hlavný hosť sobotňajších osláv Otto Weiter a Andrea Fischer. Všetci účinkujúci navodili tú správnu atmosféru, ktorá vyvrcholila tanečnou zábavou v kultúrnom dome.
