Pôsobil si v Považskej Bystrici ako hráč, teraz prichádzaš ako tréner. Koľko rokov odvtedy uplynulo?
Do klubu som prišiel ešte v roku 1984 ako dvadsaťjedenročný hráč. Moje pôsobenie trvalo šesť rokov, vrcholmi boli postup do najvyššej federálnej ligy a účasť v nej a tiež finále Slovenského pohára proti Slovanu. V roku 1990 nasledoval prestup do Nitry, potom prišli na rad kluby z nižších súťaží, napríklad som hrával aj v Domaniži. Od môjho posledného pôsobenia uplynulo nedávno 26 rokov.
Prečo si sa rozhodol pre Považskú Bystricu?
Predtým som trénoval tri roky v Jasenici, nasledovala pauza kvôli pracovným povinnostiam, no futbal som sledoval naďalej, ale iba pasívne. V zimnej prestávke ma oslovili viacerí – primátor Karol Janas či ľudia z klubových štruktúr. Zobral som si čas na rozmyslenie, ale po treťom stretnutí a zvážení všetkých pre a proti som sa rozhodol, že to skúsim. Ľudia z vedenia mi predstavili, že idú do nových vecí, majú vysoké ambície a ciele, tak sme sa dohodli na podmienkach. Z pôsobenia v Jasenici mám o súťaži nielen poznatky, ale najmä skúsenosti, ktoré sa mi zídu. Viem do čoho idem, nebude to jednoduché. Chcem sa vyvarovať chýb, nič nemožno podceniť, pretože súťaž je kvalitná a sledovaná.
Počas pauzy si sa venoval aj sledovaniu zápasov či konkrétnych hráčov?
Jarnú časť viedol Marián Lovíšek, ktorý doviedol tím z druhej priečky do 6. ligy. Ako sa s ním spolupracuje?
Všetko konzultujeme spolu, pretože som pri tíme iba krátko. Marián pozná káder lepšie ako ja, hráčom vidí do duše, ja sa s nimi zatiaľ zoznamujem, ale za tri týždne sa toho dá stihnúť dosť. Sme rovnocenní partneri, tréningovú prípravu robím ja, pretože Marián podniká a má podstatne menej času.
Si spokojný s kvalitou kádra?
Sú tu hráči, ktorí sa vrátili z hosťovaní, nerád by som sa ich služieb vzdal. Z klubov, kde pôsobili, prišli dobre pripravení. Sloboda sa vrátil z Brvnišťa, Vadovský z Prečína a Ján Zahradník zo Šebešťanovej. Mali by byť prínosom, poctivo trénujú. Na ďalších mladých hráčov je viditeľný rukopis trénera Kamila Begáňa. Hráči sú veľmi dobre pripravení najmä po fyzickej stránke. Niektorí sú možno herne slabší, ale keď dostanú šancu v prípravných zápasoch, určite výkonnostne porastú. Štyria - piati by mohli zapadnúť do kádra, ktorý chceme postupne omladzovať. Káder je dobre poskladaný a široký, na každý post je za hráča náhrada. Hrať môžu len jedenásti, ale v príprave dostanú šancu všetci. Je na nich, ako sa šance chytia.
Aká je Tvoja trénerská filozofia?
Podobne ako keď som bol hráč, snažím sa o rýchlu dynamickú hru založenú na výbušnosti, čo sa hráčom snažím vštepovať. Niektorí z nich musia na sebe zapracovať, ubrať na hmotnosti a zvýšiť rýchlosť. Na to, aby mužstvo hralo dobre, je treba symbióza starších skúsených hráčov s mladými. Paľo Rosina sa blíži k štyridsiatke, Robo Valient je kapitola sama o sebe, je to vysoko kvalitný hráč. Zo starších sú tu Jaro Hrnčík a Miro Almásy, ktorý aj keď už nemá potrebnú rýchlosť, hodí sa myslením do zálohy. Kondícia je dôležitá, bez toho, aby mali hráči natrénované to nejde.
Čo na to hráči?
Pocity sú veľmi dobré, chlapci pracujú poctivo, prípravu zobrali s vážnosťou a prvé prípravné zápasy s Dohňanmi a Papradom naznačili ich kvalitu. Sú zodpovední, verím, že tomu tak bude aj naďalej.
S akými cieľmi ide nováčik do súťaže?
Vedenie stanovilo jednoznačný cieľ, ktorým je postup do 5. ligy už v tejto sezóne. Pretože poznám túto súťaž, viem, že to bude náročné, ale verím, že do s chlapcami dokážeme. S dobrým prístupom k tréningom a zápasom by sme to mali dosiahnúť, káder na to máme.
Za najväčších súperov považujem Horná Porubu, neviem ako na tom budú Tuchyňa či Papradno. Súperov ťažko vopred hodnotiť, viacerí z nich sú nevyspytateľní, raz sa im vydarí jar, inokedy jeseň. Závisí to od mnohých okolností.
Čo by si chcel v Považskej Bystrici dosiahnúť ako tréner?
Pri spomienke na hráčsku kariéru by som chcel, aby sme nadviazali na tie krásne roky, keď tu chodili veľké návštevy na kvalitných súperov. Všetko chce svoj čas, potešilo by ma, keby ľudia chodili na naše zápasy v čoraz väčšom počte. Chcem ich prilákať dobrou, oku lahodiacou hrou. Neradi by sme umierali na krásu, treba mať efektivitu, potom prídu aj úspechy. Budeme radi, ak si ľudia opäť nájdu cestu na štadión. Keď uvidia, že odvádzame dobrú prácu, rýchlo sa to roznesie a to by ma potešilo najviac. Roboty sa nebojím, verím, že spolu dosiahneme veľa.
