POVAŽSKÁ BYSTRICA. Komín v bývalých Považských strojárňach, ktorý vidieť za dňa, ale aj v noci, zreteľne pri prechádzaní cez mesto, onedlho zmizne. Jeho odstrel nepripadá do úvahy, musia ho likvidovať inak. Začali s jeho postupným búraním.
Prečo takéto riešenie
Ako informoval generálny riaditeľ spoločnosti Tepláreň Považská Bystrica Dušan Tomčík, komín so železobetónovým skeletom a vnútornou výmurovkou budú postupne demolovať a to dve spoločnosti. Trenčianska spoločnosť Erson recycling v spolupráci s firmou Mrozek z Českej republiky. „Česká firma likviduje od výšky 200 metrov do 20 metrov a slovenská firma od nula do 20 metrov s tým, že zabezpečuje aj drvenie a recykláciu materiálu,“ spresnil Tomčík. K takémuto spôsobu likvidácie pristúpili predovšetkým z hľadiska bezpečnosti. „Komín je len niekoľko metrov od stavby novej výrobnej haly, v blízkosti sú aj športoviská a veľký energetický uzol Slovenskej republiky. Nemohli sme za takýchto okolností dovoliť odstrel. Pristúpili sme k drahšiemu, ale určite bezpečnejšiemu spôsobu,“ vysvetlil Tomčík. Starostlivo zvažovali aj výber dodávateľa. „Firma Mrozek je podľa našich vnútorných prieskumov top čo sa týka takýchto prác v rámci strednej Európy. Likvidovala už viacero elektrární a komínov s výškou aj 350 metrov v Poľsku i Čechách a to za prevádzky,“ dodal Tomčík.
Možno posledný pohľad do útrob komína. Aj tu je čistučký. (zdroj: BERKO)Postupné drvenie
Odstrel komína teda nie je možný, musia ho postupne zvrchu rozoberať. „Bager, ktorý je umiestnený na plošine, postupne hydraulickými čeľusťami drví betónové konštrukcie a nadrvená hmota padá dovnútra komína. Odtiaľ sa postupne vyberá a ďalej sa ešte drví na frakciu použiteľnú ako podklad na spevňovanie rôznych plôch. Firma tiež odseparuje oceľovú výstuž, ktorá je v želozobetónovej konštrukcii,“ povedal o postupe prác Stanislav Bednár, technicko-obchodný riaditeľ Teplárne. Tento postup bude len do úrovne 20 metrov. „Od tejto výšky sa dá drviť zo zeme bagrami, ktoré svojimi ramenami dočiahnu. Postup je de facto taký istý, hydraulickými čeľusťami budú drviť železobetónové konštrukcie,“ vysvetlil Bednár.
Z 201 metrov vysokého komína, ktorý výškou dominuje medzi ostatnými komínmi v komplexe priemyselného parku bývalých Považských strojární, nevyšiel ani jediný mráčik dymu. Bol súčasťou združeného tepelného zdroja, ktorý sa staval v minulosti pred rokom 1989 pre zvýšené potreby rozvoja Považských strojární, hlavne rozvoja výroby leteckého motora a tiež pre potreby plánovanej výstavby na sídlisku Rozkvet. „Prišiel rok 1989 a zámer rozvoja hromadnej výroby leteckého motora padol a ani Rozkvet sa nedostaval takom rozsahu ako bolo plánované. Zdroj nebol dostavaný. Zostávalo investovať rádovo 60 miliónov korún, aby sa spustil, ale výkon bol vysoký a potreby padli na ponovembrovú úroveň, tak sa od investície upustilo a postupne sa demoloval,“ informoval Bednár.
Je to naozaj statný "fešák". (zdroj: BERKO)Vôbec nezadymil, vidieť ho zďaleka
Demolácia sa realizovala vo viacerých úrovniach. „Zdemolovali sa pozemné nízke objekty, vyšrotovali sa zariadenia, ktoré boli jeho súčasťou avšak z dôvodu finančnej náročnosti likvidácie, komín zostal stáť,“ hovorí Bednár. Komín zostal ako posledné memento na nerealizovaný zámer z minulosti. Vidieť ho dobre už z diaľky, či pri ceste po diaľnici alebo smerom od Púchova z cesty druhej triedy. V noci je osvetlený.
Zmluva a likvidácia
V blízkosti komína rastie nová hala kórejskej firmy a komín prekáža. „Naša spoločnosť podpísala v roku 2015 zmluvu o predaji susediacich pozemkov s firmou DRB a jedna z požiadaviek, ktorá vyplýva zo zmluvy, bola, že komín sa odstráni,“ vysvetlil Bednár prečo je potrebné, aby aj komín odstránili. Dodal, že kórejská firma sa podieľa na nákladoch spojených s demoláciou komína. Tým, že komín nie je znečistený, odpad z neho sa dá použiť ďalej na stavebné účely.
Úplná likvidácia komína aj s recykláciou je plánovaná do konca novembra. Likvidovať by sa malo za priaznivých podmienok 5 až 6 metrov denne. Za nepriaznivých poveternostných podmienok, pri silnom vetre, daždi či búrkach sa tieto práce realizovať nedajú.
Panicky biely
Pavol Mikuš, patriot bývalých Považských strojární, ktorý má ich históriu dobre zmapovanú, hovorí, že výstavba komína začala v roku 1987 a žiaľ po roku 1989 zostala ako nedokončená investícia. „Preto komín súčasní majitelia ani nevedia nájsť zapísaný v katastri, lebo nemal pridelené súpisné číslo. Odvtedy sa odvíja peripetia nedokončenej investície. Komín zostal ako symbol doby, ktorý sa týči nad mestom. Paradoxom je, že nikdy nedymil, čo je zreteľné aj z pohľadu v porovnaní so 160 metrovým, ktorý je celý čierny a tento je panicky biely,“ hovorí Mikuš.
Ako ho stavali a zaujímavá spomienka
Komín je postavený v nadmorskej výške 282 metrov a sám má 201 metrov. „Keby sme spravili lávku smerom k vrchu Manín, dostali by sme sa do polovice tohto kopca, ktorý je dominantným vrchom nad mestom,“ uvádza perličku Mikuš.
Komín je postavený na obrovskej želozobetónovej platni s priemerom 28 metrov a hrúbkou 5 metrov. „Zakladanie zabezpečili veľkopriemerovými pilótami v hĺbke šesť metrov o priemere asi 1, 2 metra. Priemer komína v spodnej časti je asi 14 metrov, hrúbka steny asi pol metra. Na korune komína je svetlý priemer asi 4,4 metra. Investičné náklady naň boli asi 24 miliónov korún,“ spomína si Mikuš. Dodáva, že na výstavbu sa minulo 2060 ton cementu, 500 ton betonárskej ocele, 1400 ton kyselinovzdornej kameniny, 380-tisíc tehiel tepelno-odolných na vnútornú výmurovku a asi 6750 metrov kubických štrkopieskov. „Stavali ho posuvným debnením. Hovorí sa, že výkyv v korune má na jednu aj druhú stranu asi meter,“ dodáva Mikuš.
Spomínam si, ako pozerali z výškovej budovy strojární, keď komín postupne rástol. „Bolo to aj 5 metrov denne. Musela to byť plynulá betonáž, až pokiaľ nebol dokončený. Potom pribudli ochranné prvky,“ hovorí Mikuš s tým, že tak ako pred rokmi sledoval ako rastie, teraz bude sledovať ako mizne.
