Dopravu cez rieku Váh v okolí Považskej Bystrice zabezpečovali v 19. a 20. storočí tri kompy v dnešných mestských častiach Orlové, Milochov a Považské Podhradie. Najvýznamnejšia a zrejme aj najstaršia bola kompa v Orlovom.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Ako informovala historička Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Anna Šujanská, kompu v Orlovom nechal postaviť obchodník s drevom Jozef Lord. Bohatý veľkostatkár kúpil majetky panstva Balašovcov v roku 1863. Drevo ťažil v okolitých lesoch a v roku 1878 postavil v Orlovom pílu na parný pohon. Spracované drevo (dosky, hranoly, laty) predával a dopravoval po Váhu až ku Komárnu.
"Dopravu kompou využívali ľudia aj v bežnom živote, keď sa potrebovali dostať z orlovského panstva na druhú stranu Váhu. Orlovčania a pánska čeľaď za prevoz neplatili, za to však boli povinní bezplatne pomáhať pri rozoberaní kompy a pri jej vyťahovaní na breh aj v prípade blížiaceho sa povodňového nebezpečenstva alebo zamŕzania rieky Váh. Pevné poplatky za prevozy kompou mali obyvatelia z iných okolitých obcí marikovskej a papradnianskej doliny, ktorí potrebovali na druhú stranu Váhu previezť dobytok alebo dva a viac párov koní zapriahnutých do vozov," priblížila Šujanská.
Kompa v Orlovom premávala až do roku 1935, kedy sa postavil most do Považskej Bystrice. Prevádzka kompy z Orlového do Považskej Bystrice sa obnovila v roku 1945 po tom, ako v apríli ustupujúci nemeckí vojaci most vyhodili do vzduchu a úplne zničili. Prevoz nákladných automobilov, povozov, veľkoplošného tovaru a materiálov zabezpečovala kompa, ktorú dali do prevádzky 15. júla 1945. Po obnovení mostu v roku 1949 kompa stratila svoj význam, premávať prestala v 50. rokoch.
"V obci Milochov existovala kompa na meno obce Milochov, ktorej premávka bola povolená listinou z 20. júla 1895 na dobu 50 rokov. Súčasťou kompy bola záchranná loďka. Vybudovanie lodného mosta stálo asi 30.000 korún. Začiatkom 50. rokov 20. storočia dobre udržiavaná kompa slúžila výlučne obyvateľom Milochova, ktorí vlastnili pozemky na oboch stranách rieky Váh (na mieste dnešnej Nosickej priehrady - pozn. TASR) a neexistovala iná komunikácia odvtedy ako cestu odplavila voda pri záplavách," doplnila historička.
Tretia kompa pri Považskej Bystrici premávala z dnešnej miestnej časti Považské Podhradie na pravom brehu Váhu do Považskej Teplej ležiacej na ľavom brehu. Využívali ju aj obyvatelia obcí Šebešťanová, Podvažie, Jasenica, Brvnište, Stupné a Papradno. Okrem kompy bol pri obci Podvažie v katastri obce Plevník aj prievoz - loďka, ktorá však zabezpečovala iba prevoz osôb.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
pok mia
