PRUŽINA. Na salaši u Oľgy Apoleníkovej mali nezvyčajný prírastok. Jedna z oviec pripravila majiteľke aj celému osadenstvu salaša na 25. výročie jeho vzniku milé prekvapenie. Na svet priviedla päť krásnych, zdravých mláďat. Príkladne sa tiež o ne stará a každú návštevu nástojčivo odháňa preč, aby jahniatkam, nedajbože, niekto neublížil.
Má ich päť. Stará sa vzorne. (zdroj: BERKO)
Dupky, dupky
Keď sme sa blížili k ohrádke ovčínca, kde boli malé pätorčatá, zastihli sme ich akurát spokojne odpočívať. Starostlivá mamina však bola v strehu. „Je veľmi hrdá. A pozrite, ako si bráni svoje – dupky, dupky,“ upozorňuje farmárka Oľga Apoleníková. Ovca – mamina totiž potom, ako sme sa priblížili, začala nástojčivo klopať kopýtkom o zem. Dávala tým najavo, aby sme sa rýchlo stratili, že svoje deti veru nedá. Oľga Apoleníková prezrádza, že takto víta každú návštevu, nielen nás. Na iné bola vraj aj ostrejšia. „Áno, si úžasná mamina, aj deťúrence máš krásne,“ prihovára sa zvieraťu šéfka salaša. Hnedé, čierne, jednoducho všelijaké.
Každé z malých kučeravých jahniat je iné. Jedno bielunké, druhé má srsť dohneda, ďalšie dočierna a zvyšné ju majú rôznofarebnú. „Niektoré dvojčatá, trojčatá či štvorčatá sa podobajú, ale tu je fakt každé iné. Na prvý pohľad vidíte, že sú to viacvaječné jedince. Máme dvoch chlapcov a tri dievčatá. Chlapci nemajú chvostíky kupírované, dievčatá áno,“ vysvetľuje pani Apoleníková.
Farmárka Oľga Apoleníková hovorí, že to bolo milé prekvapenie. (zdroj: BERKO)A odrazu šup
Ovčia mamina nie je neskúsená. Rodila teraz tretíkrát. Aj vtedy bolo detí viac. „Predtým mala dvojičky a trojičky,“ spomína si farmárka. Na otázku, či už mali na salaši aj pätorčatá, hneď krúti hlavou, že veru nie, to je vraj veľká vzácnosť. „Pred dvoma rokmi sme mali štvorčatá, štyri dievčatá, a potom sa nám onedlho narodili druhé, to boli dvaja chlapci a dve dievčatá. Aj tie všetky prežili. Potom sme nemali dlhšie vôbec žiadne štvorčatá. A šup, odrazu prírastok piatich jahniatok,“ usmieva sa spokojná farmárka. Dodáva, že to asi bude darček k 25. výročiu vzniku firmy. „Ovečka nám pripravila deň pred výročím prekvapenie,“ hovorí pani Apoleníková.
Už brucho to prezradí
Už brucho ovce dávalo tušiť, že pôjde o bohatý prírastok do stáda. „Vidieť už na jeho veľkosti, či nosí budúca mamina buď dva veľké plody alebo je ich aj viac. Je to veľký rozdiel oproti tomu, keď sa narodí len jedno jahniatko. Aj tu to bolo dosť výrazné,“ hovorí farmárka.
Všetky k svetu a niečo navyše pod zub
Oľga Apoleníková priznáva, že správa o narodení pätorčiat ju potešila i prekvapila, ale mala aj nejaké pochybnosti. „Povedala som si, že narodiť sa síce mohli, ale určite neprežijú všetky. Dnes však už majú tri dni a mlieko od maminy pijú všetky, takže je to na dobrej ceste,“ spokojne skonštatovala farmárka. Priznala, že nie všetky mláďatá sú rovnako silné, ale všetky bojujú o svoje miesto na zemi rovnako odhodlane. „Máme tu aj jedného benjamínka, ktorý je trošku menší, ale aj ten krásne ide k cecku, nemá prázdne bruško. Ani jedno jahňa nechce brať fľašu, to znamená, že matka má dosť mlieka,“ vysvetľuje pani Oľga. Pridávajú jej však ešte kŕmnu dávku šrotu, aby mala bohatšiu stravu ako ostatné. „Predsa len päť jahniat je päť jahniat, tak aby mala stravu vylepšenú.“
U susedov bolo veru inak
Starostlivosť maminy pätorčiat by dojala asi každého. Nie všetko však vychádza vždy, ako má. Dôkazom toho bolo divadlo, ktoré sa odohrávalo hneď v susedstve. „Máme aj maminu, ktorá odmieta vlastné dieťa. Je to prvorodička a nechce ho,“ vysvetlila Oľga Apoleníková. Krásne čierne jahniatko ovca zakaždým, keď sa k nej drobec priblížil, prudko odsotila hlavou, občas aj kopla. Zastavilo sa často až na kovovej ohrade. „No, je naň naozaj hnusná, ale už pilo. Takže to zatiaľ nie je až také zlé, ak ho pustila k cecku. Aj pred chvíľou, keď bolo jahňa otočené, čistila mu zadoček. To je dobré znamenie,“ hovorí skúsená farmárka. Vysvetľuje, že táto ovca je prvorodička a je poriadne zmätená. „Niektoré prvôstky nevedia, čo so sebou. Predsa len tie hormóny jej robia tiež starosti, a takto sa to prejavuje. Hádam si na úlohu matky časom zvykne a zmení sa to,“ hovorí Oľga Apoleníková s tým, že inak by jej museli jahňa odobrať a dať ho inej.
Dodáva, že tak, ako majú rôzny prístup k deťom ľudské maminy, je to aj v ovčínci. „Jedna si bráni decká, že nevie, čo už so sebou. Rozdala by sa pre ne. A vedľa mama má jedno jediné a prvé a nestojí oň,“ hovorí Oľga Apoleníková. Mamina pätorčiat je však našťastie vzorná, a tak sa jej potomkom, aj tým slabším a menej zdatným, darí dobre.
Táto mala len jedno a bola k nemu veľmi protivná. Ale aj ona sa vraj nakoniec zmenila. (zdroj: BERKO)Je to maximum a neobvyklé
Zoológ z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Tomáš Žilinčík hovorí, že počet jahniat u oviec domácich sa líši aj v závislosti od plemena. Päť je však neobvyklý počet. „Je to určite maximálny počet, ktorý je udávaný u všetkých našich plemien. Svetový rekord sa uvádza deväť, ale toto je tiež neobvyklé.“ Zoológ ďalej dodáva, že najbližší príbuzný ovce, ktorý sa u nás vyskytuje je muflón, a ten máva jedno až dve mladé. „Ak sa navyše všetky držia dobre a pijú od mamy, tak je mamina pravdepodobne veľmi dobrá. Raz darmo, je to už skúsená mama,“ konštatuje s úsmevom Žilinčík.
Autor: Deta Pitonakova
