HORNÁ MARIKOVÁ. Jeden z najstarších folklórnych festivalov v okrese počas 24 rokov existencie prilákal už tisícky návštevníkov. Tento rok bol trochu sklamaním, pretože v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi ich bolo oveľa menej.
Zachovávajú tradíciu
Folklórne slávnosti už roky obohacujú kultúrny život v regióne. Ich kvalitu ocenil aj trenčiansky župan Jaroslav Baška, ktorý si účasť na tohtoročných slávnostiach nenechal ujsť. „Som rád, že aj dnes tu je veľa mladých ľudí, na jednej strane diváci a na druhej strane účinkujúci. Nemám preto obavy, že by zvyky našich starých mám a otcov zanikli, keďže sa prenášajú z generácie na generáciu,“ povedal.

Zblízka i ďaleka
Každoročné organizátori pozývajú folkloristov aj zo vzdialenejších kútov Slovenska či Moravy. „Našou snahou je udržať vysokú úroveň podujatia, k tomu prispôsobujeme i výber účinkujúcich. Priestor vždy dostanú folklórne skupiny a súbory z nášho regiónu. Okrem toho majú diváci možnosť spoznať aj súbory z iných častí Slovenska či Česka. Tento rok si mohli pozrieť folklórne súbory Bzenčan z Bzenca (ČR), Mladosť z Dubnice nad Váhom, ľudová hudba Paľa Michaličku z Brezovej pod Bradlom a folklórny súbor Urpín z Banskej Bystrice,“ informovala Daniela Čižmárová z Považského osvetového strediska, ktoré je spolu s obcou Horná Mariková organizátorom podujatia.
Zároveň doplnila, že hoci počasie tento rok riadne vystrájalo, na kvalite vystúpení to neubralo. „Našťastie, pódium je zakryté, takže účinkujúci i technika boli relatívne v suchu.“
Sklamanie z počasia
Slová sklamania zneli nielen od organizátorov, ale aj divákov. V žiadnom prípade sa ale netýkali programu či sprievodných akcií. „Takéto počasie si veru nepamätám. Niekedy síce zapršalo, ale teraz? V jednom kuse prší. Škoda. Ľutujem tých, čo to pripravovali, pretože im to dalo isto veľa roboty. No čo už, počasiu nerozkážeš,“ skonštatoval pán Milan skrývajúc sa pod dáždnikom.

Trochu sklamaný bol aj starosta obce Miroslav Hamár. „Nikto nečakal, že nás počasie takto potrápi. Ale čo narobíme? Klobúk dole pred tými, ktorých neodradilo a prišli na naše tradičné slávnosti,“ povedal.
Náhradný variant, aby program bol v kultúrnom dome, podľa neho neprichádzal do úvahy. „Kapacita kultúrneho domu je len 250 kresiel a len účinkujúcich bolo takmer tristo. To by určite z hľadiska bezpečnosti nebolo možné,“ vysvetlil.
Hudba v každom kúte
Napriek tomu, že dážď zaháňal ľudí pod strechy, na nálade im to neuberalo. Takmer z každého kúta znela hudba a spev. Vo vestibule kultúrneho domu vyhrávali Michal Seko a Peťo Šarlay. Ich veselé piesne najprv ľudí núkali do podupkávania a nakoniec aj do tanca.
Rovnako veselo bolo i pod šiatrami, kde mali svoje stolíky rozložené remeselníci. Kúsok miesta nechali aj pre deti a ich hry a súťaže. ⋌(VŽ)