Koľko si už pri reprezentácii?
- Fungujeme spolu už tretí rok od kategórie U 14. Prvé stretnutie bolo v januári 2014, po dvaapolroku nás čaká európsky šampionát B kategórie. Doteraz sme hrali iba na medzinárodných turnajoch v Dánsku, Srbsku, vlani v Bratislave a teraz na jar na Veľkej cene Levíc, kde sme v konkurencii Česka, Poľska a Španielska obsadili štvrté miesto.
Aký potenciál má tím, je nádej na prípadný úspech?
- Ťažko sa to odhaduje, pre šestnásťročných chlapcov je to prvá veľká skúsenosť. Veľa závisí nielen od ročníka, ale aj od šťastia. Dva roky sme mali nejakú zostavu, no teraz nám päť obvodových hráčov vypadlo pre zranenia. Boli to práve lepší hráči, nebyť toho, mohli sme smelo pomýšľať na postup, teraz musíme byť realisti a hrať čo najlepšie.
Môžeš nám predstaviť systém šampionátu?
- V elitnej kategórii štartuje najlepšia európska šestnástka, do ktorej by sme sa radi prebojovali. V Bulharsku, kde sa hrá tzv. B kategória, je 24 tímov rozdelených do štyroch šesťčlenných skupín. Hrá každý s každým, prví dvaja postúpia do štvrťfinále, kde sa už hrá vyraďovacím systémom a prvé tri tímy postúpia na ME A kategórie v roku 2017. Tímy na treťom a štvrtom mieste budú hrať podobným systémom o 9. – 16. miesto a piate a šieste tímy o 17. – 24. miesto. Aj keď existuje aj C kategória, v ktorej hrajú menšie štáty, z našej kategórie nezostupuje nik.
Aké sú naše šance?
- Nebude to jednoduché, sme v „skupine smrti“. Domáce Bulharsko urobí pre postup všetko, Gruzínsko je nevyspytateľné, pokojne môžu mať aj starších hráčov (smiech), nepríjemné bude Česko, s ktorým sa stretávame často. Ďalšími tímami sú Belgicko, o ktorých máme nejaké informácie a Island. Ten je špecifický, lebo sa pravidelne nezúčastňuje šampionátov, príde iba v prípade silnejšieho ročníka. Bude to ťažké, vopred sa nevzdávame, postup do štvrťfinále by bol skvelý, reálne to vidím na boj o 9. – 16. miesto.
Pov. Bystrica má šikovných mladých hráčov, majú miesto v reprezentácii?
- V širšom kádri boli viacerí, pred záverečnou prípravou vypadol Trnčík. V príprave pokračovali štyria, ktorí mali všetci ísť do Bulharska ako stabilní hráči. Bohužiaľ, spomínané zranenia znemožnili účasť Krčmárikovi a Zacharovi. Vo výbere tak ostali iba Kubala a Šipkovský, ktorý má iba pätnásť rokov a môže reprezentovať v tejto kategórii aj o rok. Ostatní môžu pokračovať v U 17, ktorá šampionát nemá, v prípade veľmi dobrej výkonnosti by mohli hrať za U 18.
Príprava pred ME splnila účel?
- Bola ovplyvnená menším prídelom finančných prostriedkov. Chceli sme začať už v polovici júna, no museli sme sa uspokojiť až s termínom na začiatku júla. Po trojdňovom zraze v Seredi sme odišli na dva zápasy s Českom do Luhačovíc, kde sme prehrali o dvanásť a o tridsaťšesť bodov. Po dvojdňovej prestávke sme boli v olympijskom centre v nemeckom Heidelbergu, kde boli vynikajúce podmienky. Zakončili sme ich dvoma duelmi s Nemeckom, ktoré nás zdolalo o osem a o tridsaťtri bodov. Po troch dňoch v Seredi sme si odskočili do rakúskeho Tullnu na dva zápasy s Rakúskom, ktoré sme s prehľadom vyhrali. V Seredi sme potom iba trénovali, presúvame sa do Rožňavy a 10. augusta odlietame z Viedne do Bulharska.
Slováci sa väčšinu umiestňujú okolo 30. miesta v Európe. Je to adekvátne?
- Asi áno, lebo výsledky sú dlhodobejšie, v najlepšej šestnástke nefigurujeme ani v jednej kategórii, je to obraz slovenského basketbalu. Blízko k postupu bola vlaňajšia šestnástka, ktorá skončila štvrtá. Pri mojom prvom pôsobení pri reprezentácii U 16 v roku 2010 sme s kolegom Petrom Tordom skončili ôsmi v Estónsku. Niekedy chýba šťastie, ale musí sa zísť dobrý ročník a nesmú chýbať osobnosti. Chýba aj lepšia podpora štátu, ktorý by poskytoval dotácie klubom, ktoré dobre pracujú s mládežou a tým ich ešte viac motivoval. Podobne je to aj s trénermi, pre ktorých to nie je lukratívne, lebo ak chcú vyžiť, musia mať ešte vlastnú prácu. Trpí aj rodina, pretože ani voľných víkendov nie je veľa. Problémom je aj pomerne úzka členská základňa oproti štátom s porovnateľným počtom obyvateľov. Vybrať dostatok výborných hráčov iba z jedenástich juniorských či kadetských tímov je ťažké.
Nie si len asistentom pri U 16, v Pov. Bystrici trénuješ mužov, juniorov a mladších žiakov.
- V klube som prešiel všetkými kategóriami, mám prehľad o hráčoch, poznám ich. Mužov som v I. lige viedol vlani prvýkrát, bol som spokojný, ale aj nie. Bolo to niečo nové, chalani vytvorili dobrú partiu aj charakterovo. Čo sme si povedali, platilo. Škoda, že to nebolo ako u mládeže, kde môžem hráčov trénovať a formovať takmer denne. Muži mali povinnosti v škole, v práci, stretávali sme sa málokedy kompletní, preto som si niekedy pripadal viac manažér, ako tréner.
IMC Pov. Bystrica má už deväť titulov v histórii, no jeden stále chýba.
- Radi by sme vyhrali ligu juniorov. Veľa závisí od kvality konkurencie, mohlo by sa to podariť aj teraz. Veľmi dobrý je ročník 2000, ktorý by mal mať vrchol o dve-tri sezóny. Verím, že sa nám bude dariť aj v iných kategóriách, no máme aj problémy. Chýba nám ročník 2003 a aj v ročníku 2004 sú veľké rezervy. Mladších chlapcov je dostatok, ak sa zameriame každoročne na získanie mladých chlapcov, nemám obavu. JOZEF ŠPROCHA
