Pomaly sme si už aj na Slovensku zvykli počas leta na nepríjemné horúčavy. More našu pevninu neochladzuje a klíma hlavne v centrách našich betónových miest sa stáva neznesiteľnou. Nie všade to tak je. Niekde predsa len nájdu ľudia príjemnú úľavu.
Fantastické osvieženie
Na námestíčku pred kostolom v Pruskom majú stromy a tiež osviežovač vzduchu v podobe vodnej sprchy aj fontánky.
Podľa Mariky Trenčanovej ide o fantastický druh osvieženia v horúcom lete. „Láka to hlavne deti. Naháňa sa ich okolo fontány naozaj veľa. Hlavne v sobotu a v nedeľu,“ povedala mladá mamička, ktorej dcérka urobila tiež niekoľko okruhov okolo fontánky. Nechýbalo veľa a jeden malý nadšenec príjemného osviežovania by sa v nej určite pred našimi očami aj vykúpal, nebyť skorého zásahu starej mamy.
Anička Kovász hovorí, že niečo podobné ešte nevidela nikde na Slovensku. „Je to dobré osvieženie. Chodíme sem často. V noci fontánka aj svieti, tak hlavne deťom sa tento nový prvok na námestí veľmi zahovára,“ dodala. Podľa Emanuely Caizlovej je to výborné, hlavne keď čakáte na zastávke a potrebujete sa osviežiť v horúčave. „Niečo podobné je aj v Dubnici nad Váhom. Konečne, že niečo takéto začínajú robiť na Slovensku,“ skonštatovala mladá žena.
Pavol Faturík hodnotí nový vodný prvok rovnako ako dobrý nápad. „Vidím to teraz asi druhýkrát v živote, ale myslím, že na osvieženie v horúcom lete je to fajn,“ povedal. Neodolal a hneď si po návšteve lekára, kde strávil nejaký čas v čakárni, išiel osvieženie pod fontánkou aj vyskúšať. Skonštatoval, že je to fakt príjemné, hlavne, keď zafúka vietor a dostanete tak trochu nečakane príjemnú, veľmi jemnulinkú, intenzívnu vodnú sprchu.
Aj im trochu závidia
Obyvateľom Pruského z iných obcí aj trochu závidia. „Mne sa to veľmi páči. Som z vedľajšej dediny, z Dulova. Aj ja by som bral u nás niečo podobné na námestí,“ povedal muž v stredných rokoch, pán Vladimír.
Nápad z Talianska
Starosta obce Viliam Cíbik hovorí, že takýto spôsob boja proti letným horúčavám odkukal na dovolenke v zahraničí. „Na zájazde som zistil, že takto bojujú s horúčavou v mestách napríklad Taliani. Nápad sa mi veľmi zapáčil. Pokiaľ iní zvažujú, či urobiť niečo takéto, my sme to jednoducho urobili,“ hovorí Cíbik.
Dodáva, že aj na Slovensku už bývajú v lete enormné horúčavy a situácia je z roka na rok horšia. „K námestiu navyše odjakživa patril aj vodný element, preto sme sa ho rozhodli vrátiť do centra obce. Zlepší mikroklímu a je to určite aj zábava pre deti, ale aj dospelých,“ hovorí starosta s tým, že naposledy tu zastihol pána, ktorému naozaj veľmi dobre padlo osvieženie po túre na horskom bicykli. Najviac však podľa Cíbika vyhoveli asi deťom. „Jedna mamička dokonca minule povedala, že sem prídu aj so šampónom a uterákom a využijú to v rámci celkovej očisty,“ dodal žartovne Cíbik.
Vodné osvieženie nestačí
Na námestí v Pruskom však nemajú len vodný prvok. Príjemnú klímu tu vytvára aj množstvo stromov. Podľa ľudí totiž len osvieženie počas horúčav nestačí, ak chýba zeleň.
Renáta Okelová z Dubnice nad Váhom hovorí, že pri tisícoch ľudí je aj tisíc názorov na to, ako by mali vyzerať naše námestia. „Ja osobne si myslím, že by na nich stromy mali byť. U nás mi to tu príde, ako taká betónová džungľa. Keď sa v lete nahreje, nedá sa na slnku vydržať,“ myslí si pani Renáta s tým, že tieň zo stromov je jedinečný a dá sa len ťažko niečím nahradiť.
Martin Sučanský bol v Dubnici nad Váhom pracovne, nebýva tu. „Veľmi sem nechodím, takže to musia posúdiť skôr miestni, či im tu chýba zeleň. Ja som z Trenčína, ale myslím si, že ani u nás to nie je celkom v poriadku. Zeleň chýba. Veď je oveľa príjemnejšie prostredie, keď sú v mestách stromy. Pociťujeme to hlavne v takýchto horúčavách, ak ich je nedostatok,“ myslí si Martin Sučanský. Dodáva, že osvieženie v podobe chladivej vodnej sprchy síce pomôže, ale stromy to veru nenahradí.
Každý sa ťahá do tieňa stromov
V Ilave na námestí vodné osvieženie nemajú. Ľudia tu však nachádzajú útočisko pred slnkom v tieni pod korunami stromov.
Ľubomíra Miženková prišla do parku na námestie s deťmi. „V tomto teple sa určite budeme ťahať za tieňom asi ako každý. Stromy sú preto dôležité. Isto si nesadneme na horúce slnko,“ povedala.
Schovať sa pred slnkom prišla aj staršia pani, ktorá sa vybrala na autobus. „Mám ešte čas, tak si sadnem na lavičku. Pravdaže do tieňa, ako inak,“ povedala s tým, že nebyť stromov na ilavskom námestí, nedalo by sa tu veru posedieť.
Pred cestou do Bratislavy čakali v parku aj dvaja mladí ľudia, ktorým mal prísť odvoz. Park na námestí si vybrali zámerne. Tiež sa prišli schovať pred horúčavou. „Myslím, že by bolo dobré, keby na námestiach boli stromy v kombinácii s nejakým príjemným osviežením vodou,“ skonštatoval Obert Palkovič.
Po podobných riešeniach treba pokukávať častejšie
Obvodná lekárka pre dospelých Daniela Krišťáková, ktorá vykonáva lekársku prax už dlho, konštatuje, že klíma sa u nás naozaj mení, čo niektorí ľudia znášajú zle. Organizmu osvieženie v podobe vodného prvku, aký majú aj v Pruskom, určite prinesie príjemnú úľavu. „Hlavne u ľudí, ktorým môže horúčava spôsobiť zdravotné ťažkosti. Stačí veľakrát len opláchnuť si trochu ruky, prípadne zátylok. Mali by sme v našich obciach a mestách možno častejšie už pokukávať po takýchto riešeniach zo zahraničia,“ hovorí lekárka. Dodáva, že tam sa ľudia vo fontánach bežne aj kúpu počas horúčav, je to úplne normálne. „Samozrejme, že voda musí byť nezávadná, aby to organizmu nejako neuškodilo,“ zdôrazňuje Krišťáková.
Za každý vyrúbaný treba náhradu
Vedúci odboru životného prostredia Okresného úradu v Považskej Bystrici Pavel Petrík je presvedčený, že nie je hádam ani dôležité zdôrazňovať, aké dôležité je mať okolo seba stromy. „Ich význam sa jednoducho nedá spochybniť. Či už pri vytváraní kyslíka, lepšej klímy alebo zachytávaní prachu. Sú v tomto smere nepostrádateľné. O to viac je to potrebné v mestách, kde je kontaminácia alebo nápor na naše zmysly a organizmus, či už autodopravou alebo vyasfaltovanými či betónovými plochami, nadmerným odparom vody v rámci ovzdušia veľmi intenzívna,“ hovorí Petrík. Dodáva, že každý jeden strom, ktorý už je po svojej životnosti a treba ho vyrúbať, je nevyhnutné nahradiť jedným prípadne aj dvomi ďalšími, aby sme mohli zachovať zdravé životné prostredie aj pre ďalšie generácie. „Letá sú z roka na rok aj v našich zemepisných šírkach teplejšie a nedostatok stromov cítime tak v týchto dňoch v mestách oveľa intenzívnejšie, ako v iných ročných obdobiach,“ dodal Petrík.
