MALÉ LEDNICE. V malom kostolíku majú nad oltárom maľby dvoch svätcov – Cyrila a Metoda. Maľoval ich ešte ako študent počas prázdnin dnes už známy akademický maliar Jozef Porubčin, rodák z Malých Ledníc.
Neskôr vytvoril monumentálne dielo, najväčšie maľby Cyrila a Metoda, v inom kostole. Dnes hovorí s úsmevom, že sa prácou pre miestny kostolík rozhodol strávil aj časť tohto leta. Návraty do rodnej obce sú podľa neho iné, vždy dojímavé a príjemné.
Na rodnú obec nikdy nezabúda
Starosta obce Ján Hamar hovorí, že po rozhovore s maliarom aj jeho bratom Štefanom sa rozhodli, že by bolo dobré, keby maľba nad oltárom dostala nový šat. „Nech sa zachová pekná aj pre ďalšie generácie,“ hovorí Hamar. Na maľbe nie je nikde ani podpis Jozefa Porubčina. Ide o umelca, ktorého pozná celé Slovensko, zachoval si však skromnosť. „Nepotrpí si, aby bol podpísaný. Jeho meno a spojenie s vyobrazením Cyrila a Metoda je v našich hlavách, zachováva sa v spomínaní,“ hovorí Hamar s tým, že aj on keď chodil na pobožnosti do kostola ako dieťa, upozornili ho príbuzní, kto maľoval týchto svätcov. „Sme veľmi radi a pyšní, že nám v mladosti Jozef Porubčin skrášli svätostánok. Zostáva tu na neho trvalá spomienka ako na rodáka,“ hovorí starosta s tým, že aj napriek tomu, že umelec pôsobí v Bratislave, na rodnú obec nikdy nezabúda.
Oslovili ho ako študenta
Jozef Porubčin si spomína, že nástenné maľby Cyrila a Metoda robil v roku 1969. „Bolo vtedy nejaké významné výročie v súvislosti s vierozvestcami, a tak sa veľa robilo aj v iných obciach. Obyvatelia obce vtedy prišli s myšlienkou, že aj oni by ich chceli mať vo svojom kostolíku,“ hovorí umelec.
Oslovili ho ako mladého maliara, či by sa na túto prácu nepodujal. Bol vtedy prvák na vysokej škole výtvarných umení. Súhlasil. Pozháňať si musel množstvo predlôh a potom námet rozkresliť a neskôr začal s maľbou. Práca mu trvala celé prázdniny. Bol to vlastne jeho dar obci, nechcel za to žiadne peniaze. „Ľudia boli radi a to ma tešilo,“ hovorí Jozef Porubčin s tým, že je dojímavé vracať sa na miesta svojho detstva a mladosti.
Návrat po rokoch
Jozef Porubčin rád aj teraz spojil návrat s prácou na reštaurovaní svojho diela po rokoch. „Tváričky už vybledli, treba ich oživiť. Skontrolujem farby, či dobre držia, poopravujem a zafixujem, čo bude potrebné. Budem sa jednoducho snažiť zreštaurovať svoje dielo. Dúfam, že mi na prácu táto krátka dovolenka vystačí,“ hovorí pán Porubčin.
Najväčšie maľby svätcov na Slovensku
Postavy nad oltárom v Malých Ledniciach sú v životnej veľkosti. Maľba nie je možno až tak zapísaná v povedomí verejnosti, monumentálne dielo, rovnako postavy Cyrila a Metoda z kostola v Návojovciach pri Topoľčanoch už sú dobre známe. „Je to moderný kostol a dielo som robil už po roku 1989. Zvolil som techniku sgrafito, ktorá je trváca,“ hovorí o svojej ďalšej maľbe Cyrila a Metoda umelec. Tieto postavy sú však veľké dvanásť metrov. Vidieť ich už z diaľky a ide o najväčšie maľby týchto svätcov na Slovenku.
Iná známa monumentálna maľba
Do povedomia verejnosti sa dostala aj vďaka medializácii ďalšia monumentálna maľba Jozefa Porubčina, ktorú vytvoril na jednom z panelákov v bratislavskej Petržalke. Hrozilo, že pre boom zatepľovania polystyrénom navždy toto dielo zmizne. Vďaka protestom ľudí, petícii aj zbierke sa ho však podarilo zachrániť aj pre budúce generácie. „Petržalka, keď sa postavila, bola moderné panelákové sídlisko, v ktorom, pokiaľ neboli vybudované ešte cesty, pre ľudí to bolo bludisko. Rozhodlo sa aj pre toto, že určité paneláky profesionálni umelci vyzdobia. Komisia schválila, čo tam má byť. Išlo teda nielen o skrášlenie sídliska, ktoré sa vyžadovalo, ale aj praktickú rovinu. Dnešná doba priniesla systém zatepľovania polystyrénom, ktorým sa fasády prekrývajú, a tak umelecké diela začali postupne miznúť. Ja som tiež robil jednu monumentálku, ktorú si nechali nakoniec. Ale aj tú zakryli. Tu sa však ľudia vzbúrili, aby sa aspoň táto jedna obnovila. Polystyrén sa nedá strhnúť. Ľudia písali petíciu, vytvorili zbierku a dielo sa zachovalo. Na novej omietke sa objavila opäť. „Ide vlastne o maľbu na maľbe,“ usmieva sa pán Porubčin. Dodáva, že s iniciatívou záchrany vzácnej maľby prišiel fotograf Martin Kleibl. „Videl ju pri každom pohľade z okna svojej detskej izby odmalička a zdalo sa mu nepochopiteľné, že by už nemala na paneláku byť,“ vysvetľuje Jozef Porubčin.
Do Malých Ledníc sa snaží vracať maliar každý rok. „Mám tu bratov, je tu krásna príroda. Prídem na hrob rodičov, tak je to trochu aj smutné. Vraciam sa však vždy rád, veď sa stretnem s rodinou,“ hovorí pán Porubčin. Aj kostolík si pamätá ešte z detstva veľmi dobre. Omše sa vraj v ňom ešte vtedy neslúžili, bola to skôr kaplnka. Teraz už je to inak, keď sa svätostánok rozšíril, čo je dobre.
