POVAŽSKÁ BYSTRICA. Študenti Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prezentujú v priestoroch mestskej radnice svoje architektonické práce. Vznikli v ateliéroch urbanistickej tvorby na Ústave urbanizmu a územného plánovania a sú výsledkom spolupráce mesta a fakulty.
Čím sa zaoberajú
Podľa vedúceho Ústavu urbanizmu a územného plánovania Bohumila Kováča sa celkovo zapojilo asi 40 študentov, tretiakov a štvrtákov. „V rámci urbanistického ateliéru riešili študenti sídlisko Rozkvet a centrum mesta. Ukázalo sa, že išlo o dosť ťažké témy. Ako bakalársku prácu robili študenti problematiku verejných priestorov v centre Považskej Bystrice,“ povedal Kováč.
Dodal že záverečná bakalárska práca Maroša Kostelanského, ktorý je, mimochodom, z Považskej Bystrice, bola nominovaná do celoslovenskej prehliadky bakalárskych prác. „Pán Kostelanský riešil verejný priestor v centrálnej mestskej zóne od kostola k výškovej budove. Hľadal zaniknutú stopu urbanistickej štruktúry. Hľadala ju podobne ešte jedna jeho kolegyňa. Obaja v modernom ponímaní,“ spresnil Kováč.
Pohľad študenta na centrum mesta
V priestore Námestia Andreja Hlinku od kostola po centrum bolo v minulosti hlavné považskobystrické námestie, ktoré v podstate zaniklo. „Centrum mesta smerom ku kostolu v terajšej štruktúre administratívnych budov, obchodov a podobne neponúka momentálne pre obyvateľov nič veľmi hodnotné,“ hovorí študent architektúry Maroš Kostelanský s tým, že navrhol na viacerých miestach napríklad promenády. Aj v miestach Štúrovej ulice. Promenádou sa tiež snažil vyzdvihnúť architektonicky dôležitý prvok, akým je Kalvária. „Ľudia už začínajú zabúdať, že tu máme takýto zaujímavý prvok. Pozdvihnúť som sa snažil navrhnutou štruktúrou aj kino, aby nebolo v úzadí,“ hovorí Maroš s tým, že všetko odklonil od pôvodného pravouhlého rastra, aby zdôraznil, že máme aj iné hodnoty, ako len administratívne budovy či obchody.
Viacerí študenti sa podľa Maroša Kostelanského chytili pri riešení centra, že hlavná cesta by mala viesť mimo neho a pracovali s myšlienkou obchvatu. Vychádzali pritom z toho, čo zachytáva dopravný generel. Mestu chýba námestie, Maroš sa však v svojom riešení týmto až tak veľmi nezaoberal. „Neupriamil som sa tak veľmi na to, aby som riešil chýbajúci stredobod. Toto je modernistické mesto a snažil som sa riešiť skôr prázdny verejný priestor, ktorý tu je a treba ho využiť,“ vysvetlil Maroš.
Držal sa pritom toho, že keď sa sem ľudia vyberú, nechcú sedieť či prechádzať sa niekde pri obchodoch, ale hodnotách, ktoré nám zanechali generácie pred nami.
Minimálne je to krásne
Vedúca oddelenia územného plánovania mestského úradu Daniela Šešová hovorí, že pre mesto je veľmi dôležitá spolupráca s fakultou a študentmi. Ponúkajú sa totiž nové možnosti využitia priestoru, náčrty, ako by sa mesto mohlo ďalej uberať. Na výstave sa dal pritom predviesť naozaj len zlomok zo všetkých diel, ktoré študenti vytvorili. Bolo toho oveľa viac. Vystavené sú jednak postery, ale aj modely. „Ja osobne si veľmi vážim nápady, ktoré priniesli bakalárske práce. Ide o vízie, ktoré by ľudí riešiacich každodenné problémy, už ani nenapadli. Nehovorím, že všetko je reálne, ale minimálne je to krásne,“ zhodnotila Šešová.
Cenné pre mesto aj študentov
Ako informovala dekanka Fakulty architektúry STU Ľubica Vitková, mesto oslovilo univerzitu s prosbou o spoluprácu pri riešení niektorých akútnych rozvojových problémov a oni radi vyhoveli. „Ponúkli sme mestu architektonické riešenia troch lokalít s tým, že sú riešené alternatívne. Cenné je predovšetkým, že študenti dostali možnosť riešiť reálne problémy. Bola to pre nich výzva a dôležité je tiež, že mali možnosť komunikovať s odborníkmi z mesta, ale aj s jeho obyvateľmi, čo ich páli, ako by si ďalší rozvoj predstavovali,“ povedala Vitková.
Pre mesto bude zase cenné, že dostane pestrý obraz možných riešení a postupov, ako by sa mohol urbanizmus ďalej rozvíjať. „Študenti nie sú zaťažení. Ovládajú síce metodiku tvorby a pravidlá, ktoré sú prísne, a aj limitujúce, aby vedeli odborne zhodnotiť potenciály územia, ale dokážu priniesť nekonvenčné a smelé riešenia. Iní tvorcovia by ich možno viac zvažovali,“ hovorí Vitková.
Nezaťažený pohľad
Podľa primátora Považskej Bystrice Karola Janasa je dobré, že na mesto sa pozreli architekti, ktorí majú nezaťažený pohľad. „Pohľad mladých ľudí, ktorí sú vedení odborníkmi, môže mestu pomôcť. Vnímame to ako snahu podať nám nové podnety. Chceme k prácam otvoriť aj verejnú diskusiu s obyvateľmi, ako ďalej vnímať naše mesto. S fakultou by sme chceli aj v budúcnosti spolupracovať,“ priblížil Janas.
Zamerať by sa chceli na riešenie nedokončeného priestoru CMZ, kde plánujú mestský park, čo je vízia dvoch rokov. Podnety očakávajú aj pri riešení sídlisk.
Kde a dokedy
Výstava študentov, ktorá je nainštalovaná v priestoroch mestského magistrátu, je prístupná aj verejnosti. Záujemcovia sa majú podľa odporúčaní primátora Karola Janasa ohlasovať na sekretariáte alebo u pani architektky Šešovej. Práce si môžu pozrieť do konca septembra.
